Po 4-ročnej prestávke a odchode hlavnej speváčky sú CC pripravení na novú etapu.
Kanadské zoskupenie Crystal Castles dúfam nikomu predstavovať nemusíme, na scéne sa pohybujú už od roku 2004 a väčšina hudobných kritikov ale aj bežných fanúšikov považuje ich tvorbu za fenomén elektronickej scény. Všetko to začalo keď v roku 2003 Ethan Kath spájal syntetické melódie s agresívnymi počítačovými zvukmi. Vtedajšia rodiaca sa internetová komunita prijala nový hudobný hybrid s otvorenou náručou a o Ethanovu tvorbu sa tak začali zaujímať aj väčšie vydavateľstvá. K hudbe však stále chýbal spev a Ethan dostal za úlohu nájsť vhodnú speváčku. Voľba padla na Alice Glass, ktorá bola taktiež z Toronta a svojím spevom dokázala z CC vybudovať legendu. Prvý self-titled album vyšiel v roku 2008 a vďaka svojim 8-bitovým produkciám s vrstvou ukričaných vokálov predstavoval hotového jednorožca s dúhou za chvostom. Ich tvorba je temná, plná frustrácie, únavy, hnevu; na rozdiel od bežných zoskupení nie je v popredí len jedna tvár a texty sú ťažko zrozumiteľné – vďaka čomu sa CC môžu doslova schovávať vo vlastnom tieni. Hlavným cieľom je robiť hudbu, ktorá nie je pre každého.
O vzťahu Alice a Ethana sa vedú rôzne pochybnosti, keďže dvojica fungovala takmer samostatne a chlad bol cítiť nie len na albumoch, ale aj počas koncertov. Aj napriek tomu však dokázali vybudovať vlastný kult a s každým ďalším albumom prinášalo duo to hlavné - progres. CC si dokázali vždy udržať svoju úroveň, a to najmä vďaka Ethanovi, ktorý sa staral nie len o hudbu, ale taktiež aj o väčšinu textov a melódií. V roku 2010 sa im podarilo úspešne nadviazať na svoj debut druhým self-titled albumom (II) s ešte o niečo tvrdším zvukom, ktorý však perfektne vyvážili jemné melódie a viacero spoluprác (na tracku Violent Youth a albumovej verzii Not in Love s Robertom Smithom spieva dokonca samotný Ethan, aj keď jeho hlas je samozrejme upravený). V poradí tretí album (III) sa dostal von v roku 2012 a na rozdiel od predchádzajúcich projektov sa obišiel aj bez počítačov. CC tak nahrávali rovno na pásku a ich počin patrí medzi jedny z najplynulejších a najmelodickejších albumov svojej doby.
Keďže obaja členovia CC sa dištancujú od života na sociálnych sieťach a okolo ich vzťahu bolo množstvo otázok, správa o odchode Alice z roku 2014, ktorá sa kvôli nedostatku individuálneho priestoru rozhodla pre sólo kariéru, tak prišla celkom nečakane, no nikto neostal prekvapený. Alice medzičasom vydala svoj prvý singel STILLBIRTH z pripravovaného albumu. Ten by sa mohol stať realitou už onedlho a s CC už tak nechce mať nič spoločné. Novú etapu v histórii tohto zoskupenia začal Ethan releasom singlu Frail so spevom od Edith Frances, nasledovaný jej prvým koncertom v Juhoafrickej republike a pred pár dňami aj na Grape. Začiatkom tohto roku oznámilo obmenené duo svoj nadchádzajúci album Amnesty (I), ktorý nesie ako prvý album CC aj vlastný názov.
Amnesty vyjadruje odpustenie a progres. V skratke ide o krok do novej etapy kedy sa musí CC vyrovnať so všetkými svojimi doterajšími úspechmi. Nový album tak sedí niekde medzi brutalitou (II) a melodickosťou (III), no keďže pre Ethana ide doslova o znovuzrodenie jeho 13 ročného projektu, pri tvorbe nezabudol pridať ani prvky, ktoré ho tak preslávili. Amnesty začína rovnako ako prvý self-titled album samplovačkou, kedy sa zborová verzia songu od Nirvany - Smells Like Teen Spirit mení na track Femen; rovnako ako keď pri songu Untrust Us samploval Ethan kanadské zoskupenie Death from Above 1979.
