Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
28. júla 2017, 16:10
Čas čítania 0:00
Tibor P.

Nevidela, nepočula ani nerozprávala. Napriek tomu dokázala vyštudovať na Harvarde

ZAUJÍMAVOSTI
Uložiť Uložené

Helen Kellerová sa stala prvým človekom v dejinách, ktorý so zmyslovým postihnutím dokázal vyštudovať na univerzite.

Keď človek príde o jeden zo svojich zmyslov, je to hrozné, ťažké a predovšetkým obmedzujúce v takmer každej oblasti života. Čo ale v prípade, ak človeku chýba viac zmyslov, zvlášť tie najdôležitejšie - zrak a sluch? Ruku na srdce, mnohých z nás by to zrejme v tom lepšom prípade psychicky ničilo každým dňom. Predstavy o akejkoľvek profesionálnej kariére v ľubovoľnom odbore by sa nám v danom momente rozsypali ako domček z karát. Takých ľudí žije na svete mnoho, nechýbajú ani na Slovensku. Tento článok venujeme všetkým ľuďom so zmyslovým, ale aj akýmkoľvek iným zdravotným postihnutím. V nasledujúcich riadkoch vám predstavíme príbeh ženy, ktorá sa nepriazni osudu vzoprela ako málokto a dosiahla prvenstvo, ktoré jej už nikto nikdy nezoberie.

Helen Adams Kellerová prišla na svet 27. júna 1880 v mestečku Tuscumbia, v americkom štáte Alabama ako prvorodená dcéra do rodiny armádneho dôstojníka. Napriek tomu, že rodina nepatrila medzi tie bohaté, ranný život Helen sprevádzala radosť a teplo rodinného krbu. Netrápili ju nijaké zdravotné problémy a tak, ako jej rovesníci, aj ona sa čoskoro naučila chodiť a rozprávať. Bohužiaľ, radosť jej rodičov z narodenia vytúženého dieťaťa netrvala dlho. V 19 mesiacoch ťažko ochorela a rodinný lekár stanovil diagnózu ako "mozgovú horúčku". Tento termín bol používaný v období Viktoriánskej éry a opisovaný ako život ohrozujúce ochorenie vážne narúšajúce emocionalitu a vyvolávajúce vysoké horúčky. Príčina tohto stavu dodnes nie je známa, no vzhľadom k symptomatológii môžeme usudzovať, že ide o iné pomenovanie pre jedno z nasledujúcich ochorení:

  • ENCEFALITÍDA - akútny zápal mozgu spôsobený predovšetkým vírusovou infekciou
  • MENINGITÍDA - zápal mozgových blán
  • ŠARLACH - infekčné ochorenie spôsobené strepkokom vedúce o.i. k prejavom paranoje a halucináciám 

Hellen (vľavo) s Annie Sullivanovou 

Po tom, ako horúčky po niekoľkých dňoch ustúpili, si matka všimla, že jej dcéra nereaguje na zvuk zvončeka zvolávajúceho rodinu k večeri ani na gestikuláciu rukami pred jej tvárou. Diagnóza bola krutá - Helen v necelých dvoch rokov oslepla aj ohluchla. Pre rodinu sa začalo ťažké obdobie boja s touto skutočnosťou, no ako si v priebehu článku povieme, všetci zúčastnení, a predovšetkým malá Helen, to zvládli s noblesou a gráciou. Kuchár rodiny Kellerovcov mal dcéru Marthu, ktorá bola Heleninou najlepšou kamarátkou. Ako dievčatá rástli, spoločne si vymysleli vlastný jazyk pozostávajúci z viac ako šesťdesiatich znakov. Malá dievčina sa ale s postihnutím spočiatku vyrovnávala len veľmi ťažko. Kopance, vreskot, ale aj afektovaný smiech spôsobovali vrásky na čele milujúcich rodičov. Mnoho ľudí z okolia zastávalo názor, že je najvyšší čas umiestniť mladú slečnu do ústavnej starostlivosti. 

