Generálny prokurátor použil paragraf vo viacerých exponovaných kauzách.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry na tlačovej konferencii kritizovali spôsob aplikovania ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku.
Tento paragraf niekoľkokrát použil generálny prokurátor Maroš Žilinka v politicky exponovaných kauzách. Posledné stíhanie, ktoré Maroš Žilinka minulý týždeň tri-šesť-trojkou zrušil, sa týka poslanca Martina Borguľu, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke Sme rodina.
Špeciálni prokurátori zdôraznili, že tri-šesť-trojka je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam vydaným v prípravnom konaní.
Žilinka by mal byť lepšie limitovaný
„Môj názor je, že sa v mnohých rozhodnutiach podľa paragrafu 363 Trestného poriadku aplikujú iné pravidlá a iné právne názory. Iné je to v kauzách, kde figurujú vplyvné osoby spoločenského a podnikateľského prostredia, a iné je to v kauzách, kde figurujú iné osoby, ktoré takýto vplyv a postavenie nemajú,“ uviedol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
Prokurátor Ladislav Masár tvrdí, že generálny prokurátor by mal byť pri rozhodovaní podľa paragrafu 363 Trestného poriadku lepšie limitovaný, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok.
Dôvodnosť rušiť právoplatné uznesenia je podľa neho len vtedy, „ak bolo napadnuté procesné rozhodnutie vydané v hrubom rozpore s dôkaznou situáciou, alebo je výsledkom nezákonného postupu“.
Generálny prokurátor by podľa špeciálnych prokurátorov nemal ani vydávať podriadeným prokurátorom negatívne pokyny, ako sa udialo v prípade bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.
„Nerozumiem, ako je možné, že v niektorých profilových kauzách, keď prokurátor ÚŠP podá obžalobu, tak prokurátorka GP napíše na súd, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá. To robí obhajoba, to nerobia prokurátori,“ skonštatoval Lipšic.
