Amatérski tvorcovia z Česka natočili svieži hororový závan v podobe strašidelných krátkych filmov

Akosi sme si už zvykli, že keď sa chceme báť, siahame hlavne do zahraničných vôd. A to aj keď ide o krátkometrážne či amatérske filmy. Aj v našej kotline sa síce sem-tam niečo hororového urodí, ale povedzme si to na rovinu: žánrové filmy tu nemajú práve na ružiach ustlané. V susednej Českej republike to tiež nie je žiadna sláva, ale blýska sa na časy, pretože pod hlavičkou Josefa Blažeka a ostatných nadšencov vznikol unikátny projekt s názvom Pionýři hororu. Prvý diel mal premiéru v roku 2013 a druhý v roku 2015. A toto je výber najlepších krátkych filmov, ktoré sa v oboch ročníkoch objavili.

Celý výber načneme filmom To není moje sestra! Každý režisér vám poradí, aby ste sa nakrúcaniu s deťmi vyhýbali ako čert krížu. Dvojnásobne to platí, ak ste začínajúci tvorca. Trojica Pavel Soukup (réžia), Josef Blažek a Adela Blažek Hrivnáková (scenár) však zariskovala a vyplatilo sa. Tvorcovia ukazujú veľký cit pre atmosféru a náznaky. Po všetkých stránkach funkčný horor, ktorý je opäť živým dôkazom, že šikovný tvorca vydojí dosť hororovej muziky aj z niečoho tak banálneho, ako je poskakovanie deciek po dvore. Stačí na to jeden kriedový panák, výborne hrajúci detskí herci a roztomilý čiernohumorný záver. Snáď len ten dialóg matky a syna pôsobil trochu klišovito, ale to sa v rámci krátkometrážneho filmu dá odpustiť.

Pokračujeme animovanou Třídou smrti, ktorá je pravdepodobne vrcholom oboch ročníkov. Príbeh tak trochu zvláštnej triedy, kde každý rok umrie jeden žiak. Zdá sa, že tu úraduje akási kliatba. Alebo tu ide o niečo iné? Brilantná temná atmosféra, pasujúci voice-over a trefná animácia vytvárajú film, ktorý poteší srdce snáď každého hororového nadšenca. O scenár sa opäť postaral Josef Blažek v spoluprácii s režisérom Pavlom Soukupom. Rozhodnutie vytvoriť vážne mienený animovaný horor v sebe vždy nesie isté riziko, ale Třídě smrti sa tento kabátik náramne hodí a ako hraný film by nefungovala ani z polovice tak dobre. Precízna práca, fantastický zážitok.

Odečet vody je jedným z tých kraťasov, o ktorých by sa nemalo príliš písať. Divácky zážitok je o to lepší. Pár slov si ale neodpustím. Výborne nakrútené (kamera!) a elegantné vodenie diváka za nos. Treba pochváliť dôslednú réžiu dua Martin Doležal a Lukáš Horáček. Záverečná pointa je skutočne nečakaná (!) a dokonale mi sadla. Tak schválne, či na tom budete podobne...

Miesto v tomto rebríčku si vybojoval aj Masožravý obraz. Jednoduchý príbeh o prekliatom obraze a jednom nešťastnom reštaurátorovi, ktorý na vlastnej koži pocíti jeho moc. Je nám trochu ľúto, že táto poviedka Dominika Skuciusa nie je taká dobrá, ako mohla byť. Nechápte nás zle, stále ide o podarený kúsok, ale hlavný predstaviteľ je herecky schopný asi ako maketa z kartónu a celému filmu by prospel šikovnejší strihač. Hlavné tromfy Masožravého obrazu sú však v skvelých maskách, vynikajúco nadizajnovaných kulisách a presvedčivých gore efektoch. Zároveň ale nejde o samoúčelnú mäsiarinu a nie je núdza ani o patrične tiesnivú atmosféru.

Poviedka Neotvírej! opäť z pera Josefa Blažeka predstavuje už od prvých sekúnd vynikajúcu filmárčinu. Úvodné oboznamovanie sa s novými dverami, uveriteľní herci a prirodzené dialógy, pointovanie scény. Prvá polovička je skrátka výborne vychytaná a plná prísľubov. Po odchode remeselníka sa tiež nie je na čo sťažovať. Atmosféra hustne a všetko pekne graduje. Pointa mi však prišla trochu antiklimatická. Film ale napriek tomu stojí za pozornosť a režisér František Vaculík sa za výsledok rozhodne nemusí hanbiť.

Pri sledovaní segmentu Dům 66b som si neustále hovoril, že ten dej odniekiaľ poznám. No ešte aby nie! Jiří Fabík sa totiž rozhodol sfilmovať výbornú poviedku Clivea Barkera Azrael a Jack. Opäť ide skôr o čiernu komédiu, ktorá je hororom len tak líznutá. To ale neznamená, že by šlo o zlý film, práve naopak. Je skvele napísaný (má výhodu v tom, že sa môže oprieť o dobrú predlohu), herci hrajú bez preháňania parádne a film obsahuje plno lahôdkových vizuálnych nápadov a hlášok (napr. Satan sledujúci Umučenie Krista je na nezaplatenie).

Všetci vieme, že dobrý horor robí hlavne atmosféra. A tú má poviedka Až oči mé se rozevřou naozaj parádnu - temnú, surreálnu, ťaživú. Navyše je to štýlové. Nádherne štýlové. Kto by si pri sledovaní nespomenul na Československú novú vlnu, Herzovho Spalovače mrtvol či Buñuelovho Andalúzskeho psa? Cinefil vo mne sa raduje ako malé dieťa. Príbeh je jednoduchý, ale účinný a vyrozprávaný bez zaváhania. 

A skončíme na trochu odľahčenejšiu nôtu. A to poviedkou Odpad! v réžii "duchovného otca" celého projektu Josefa Blažeka, ktorý scenár opäť spísal so svojou manželkou Adelou Blažek Hrivnákovou (ktorá sa postarala aj o hudbu). Príjemná absurditka, ktorá na prvý pohľad blbý nápad dokáže pretaviť na prekvapivo zábavný akčňák. Strach príliš nečakajte, tu ide skôr o srandu a nadhľad. Nakrútené je to viac než dobre, gradácia funguje, Blažekov dvorný herec Tomáš Mann hrá dobre a pointa je vyslovene výborná. Takže pokojne dám ruku do ohňa, že väčšina z vás sa tých necelých osem minút bude solídne baviť.

Všetky poviedky oboch ročníkov si môžete pozrieť na oficiálnej youtube stránke projektu.