Na chvíľu sa spoločne s nami ponorte do sveta ilustrácií.
Ak ste si mysleli, že sme na našich umelcov už zanevreli, ste na omyle. Práve naopak, v roku 2015 sľubujeme ešte viac domáceho umenia a rozhovorov so šikovnými ľuďmi, v čom nám pomáha už vyše polročný projekt rozbehnutý na facebooku. Od predsavzatí sa posunieme k činom, a teda k prvému talentu v novom roku. Je ním Marek Mráz, ktorý bol zároveň jedným z prvých prispievateľov na našej stránke, za čo mu ďakujeme, keďže začiatky nikdy nebývajú ľahké. Na túto záležitosť sme chystali už dlhšie a ja som rád, že si konečne môžete o Marekovi prečítať trochu viac. Len v krátkosti, dozvieš sa, čo si myslí o presadzovaní sa umelcov na Slovensku, aj o ešte horúcej spolupráci s H16.
Mohol by si nám na začiatok povedať niečo o sebe?
Volám sa Marek Mráz. Mám 22 rokov a pochádzam z Martina. Venujem sa ilustráciám a už nejaký ten rok aj komixu. V súčasnosti študujem na vysokej škole výtvarných umení.
Kedy a akou cestou si sa k umeniu dostal?
K umeniu som sa dostal cez graffiti. Síce to už bolo dosť dávno, ale dodnes som za to vďačný. Vlastne od malička sa to o mňa nejako stále obtieralo, až som sa dostal na strednú umeleckú školu a neskôr aj na vysokú s týmto zameraním. Každý má potrebu sa istým spôsobom vyjadriť, no a ja som taktiež nebol výnimkou. Bolo to pre mňa najprirodzenejšie a najjednoduchšie. Pamätám si, že to bola moja učiteľka výtvarnej na základnej škole, ktorá ma dotlačila k tomu, aby som šiel na umeleckú školu, za čo jej dodnes ďakujem.
Myslíš si, že je k práci umelca potrebná vysoká škola?
Umelecká vysoká škola (samozrejme, keď je kvalitná) ti dá to, čo z teba robí profesionála. Začneš rozoznávať, čo je umenie a čo je už len dekorácia, prípadne ešte niečo horšie. Výhodou je taktiež, že svoju prácu môžeš konzultovať s inými profesionálmi. Ja osobne vysokú umeleckú školu beriem ako najväčšiu výhru vo svojom živote. Získal som nadhľad a pokoru (zdravú). Tým ale nechcem podceňovať umelcov bez vysokej školy alebo akéhokolvek umeleckého vzdelania. Faktom však je, že taký človek sa narodí raz začas - ako napríklad génius Basquiat. Aj preto som rád, že poznám ľudí, ktorí sú profesionálmi aj bez vysokej školy.
Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?
V podstate ma inšpiruje všetko. Asi je to nejaký dar, ale vidím veci úplne inak, a tak aj bežná vec, ktorú niektorí prehliadnu ma inšpiruje natoľko, že ju zvečním. Celkovo si myslím, že každý z nás je umelec, no len pár to naozaj v sebe našlo. Inšpirujú ma napríklad rôzne bizarné veci, anomálie, duševné choroby, filozofia, mystika, v poslednom čase židovská mystika (je to magické) a obrovský vplyv malo, že som dostal možnosť nahliadnuť do toho sveta zločinu. Tieto rôzne svety sa snažím vo svojej tvorbe prepojiť a nájsť v nich to vznešené, čo ale asi nemusí byť pochuti všetkým. Hlavne, že je to pochuti mne.
Mohol by si nám v krátkosti popísať, ako tvoje výtvory vznikajú a koľko času ťa stoja?
Na začiatku je vždy emócia, ktorú chcem vyjadriť. Často si dokonca predstavujem, že reálne stojím na miestach, ktoré vo svojich ilustráciách zobrazujem. Je to neuveriteľný pocit. Potom už len asociatívne spájam rôzne časti príbehu do jednotného celku. Posledných pár rokov mám všade so sebou môj zápisník a každú vec, ktorá ma zaujme zapisujem, poprípade hneď črtám. Zachytím tým počiatočnú emóciu a okamih, ktorý trvá sekundu a neskôr sa ho snažím rozvinúť. Samozrejme, používam veľa symbolov, ktoré nútia diváka hľadať súvislosti a keď ich nájde, môže to celé pochopiť. Takmer vždy vznikajú v noci, ktorá ma svoju typickú atmosféru a pokoj. Čo sa týka času, je to veľmi odlišné. Niekedy spravím 5 ilustrácií za noc a inokedy zase robím na jednej týždeň. Záleží to naozaj na veľa faktoroch.
Svoje práce robíš len pre seba alebo ich posielaš ďalej? Ak áno, ktorá spolupráca bola pre teba najzaujímavejšia?
Samozrejme, že keď niečo miluješ a chceš sa tomu venovať naplno musíš to posúvať ďalej, ale veľmi precízne si vyberám s kým spolupracujem. Beriem asi tak 5 percent ponúk, pretože predsa len je to moja vizitka a musím si za tým stáť. Všetko, čo som doposiaľ robil bolo pre mňa istým spôsobom zaujímavé.
