Boli sme na mieste vrážd pri jazere Bodom. Prípad je najväčšou kriminálnou záhadou Fínska

Mala to byť obyčajná párová stanovačka pri jazere. Traja zo štyroch tínedžerov sa však nedožili druhého rána. Niekto ich totiž počas spánku v stane brutálne dobodal nožom a ubil neznámym tupým predmetom.

Povrávalo sa, že páchateľom mohol byť muž pracujúci pri jazere v stánku, ktorý nenávidel návštevníkov. Podozrenie padlo aj na jediného preživšieho člena skupiny. Ako vyzerá miesto činu neslávne známych bodomských vrážd, ktoré nie sú do dnešného dňa objasnené?

V kriminálnej sekcii Refresheru si môžeš prečítať aj o prípadoch 10 najdlhšie uväznených doživotných trestancov na Slovensku či o najhľadanejších Slovákoch, ktorým ide po krku aj Interpol. Prácu tohto obsahu podporujú členovia klubu Refresher+.

Na mieste činu pred naším príchodom stanovala partia ľudí

Cesta do Helsínk trajektom z estónskeho Tallinnu nám trvá približne dve hodiny. Požičaným autom sa následne presúvame do druhého najväčšieho mesta Fínska Espoo. V jeho severozápadnej časti sa nachádza cieľ našej cesty – jazero Bodom. Populárna rekreačná oblasť, no zároveň miesto, kde sa v roku 1960 odohrali najznámejšie nevyriešené fínske vraždy, ktoré inšpirovali tvorcov mnohých hororových filmov.

10. júna 2024 o 9:30 Čas čítania 7:07 Asunta mala len 12 rokov, keď ju jej rodičia chladnokrvne zavraždili. Dodnes však svoju vinu popierajú. Ako to naozaj bolo?

Z auta vystupujeme na parkovisku neďaleko reštauračného zariadenia a bufetu Ravintola & Ulkoilukeskus Oittaa, odkiaľ sa popri malej piesočnej pláži presúvame okľukou ďalej. Aj keď je pondelkový začiatok pracovného týždňa, jazero sa plní ľuďmi. Otcami a matkami s deťmi, starými rodičmi či partiami tínedžerov. Zdá sa, že sa všetci dobre bavia a o neďaleké bývalé miesto činu na rozdiel od nás nejavia záujem. Ťažko odhadnúť, koľkí z nich sú turisti, ktorí o bodomskej tragédii možno ani nepočuli. Miestni však o nej dobre vedia.

Ako sa blížime k malému špicu vytŕčajúcemu do jazera, kde sa odohrali vraždy, ľudí pomaly ubúda. V čase nášho príchodu si na mieste niekoľko návštevníkov balí dva menšie zelené stany a opúšťa miesto. Zrejme tam strávili noc, aby nasali atmosféru krvavej noci z 5. júna 1960.

V jednej ruke držíme telefón so stiahnutými archívnymi fotografiami z miesta činu a pozorujeme, kde presne štvorica ľudí v osudný večer stanovala. Orientovanie sa v priestore je podľa fotografií pomerne nenáročné. Aj keď už od vrážd ubehlo 62 rokov, dlhovekosť miestnych stromov hrá v náš prospech.

Lákadlo pre darkturizmus ako vyšité

Len niekoľko metrov pred výbežkom do jazera mala štvorica tínedžerov 5. júna 1960 umiestnený stan a podľa archívnych záberov sa po pravej strane od nás plavil čln s vyšetrovateľmi (foto dole), ktorí pátrali po dôkazoch. Niekoľko desiatok minút sme na mieste úplne sami, a tak si máme čas dôkladne prezrieť všetky detaily. V hlave si premietame, ako sa vraždy podľa opisu vyšetrovateľov približne udiali a na ktorých miestach našli policajti stopy.