Primátor Trebišova tvrdil, že seriál TV Joj uráža občanov mesta.
Oficiálna sťažnosť na seriál Iveta, ktorú na Radu pre mediálne služby podala trebišovská samospráva, neuspela. Trebišovčanom sa nepozdávalo, akým spôsobom bolo ich mesto vykresľované. Postavy seriálu ho napríklad označovali za „dieru“ či „peklo“.
Primátor Trebišova Marek Čižmár reagoval už po odvysielaní prvých dvoch častí, ktorý v otvorenom liste TV Joj vytýkal podľa SME okrem vulgarizmov aj „prekresľovanie reality, dehonestáciu niektorých skupín obyvateľstva, alkoholizmus školákov či zosmiešňovanie kvality života na východe“.
Čižmárov podnet na Radu pre mediálne služby oficiálne senát prerokoval dva mesiace po jeho podaní. Jeho členovia posudzovali povinnosti vysielateľa týkajúce sa ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti.
Ide o fikciu, hovorí Rada
Zo zasadnutia senátu vyplýva, že členovia senátu si uvedomujú, že ide o komediálnu fikciu a témy rasizmu, prostitúcie či pokrytectva spracúva odľahčeným spôsobom. Jeho predsedníčka Anikó Dušíková uviedla, že z postáv seriálu cítiť, naopak, silný lokálpatriotizmus, radosť, spokojnosť a hrdosť na ich pôvod.
Narážky na Rómov Rada označila buď ako prejav láskavého humoru, alebo ako implicitnú kritiku rasistických predsudkov či pokrytectva. Existenciu prostitúcie si podľa Rady tvorcovia nevšimli len v Trebišove, ale aj v Trnave či Bratislave. Všeobecne stereotypy z Ivety podľa členov senátu platia univerzálne pre akékoľvek menšie slovenské mesto.
Predsedníčka senátu tvrdí, že vysielateľ neporušil žiadnu zákonnú povinnosť, a tak je podnet Trebišovčanov neopodstatnený. „Z hľadiska celkového kontextu podľa nášho názoru nemožno žiadne z odvysielaných obsahov a vyjadrení vnímať ako namierené proti istej skupine obyvateľstva a ani ako zasahujúce do jej ľudskej dôstojnosti či ako podnecovanie nenávisti a znevažovanie či hanobenie,“ tvrdí.
Rada podnet Trebišovčanov označila za neopodstatnený aj preto, že paragraf 61 zákona o mediálnych službách, na ktorý sa odvolávali, sa vzťahuje len na fyzické osoby a skupiny fyzických osôb a „nie je možné ho uplatniť na ochranu právnických osôb, inštitúcií, samosprávnych celkov a podobne“.