Poďme teda k tvojmu najaktuálnejšiemu projektu. Mnohí už určite zaregistrovali tvoju spoluprácu so známou slovenskou formáciou, H16. Ako k tomuto nápadu prišlo?
No bol to nápad ich menežéra, ktorý má s myšlienkou konfrontoval. Mne sa samozrejme nápad veľmi pozdával a hlavne som si nevedel predstaviť, ako to bude vyzerať. Asi preto ma to lákalo, a tak som do toho šiel. Hlavne išlo o to, aby to nebolo len čisto lyrics video bez akejkoľvek dynamiky.
Nejaké pikošky? Nechcel Otis opticky zmenšiť hlavu alebo Cigo väčšie svaly?
Hehe. Presne ako vravíš, nechceli. Ešte tam mali byť rôzne komické postavičky ako Tiefenbach, ale nakoniec sme sa rozhodli, že z toho nespravíme až takú estrádu.
Pracuje sa so skupinou takého rázu dobre? Nemali prehnané požiadavky a Ako dlho trval celý proces vzniku od počiatočnej myšlienky?
Sú to profesionáli. Tak ako u každého projektu, všetko sa tisíckrát prerába. Raz špinka za pravým uchom, potom krátky prst. Hah. Ale tak to má byť, veď o to ide - spraviť to dobre. Ja som mal na starosti len čisto ilustrácie, o postprodukciu sa staral Drahoslav Lysák z Optical PRO. Od prvotnej myšlienky zhruba 3-4 týždne, čo je pomerne narýchlo, no s konečným vizuálom som spokojný. Aj keď je pravda, že teraz by som to zase urobil inak.
Spomínané video €GANG, do ktorého prispel Marek svojimi ilustráciami.
S akými reakciami sa stretávaš, keď niekomu ukazuješ svoju tvorbu?
Rozdeľujem to na Slovensko a zahraničie. Neviem čím to je, ale u nás stále kraľuje to buranstvo už desiatky rokov, aj keď v posledných rokoch sa to trošku zlepšilo. Väčšinou počúvam frázu "mám z toho zmiešané pocity" - tým ale reagujú na obsah, nie na formu. Vôbec sa ale nesťažujem, vždy sa nájde veľa ľudí, ktorí to ocenia. Minule ma zarazila reakcia niektorých galérií, samozrejme slovenských, ktoré mali problém s obsahom mojich ilustrácií a nechceli ich vystaviť, čo je podla mňa 25 rokov po revolúcií fail. Čo sa týka feedbacku zo zahraničia, je to stále lepšie a lepšie. Viac to chápu a sú tomu otvorenejší. Asi to bude kultúrou, neviem. Napríklad na moste SNP mám 5 veľkých ilustrácií a pravidelne keď idem okolo sa pri nich fotia turisti, čo ma strašne teší.
Venuješ sa okrem ilustracii aj iným technikám?
Nie. Ako povedal docent Choma, špecializácia je dôležitá. Prešiel som snáď všetkým, čo výtvarné umenie ponúka a nevylučujem, že sa to o pár rokov zas niekde posunie a asi to tak aj bude. To je o tom vývoji, lebo nemôžeš jedno jedlo jesť celý rok.
Čo robíš vo voľnom čase mimo umenia?
Dobre, že sa pýtaš. Minule som nad tým rozmýšľal, že ja vlastne nič iné ani nerobím. Iba také tie bežné radosti života umelca, ale to tu asi radšej rozoberať nebudeme (asi to nie je moc bežné).
Myslíš si, že má slovenský umelec reálnu šancu živiť sa svojou záľubou?
Jednoznačne áno. Je treba len utiecť zo slovenského stereotypu a veci sa zrazu začnú pohýnať správnym smerom. Myslím si, že práve teraz je tá doba, kedy sa veci začali posúvať podľa predstáv. Napríklad máme celkom výhodu, pretože tu nie je taká konkurencia. A dôkazom je zopár umelcov, ktorí sa tým živia, dokonca veľmi slušne. Nejde ani tak o tie peniaze ako to, že tým dostávaš slobodu robiť, čo ťa baví. Dôležitý je však aj marketing okolo celej tvorby, či skôr okolo osoby umelca. Síce sa tomu niektorí bránia, ale je to tak. Bez toho to ide len ťažko.
Máš nejaké konkrétne plány do budúcnosti?
Veľa cestovať, všetko ochutnať, všetko ovoňať, všetko vyskúšať. Prekonávať levely a hlavne sám seba. Ešte viac tvoriť, menej spať a robiť šťastnými svojich ľudí a rodinu.
Ďakujeme za rozhovor, na záver nechávame priestor na zopár slov pre čitateľov.
Milujem vás. Sledujte moju tvorbu, kupujte umenie - je krásne. Mier.
Ako novinku sme si pre vás pripravili možnosť opýtať sa v komentároch na ďalšie otázky ohľadom Marekovej tvorby, ktoré sme zabudli, prípadne sa pre ne nenašiel priestor. Odpovedať bude buď sám, alebo prostredníctvom nás. Pre dnešok je to už ale všetko, dovidenia.
