Dočasný premiér uvádza, že Žilinka svojím paragrafom 363 pomohol mnohým vplyvným zbaviť sa obvinenia.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger vysvetľuje, prečo si myslí, že zvolenie Maroša Žilinku do funkcie generálneho prokurátora bolo najväčšou chybou koalície. Tieto slová použil po tom, čo Žilinka v piatok využil paragraf 363 a zrušil trestné stíhanie poslanca NR SR zo Sme rodina Martina Borguľu vo veci korupcie.
Do tejto funkcie ho v decembri 2020 zvolila Národná rada SR, a to hneď v prvom kole. Dostal 132 hlasov, pričom hlasovalo 147 poslancov. Do funkcie generálneho prokurátora ho vtedy navrhlo hnutie Sme rodina a Slovenská advokátska komora. Dovtedy zastával post prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.
Heger svoje tvrdenie odôvodnil na Facebooku v konkrétnych bodoch. Podľa jeho slov sú konanie a rozhodnutia Žilinku dáždnikom pred spravodlivosťou. „Nádej, ktorú sme do neho vkladali, premenil na beznádej. Ak chceme, aby ľudia dôverovali spravodlivosti, o vine či nevine ľudí sa nesmie rozhodovať v kancelárii generálneho prokurátora. Od toho tu predsa máme súdy,“ napísal premiér.
V statuse uvádza, že Žilinka svojím paragrafom 363 pomohol mnohým vplyvným zbaviť sa obvinenia predtým, ako by o tom mohli rozhodnúť súdy.
Spomína menovite napríklad Roberta Fica vrátane Roberta Kaliňáka, Tibora Gašpara a Norberta Bödöra, Petra Kažimíra v kauze uplácania šéfa finančnej správy, Jaroslava Haščáka v kauze Gorila, Petra Brhela v kauze Mýtnik, Štefana Žigu, príbuzného exministra hospodárstva Petra Žigu, ktorý bol obvinený pre pokračovací zločin podplácania, či Zoroslava Kollára a Vladimíra Pčolinského v obvinení prijímania úplatkov.
„Práve súdy majú rozhodovať o vine. Tam sa verejnosť dozvie aj všetky detaily obvinenia a obžaloby. Zásah generálneho prokurátora tak marí aj možnosť verejnosti posúdiť prácu OČTK. Som rád, že sa pani prezidentka obrátila na Ústavný súd SR, aby preskúmal par. 363. Už pred rokom podnet v tejto veci podali na ÚS SR aj poslanci OĽaNO a SaS. Na odpoveď však stále čakáme,“ uvádza Heger.
Okrem pochybného používania paragrafu 363 spomína aj ďalšie prešľapy generálneho prokurátora. Hovorí napríklad o šírení hoaxu o údajnom ničení hrobov ruských vojakov v obci Ladomirová, o Žilinkovej návšteve Moskvy, kde krátko pred začiatkom vojny na Ukrajine „oslavoval tamojšiu prokuratúru“, o jeho porovnávaní obrannej dohody s USA s okupačnou zmluvou z roku 1968 alebo to, že podľa Žilinku nie je v prípade únosu Vietnamca čo vyšetrovať.
„Je smutné, že Maroš Žilinka je prijateľný pre niektorých koaličných politikov a veľkú časť opozície. Dokonca sú s jeho prácou spokojní. Ja mu nebudem ďakovať za kus dobrej práce. Naopak. Ak budem mať možnosť byť súčasťou budúcej vládnej väčšiny, spravodlivá Generálna prokuratúra SR bude jedna z najdôležitejších priorít,“ uzavrel Heger.
