Ak sa ťa niekedy mimozemšťan opýta, ako vyzerá priemerný deň človeka, tu máš odpoveď.
Ako vyzerá deň priemerného obyvateľa Zeme? Túto netradičnú otázku si nedávno položili vedci z Arizona State University v USA. Zhromaždili všetky dostupné údaje o tom, ako ľudia na celom svete trávia čas, a na základe toho definovali priemerný „globálny ľudský deň“.
„Denné aktivity ôsmich miliárd ľudí zaberajú presne 24 hodín denne a tvoria základ ľudského správania. Na základe nich môžeme vyhodnotiť, ako sa ľudské správanie mení v priebehu času, ale aj rozsah a vierohodnosť stratégií na dosiahnutie dôležitých globálnych cieľov,“ vysvetlili výskumníci význam štúdie.
Zber a analýza údajov prebehli na národnej úrovni a boli prispôsobené špecifickým potrebám a cieľom jednotlivých krajín. Väčšina analýz sa zameriavala na bohaté obyvateľstvo. Údaje pochádzali najmä z národných štatistických agentúr a medzinárodných organizácií a výskumov z viac ako 140 krajín počas obdobia medzi rokmi 2000 až 2019.
Staráme sa najmä o seba
Vedci po analýze údajov zistili, že viac ako tretinu dňa strávime v posteli, teda okolo 9,1 hodiny denne. Tento odhad je výrazne vyšší ako celosvetový 7,5-hodinový priemer dospelých ľudí zaznamenaný smart hodinkami. Podľa autorov je to zrejme preto, že sa tam rátal aj čas strávený odpočinkom a do štúdie boli zahrnuté aj deti.
10 tipov od Ferweru, ako správne nakupovať ekologické produkty online
22. mája 2024 o 11:30
Zvyšok výskumníci rozdelili do troch kategórií. Najväčšiu kategóriu tvoria činnosti, ktoré majú priamy vplyv na človeka (9,4 h denne). Zahŕňa napríklad starostlivosť o telo, vzdelávanie, náboženské a spoločenské aktivity či zážitky. Najviac času v rámci tejto kategórie strávime čítaním, sledovaním či prácou s obrazovkami, hraním hier, prechádzkami, socializáciou a ničnerobením. Tieto aktivity tvoria 31 % „globálneho ľudského dňa“.
Do druhej kategórie patria aktivity, ktorých cieľom je vyvolať fyzické zmeny vo svete (3,4 h denne). Tam patrí získavanie materiálov a energie z prírody, výroba potravín, tvorba a údržba hnuteľných predmetov a nehnuteľných stavieb, ako aj udržiavanie čistoty a poriadku v obývaných priestoroch.
Zvyšné 2,1 hodiny strávime „organizačnými úkonmi“, kam patrí cestovanie vrátane prenášania materiálov, ale napríklad aj nefyzická organizácia ľudí (alokácie), ako sú obchodné, finančné, právne či politické systémy.
Väčšina ľudí pracuje v poľnohospodárstve
Analýza sa bližšie pozrela aj na to, akú časť týchto aktivít môžeme definovať ako prácu za mzdu alebo zisk. Tieto ekonomické aktivity predstavujú približne 2,6 hodiny, čiže asi 11 % globálneho ľudského dňa. Hoci sa to môže zdať málo, zodpovedá to 41-hodinovému pracovnému týždňu a asi 66 % populácie v produktívnom veku (teda tým, ktorí pracujú).
Takmer jedna tretina ekonomických aktivít zahŕňa rast a zber potravín, najmä formou poľnohospodárstva. Zhruba jedna štvrtina ekonomických aktivít sa týka alokácií – tam patrí maloobchod, veľkoobchod, nehnuteľnosti, poistenie, financie, právo a správa.
Jednu sedminu tvorí výroba všetkých hnuteľných vecí. Zostávajúci pracovný čas je rozdelený medzi výstavbu a údržbu budov, nákladnú dopravu a prepravu iného materiálu, prípravu jedla, školstvo a výskum.
Pestovanie a zber potravín zaberá veľa času najmä v krajinách s nízkymi príjmami (viac ako hodinu), no v krajinách s vysokými príjmami je veľmi krátky (< 5 minút). Čas strávený dopravou, cestovaním, hygienou, starostlivosťou o telo a prípravou jedla/jedením bol všade na planéte pomerne konštantný – bez ohľadu na materiálne bohatstvo. Vedcov zaujal najmä čas strávený cestovaním, keďže ten by mal byť v bohatších krajinách výrazne kratší. Zjavne to tak však nie je.
Pre planétu robíme málo
Štúdia nakoniec zistila, že relatívne málo času – približne päť minút priemerného ľudského dňa – pripadá činnostiam, ktoré menia životné prostredie a klimatické zmeny. Napríklad kým upratovaniu a zveľaďovaniu obydlia venujeme 40 minút denne, spracovávaniu odpadu len minútu denne. Z toho podľa vedcov vyplýva, že na priblíženie sa k udržateľným cieľom by stačilo len drobné prerozdelenie ľudských aktivít.
„Aj keď konáme v kontexte nášho vlastného života, naším správaním vytvárame –prostredníctvom ekonomických a spoločenských väzieb – globálne integrovaný ľudský systém. Jedlo, ktoré konzumujeme, oblečenie, ktoré nosíme, a predmety, ktoré používame, sú z veľkej časti vyrobené inými ľuďmi vo vzdialených častiach sveta. Aj ohrozenia, ako je zmena klímy a strata biodiverzity, sú kolektívnymi dôsledkami ľudských aktivít na celej planéte,“ uzatvárajú vedci.
