Slovenských politikov sme sa pýtali, ako riešia klimatickú krízu. Niektorí tvrdia, že pre zlepšenie situácie nevedia nič spraviť, iní ani nevidia žiadny problém.
Slovensko žije od mája na ekologický dlh, už pred dvomi mesiacmi sme vyčerpali všetky prírodné zdroje na celý rok. Extrémne sucho pokrýva 60 percent územia krajiny, teploty v júli preskakovali 40 stupňov Celzia. Aj toto sú prejavy klimatickej zmeny, ktorú čoraz intenzívnejšie pociťujú Slováci takmer každý deň.
Refresher preto všetkým poslancom Národnej rady SR a členom vlády poslal anketovú otázku: Robíte ako politik dosť pre zvrátenie klimatickej krízy? Odpovede sme napriek niekoľkodňovej uzávierke dostali len od približne pätiny poslancov a od polovice ministrov. Na otázku odpovedali takmer všetci poslanci, ktorí sa v rámci svojej agendy téme ekológie alebo klímy vyjadrujú, resp. k nej majú blízko, prípadne podporujú v pléne NR SR zákony zmierňujúce vplyv klimatickej krízy.
Počet a charakter odpovedí je teda dôkazom toho, že aj medzi poslancami NR SR je o tému ekológie stále veľmi nízky záujem.
Národná rada SR mala možnosť aj tento rok vyhlásiť stav klimatickej núdze, poslanci však tento zákon Tomáša Valáška z Progresívneho Slovenska nepodporili. Krajina by sa tak zaviazala dosiahnuť klimatickú neutralitu Slovenska najneskôr do roku 2050 a zároveň dosiahnuť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov najmenej o 60 percent do roku 2030.
Medzi poslancami je stále väčšina takých, ktorí v klimatickú krízu neveria. Ilustruje to aj odpoveď Radovana Kazdu v našej ankete: „Odporujem falošnej klimatickej ideológii, ktorá si vytvára vlastný slovník sugestívnych a bezobsažných pojmov ako sú klimatická kríza či núdza,“ hovorí poslanec SaS.
Najnovšie
