Rekapitulujeme špecifiká prvého týždňa egyptskej konferencie.
V obľúbenom egyptskom letovisku Šarm Aš-Šajch hľadá už týždeň na klimatickej konferencii COP27 riešenia globálnej klimatickej krízy viac ako 40-tisíc účastníkov vrátane vyše stovky hláv štátov.
Už keď sa táto klimatická konferencia blížila, bolo cítiť, že nebude tak ostro sledovaná ako jej predchodkyne.
Na rozdiel od najvýznamnejších konferencií v Kjóte a Paríži sa od delegátov neočakávalo prijatie zásadného dokumentu. Krajiny sa na brehu Červeného mora mali len informovať o progrese a dohodnúť sa na konkrétnej implementácii už odsúhlasených cieľov.
1. Hľadanie spoločnej reči v rozdelenom svete
Do Egypta sa prišli svetoví lídri navzájom ubezpečiť, že svet je na dobrej ceste splniť najdôležitejší míľnik dohodnutý ešte v Paríži v roku 2015, udržať globálne otepľovanie pod 2, ideálne 1,5 stupňom Celzia.
Zaujímavý progres sa delegáciám podaril aj minulý rok v Glasgowe, kde sa dohodli na ukončení energetického využívania uhlia, konci drancovania lesov a znížení emisií o 45 percent do roku 2030.
Znelo to pekne, OSN si však pred COP27 pozrelo, čo štáty skutočne robia, a zistilo, že aj keby všetky krajiny splnili svoje záväzky, teplota by do konca storočia stúpla príliš výrazne, čiže o približne 2,5 stupňa Celzia. Svet potrebuje sľubnejšie záväzky.
Vojna na Ukrajine, napätie na Taiwane a z nich plynúce naštrbenie geopolitických trecích plôch medzi svetovými mocnosťami však zďaleka neevokujú ideálnu súdržnú atmosféru. Práve tá je v debatách o budúcej spolupráci a nevyhnutných investíciach na zbrzdenie dosahov klimatickej krízy nevyhnutná.
Napriek pekným slovám a nekonečným dojímavým prejavom dnes ľudstvo vypúšťa viac emisií ako kedykoľvek predtým. Mnohé krajiny ako Čína či Nemecko sa navyše v dôsledku energetickej krízy, spôsobenej vojnou na Ukrajine, rozhodli k „dočasnému“ návratu k uhliu.
2. Kontroverzný hostiteľ
Šarm Aš-Šajch, letovisko s hustou dopravou, znečisťujúcim prístavom a stovkami hotelov nepredstavuje práve najekologickejšie kulisy pre klimatickú konferenciu. Egypt je v prvej línii environmentálnych problémov.
Za 70 rokov jeho populácia vzrástla z 30 na 100 miliónov obyvateľov. Až 90 percent z nich žije na 5 percentách územia okolo Káhiry a ich populačný a energetický tlak je taký veľký, že poľnohospodársky nenahraditeľná rieka Níl môže drasticky vyschnúť.
Politický režim v Egypte nie je známy dôsledným dodržiavaním ľudských práv a jeho prezidenta označil Donald Trump dokonca za „svojho obľúbeného diktátora“.
Bývalý minister obrany Abd al-Fattáh as-Sísí sa k moci dostal po vlne protestov z roku 2013 známych ako Arabská jar. Jeho hlavný oponent, programátor s britskou krvou, Alaa Abd El-Fattah skončil po vykonštruovanom procese vo väzení.
3. Coca-Cola prišla, Greta Thunbergová nie
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo Greta Thunbergová bojkotuje COP27.
- S kým sa v Egypte stretla Zuzana Čaputová.
- Aká krajina má najpočetnejšiu delegáciu.
- Koľko miliard ročne má ísť na podporu chudobných krajín.
