Mám tri kamošky. Spolu sme ako Sex v meste, a ak by leakla naša konverzácia, musíme emigrovať.
O láske sa hovorí stále. Píšu sa lovesongy a scenáre romantických komédií, rozpráva sa o nej hodiny v kaviarňach. Ľuďom, s ktorými tieto kávy pijeme, sa však venuje malá pozornosť.
Priateľstvo často berieme ako samozrejmosť – teda až do momentu, keď potrebujeme záchrannú sieť. Máte ozajstných priateľov? Učil nás niekto takéto vzťahy budovať?
Určite ste v tej situácii boli: prišiel rozchod. Oporné body sa vám rozsypali a vy ste ich začali zbierať s ľuďmi, ktorí vo vašom svete zostali.
Možno k vám do pol hodiny nabehol kŕdeľ kamošiek a s nimi ešte väčší počet fliaš. Možno prišiel jediný váš najlepší priateľ. Možno spolu s vami nadávali alebo len mlčali, držali vám hlavu na ramene alebo vlasy nad toaletou. Hlavné je, že boli tam. Ide o momenty, keď potrebu priateľstiev objavujeme nanovo. No nie som si istá, či to tak má byť.
Počas života som mala veľa priateliek – z detstva, z kostola, z práce. Väčšina z nich mala jednu vec spoločnú: vyparili sa, keď si našli frajera. Keď sa vydali, zľahla sa po nich zem. A nevrátili sa, kým neprišiel rozchod. A ja som bola taká istá.
Robíme niekde chybu.
