Žalobu na štát aj obec podala Poradňa pre občianske a ľudské práva. Najvyšší súd zmenil rozhodnutie krajského súdu.
Rómske deti navštevujúce základnú školu v mestskej časti Stará Ľubovňa-Podsadek sú podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo vzdelávaní segregované. Rozhodnutie v prípade padlo po vyše siedmich rokoch, odkedy na možné porušenie zákona upozornila formou verejnej žaloby podľa antidiskriminačného zákona mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva.
Tá v žalobe namietala, že žalovaní namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou vybudovaním modulovej prístavby rozšírili kapacity školy, ktorú dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené rómske deti.
Na strane žalovaných sa ocitla Slovenská republika zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ako aj zriaďovateľ školy, ktorým je mesto Stará Ľubovňa. Podľa rozsudku žalovaní „porušili zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že neprijali dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a opatrenia na odstránenie diskriminácie rómskych detí“ v ZŠ na základe ich etnického pôvodu. Poradňa pre občianske a ľudské práva označila rozsudok za prelomový.
Najvyšší súd zmenil stanovisko bratislavského krajského a okresného súdu, podľa ktorých k segregácii nedošlo. Podľa jeho rozhodnutia sú totiž štátne inštitúcie zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vznikla samovoľne a nie s cieleným zámerom oddeľovať rómske deti od detí z majority.
Treba pripraviť desegregačný plán
Mimovládna organizácia žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán a na základe analýzy situácie navrhnúť účinné opatrenia, ktoré diskrimináciu v dohľadnom čase odstránia. Žalovaní sú tento plán povinní zrealizovať do troch rokov.
„Vôbec prvýkrát v histórii slovenský súd rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí v čisto rómskej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. A to aj v prípadoch, keď nedošlo k cielenému oddeľovaniu detí, ale segregácia vznikla samovoľne ako dôsledok napríklad demografického vývoja či rozhodnutia rodičov. Zodpovednosť za to nesú zriaďovateľ a štát. Rozsudok je tak jasným odkazom pre štátne inštitúcie, že musia konať a začať prijímať opatrenia na odstraňovanie segregácie rómskych detí nielen v rómskych triedach, ale aj v čisto rómskych školách,“ uviedla Vanda Durbáková, advokátka zastupujúca organizáciu v súdnom spore.