Samotný album je bez pochýb dielom hodným CC a po prvom počutí sa takmer nedá rozlíšiť, či sú vokály od Alice alebo Edith. V porovnaní s predošlými projektmi však ide o ich doposiaľ najkratšie dielo (11 pesničiek, celkový čas 33:14), no treba brať do úvahy aj fakt, že pri tvorbe sa obišli takmer úplne bez cudzej pomoci a featuringov. Ethan totiž vymyslel ako zvyčajne väčšinu textov a hudby, čím sa vyriešila aj otázka ohľadom toho, kto mal doposiaľ významnejší vplyv na formovanie CC. Albumu však chýba toľko ospevovaná plynulosť, keďže tracklist je skôr o singloch než o komplexnom pôžitku. Pred releasom dokonca uverejnili ukážky 8 z 11 trackov, ktoré sa síce v niektorých prípadoch dočkali úpravy, no fanúšikom prezradili až príliš.
Postupnosť songov v trackliste nie je ani tentokrát náhodná a CC sa nám možno snažia aj niečo povedať. Crystal Castles (I), (II), (III), Amnesty (I)
Svoj odchod zavŕšila Alice touto správou, ktorá len podporuje všetky doterajšie dohady o jej tajomnom vzťahu s Ethanom. Treba však dodať, že obaja vo svojom živote bojujú so silnou závislosťou na drogách a tá sa stala aj jedným z hlavných znakov ich tvorby, takže skutočnú pravdu sa asi nikdy nedozvieme
— ALICE GLASS (@ALICEGLASS) July 17, 2015
Ozajstný beef začal až vtedy, keď sa Ethan nechal počuť, že za najväčšími hitmi CC nestojí Alice ale on, na čom je podľa zoznamu autorov jednotlivých albumov aj kus pravdy
"Želám svojej bývalej speváčke veľa šťastia v jej budúcej kariére. Myslím, že keď bude viesť svoj vlastný projekt, bude to pre ňu povzbudenie a taktiež aj určitá forma odmeny, ak berieme do úvahy fakt, že sa neobjavuje na najznámejších songoch Crystal Castles. Nie je na: Untrust Us, Not In Love, Vanished, Crimewave, Vietnam, Magic Spells, Knights, Air War, Leni, Lovers Who Uncover, Violent Youth, Reckless, Year of Silence, Intimate, 1991, Good Time, Violent Dreams a tak ďalej. Ľudia ju často chvália za texty, ktoré som napísal ja, ale to je v poriadku, mňa to nezaujíma."
Zo začiatku albumu ťa CC nalákajú jemným zborom skladby Femen, aby si o pár sekúnd neskôr mohol stíšiť hlasitosť pri nástupe tvrdšieho songu Fleece a podobne to funguje aj po zvyšok albumu. Voľne plynúce melódie a syntetizátory totiž striedajú hrubé bicie, no tie bohužiaľ nevyšili vo všetkých prípadoch až tak dobre. Jedným z hlavných zlomov je nechcená prestávka uprostred albumu menom Teach Her How to Hunt, ktorú budeš pravdepodobne preskakovať, no práve za ňou sa otvára druhá - o niečo lepšia polovica albumu. V nej si môžeš naplno užiť CC vo všetkých polohách s novým, progresívnejším zvukom, ktorý prišiel po 4-ročnej pauze.
Song Deicide je na albume v upravenej podobe. Tá má názov Their Kindness Is Charade a rovnako ako v prípade predošlých tracklistov uzatvára album na jemnej nôte. Odchod Alice síce nie je cítiť po hudobnej a ani textovej stránke, ale jej prítomnosť k celkovému pôžitku z diela jednoznačne chýba. Edith totiž okrem spolupráce pri tvorbe prispela po obsahovej stránke len trojicou slabších singlov (Fleece, Enth a Concrete), no keďže ide o ich prvý spoločný album po rozpade, ktorý mohol znamenať definitívny koniec CC, môžeme byť radi za to, čo máme. Duo sa dokonca rozhodlo venovať svoj podiel zo zisku z nového albumu organizácii Amnesty International, ktorá bojuje za práva LGBTQ, žien, detí, väzňov a pod..
Najlepšie songy: Vysoko návykový Char ,Ornament a Kept
Najhoršie songy: Fleece a prestávka v podobe Teach Her How To Hunt
Zhrnutie:
Nový album Crystal Castles je opäť raz dielom, ktoré nepochopí každý, no pritom ho vo svojom playliste mnohí ocenia. Ethan má totiž v zálohe nekonečnú zbierku kvalitných melódií a textov a ak sa podarí novej speváčke adaptovať na jeho štýl o čosi viac, čaká nás zaujímavá budúcnosť. V porovnaní s ich doterajšou tvorbou však novému albumu chýba celková konzistentnosť, resp. dotyk Alice, ktorá by ťa svojim hlasom dokázala okamžite roztancovať, no keďže nad rozliatym mliekom sa neoplatí plakať, ozajstní fanúšikovia by určite nemali ostať sklamaní.
"The fate of the world is safe in Crystal Castles."
