S ghostingom zamestnávateľov majú pri hľadaní práce problémy absolventi aj skúsení seniori.
Stovky rozposlaných životopisov a žiadna odpoveď. Toto je realita mnohých Slovákov, ktorí si hľadajú prácu, a ani zďaleka sa netýka iba menej kvalifikovaných uchádzačov, ľudí krátko pred dôchodkovým vekom či rodičov s malými deťmi.
„Moja polročná osobná štatistika hovorí jasnou rečou: zo 185 proaktívne oslovených firiem reagovalo 35 negatívne, len dve ma pozvali na pohovor a zvyšok ma kompletne ignoroval – a to aj po urgencii po dvoch týždňoch. Nepomohlo ani to, že som ku CV prikladal konkrétne prípadové štúdie s mojím merateľným prínosom, ani priame kontaktovanie manažérov na LinkedIne. Na klasických pracovných portáloch je situácia ešte horšia, tam nepomáha ani úprava životopisu presne na mieru inzerátu,“ hovorí manažér Tomáš Cerula s viac než 15-ročnými skúsenosťami.
Tomáš vysvetľuje, že ako seniorný kandidát podľa jeho slov „naráža na stenu“. Firmy ho často už vopred vnímajú ako „príliš drahého“. „Som presvedčený, že trh s manažérskymi pozíciami dnes funguje úplne mimo oficiálnych kanálov. Bez osobného odporúčania, networkingu a neustáleho ‚cold callingu‘ je človek pre systém neviditeľný,“ hovorí.
- S akými prekážkami sa pri hľadaní práce stretáva skúsený manažér.
- Čo rieši mladý absolvent.
- Prečo je podľa odborníčky ghosting problém aj pre zamestnávateľov.
- Aké chyby robia ľudia pri hľadaní práce.
- Čo v procese hľadania práce zmeniť a ako uspieť.
- Prečo rozposlať stovky životopisov pri hľadaní práce nestačí.
Prečo zamestnávatelia ghostujú?
Lucia Potocká vysvetľuje, že dôvodom, pre ktorý sa uchádzači o zamestnanie stretávajú s ignoráciou zamestnávateľov, môže byť aj masívny nárast počtu reakcií na pracovné ponuky za posledné roky. „Dnes nie je problém pomocou AI pripraviť životopis alebo motivačný list za pár minút a reagovať na desiatky pozícií denne. Firmy preto dostávajú násobne viac reakcií ako pred piatimi rokmi,“ vysvetľuje Potocká.
Druhým faktorom ghostingu je podľa odborníčky automatizácia. Paradoxne, hoci máme viac technológií, kandidáti sa často cítia menej vypočutí. Komunikáciu firmy presúvajú do ATS systémov, automatických odpovedí a formulárov, ktoré však nedokážu úplne nahradiť medziľudskú komunikáciu.
„Tretím dôvodom je kvalita samotných procesov. Nie každá firma má dostatok kapacít alebo dobre nastavené náborové procesy. Kandidátska skúsenosť býva často až na druhom mieste za operatívnymi potrebami firmy,“ hovorí Lucia Potocká.
Ghosting však nemusí byť vždy prejavom nezáujmu o kandidáta. Podľa odborníčky ide veľmi často o zlyhanie procesu a nie úmysel. „To samozrejme nemení nič na tom, že kandidátovi to prináša frustráciu, neistotu a stratu dôvery voči zamestnávateľovi,“ priznáva.
Vrátil sa zo zahraničia, prácu doma nedostal
Problém s hľadaním práce má aj dvadsiatnik Matej Šablatura, ktorý sa krátko po strednej škole vybral do zahraničia. Životné okolnosti ho priviedli naspäť domov a hoci tu chcel ostať, situácia ho vyháňa opäť za hranice.
„Hľadanie práce sa u mňa začalo po návrate z Nórska, kde som pôvodne plánoval zostať dlhodobejšie. Na Slovensku som chcel absolvovať rekvalifikáciu a potom sa do Nórska vrátiť už na technickú pozíciu. Postupne som však zistil, že realita trhu práce je zložitejšia, než som čakal, a začal som riešiť aj iné možnosti doma aj v zahraničí,“ opisuje Matej.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- S akými prekážkami sa pri hľadaní práce stretáva skúsený manažér.
- Čo rieši mladý absolvent.
- Prečo je podľa odborníčky ghosting problém aj pre zamestnávateľov.
- Aké chyby robia ľudia pri hľadaní práce.
- Čo v procese hľadania práce zmeniť a ako uspieť.
- Prečo rozposlať stovky životopisov pri hľadaní práce nestačí.