To, samozrejme, rodičia akceptovať nechceli a hľadali iné východiská z danej situácie. Po prečítaní niekoľkých kníh a stretnutí s viacerými odborníkmi, medzi inými aj s Alexandrom Grahamom Bellom, slávnym vynálezcom telefónu, ktorý v rámci svojho výskumu spolupracoval aj s hluchými deťmi. Práve ten im odporučil navštíviť Perkinsov inštitút pre slepých v Bostone, kde spoznali učiteľku Anne Sullivanovú. Tá sa v živote všetkých zúčastnených napokon ukázala ako tá najdôležitejšia osoba.

Vtedy šesťročnú Helen začala učiť prvým slovám v znakovej reči. Učenie prebiehalo tým spôsobom, že ak sa, napríklad, spoločne učili slovo "bábika", tak učiteľka rukami dieťaťa predviedla daný znak a do nich následne vložila bábiku. Učenie spočiatku z pochopiteľných dôvodov prebiehalo pomaly, no dočasná izolácia od rodičov a možnosť naplno sa sústrediť danému cieľu začala po niekoľkých týždňoch prinášať prvé úspechy. V priebehu jednej noci dokázal tím učiteľ - žiak zvládnuť pokojne aj 30 rôznych slov. Postupom rokov sa dokázala zlepšiť natoľko, že zvládala aj bežnú komunikáciu. 

To jej umožnilo začať štúdium na úrovni dnešnej strednej školy. Postupne sa dostala až na akademickú pôdu, kde absolvovala štúdium na prípravnej ženskej škole Cambridge School for Young Ladies. Tam sa jej príbeh postupne začal šíriť medzi bežnú verejnosť a jej popularita začala rásť. Vďaka tomu sa zoznámila s mnohými známymi osobnosťami, pričom osudovým sa jej stalo stretnutie so spisovateľom Markom Twainom, ktorý ju predstavil svojmu priateľovi Henrymu Rogersovi. Ten bol z nej nadšený, že jej zaplatil štúdiá na Harvardovej univerzite, konkrétne na Radcliffe College, ktorá sa v tej dobe profilovala ako inštitúcia umožňujúca získať vysoké vzdelanie ambicióznym ženám. Štúdium napokon úspešne ukončila v roku 1904, vo veku 24 rokov. Počas neho stihla vydať aj knihu The Story of My Life, mapujúcu jej doterajší život. 

Svoju profesionálnu kariéru zasvätila tomu, čomu rozumela najlepšie - pomoci ľuďom, ktorých postihol podobne ťažký osud ako ju. Na rozdiel od mnohých iných však nepracovala pre menšie organizácie, ale vo veľkom. Prednášala po celej krajine a hovorila nielen o svojom osude, ale venovala sa tiež sociálnym a politickým záležitostiam. Bojovala za zvýšenie životnej úrovne slepých, volebné práva žien a riešenie problematiky pôrodnosti v krajine. Keď v roku 1921 vznikla Americká federácia pre slepých, Kellerová sa stala jednou z jej hlavných osobností a spolupracovala na množstve projektov usilujúc sa o vyzbieranie finančných prostriedkov pre slepých krajanov. 

Tvrdá práca si ale na sklonku života vyžiadala svoju daň. Keď v 81 rokoch prekonala sériu niekoľkých mozgových mŕtvic, postupne opustila verejný život. Získala niekoľko štátnych vyznamenaní aj čestné doktoráty, v rámci profesionálnej sféry patrila medzi rešpektované osobnosti. Svet navždy opustila 1. júna 1968 vo veku 88 rokov, no všetci si ju budeme navždy pamätať ako žiarivý príklad ľudskej sily, odhodlania a vzopretia sa nepriazni osudu.

Domov
Zdieľať
Diskusia