Novodobým fenoménom je kúpa potravín online, čo si doteraz Slováci podľa rôznych prieskumov nevedeli predstaviť.
Koronakríza výrazne zmenila správanie ľudí v obchodoch. Mnohí prešli na nakupovanie cez internet. Novodobým fenoménom je kúpa potravín online, čo si doteraz Slováci podľa rôznych prieskumov nevedeli predstaviť. Kým v roku 2019 nakupovalo cez internet potraviny len zhruba 23,5 percenta Slovákov, podľa aktuálnych štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat ich bolo za vlaňajšok viac ako 37 %. Priemerná cena jedného nákupu je 45 eur.
Zároveň rastie suma, ktorú priemerný Slovák minie na zbytočnosti. Mesačne ide o približne 65 eur. Až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme, pretože podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov, ako je oprava práčky či auta, nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu.
Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 eur. Ide často o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne.
Koronakríza však priniesla aj nový trend. A to, že spotrebitelia už nepotrebujú tovar chytiť, ovoňať a zistiť, či nemá napríklad pleseň. Najčastejšie v prípade potravín nakupujeme trvanlivé potraviny, ako je ryža, cestoviny či konzervy. Dominujú aj pekárenské a mliečne výrobky, najmenej nakupujeme ovocie a zeleninu.
Viac minieme online ako v kamenných obchodoch
Najaktívnejšia veková skupina v nákupoch cez internet sú ľudia vo veku 25 až 34 rokov, a to až takmer tretina. Najmenej nakupujú online ľudia starší ako 65 rokov, a to len 13 percent z nich.
Až takmer 40 percent Slovákov len za jeden nákup na internete minie v priemere od 100 až do 500 eur. Kým v kamenných obchodoch minieme menšie sumy, ale častejšie, práve internetové nákupy ukazujú, že ich realizujeme menej často, ale v prípade rôznych akcií dokážeme minúť oveľa vyššie sumy. Podľa štatistík si nákup cez internet doprajeme približne raz až dvakrát do mesiaca. Najčastejšie nakupujeme na domácich e-shopoch, a to až v 82 percentách prípadov.
V obchodoch sa „unormálnite“
Spôsobov, ako lepšie fungovať s mesačným rozpočtom domácnosti, je hneď niekoľko. V prvom rade je dôležité spísať si, na čo míňate. Mnoho ľudí podlieha v obchodoch tzv. spontánnym nákupom, kde napríklad v potravinách okrem potrebných položiek skončia v nákupnom košíku aj tie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale zlákajú spotrebiteľov reklamou či obalom.
V prvom rade treba nakupovať plánovane, nie impulzívne. Pri nakupovaní by mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. V obchode sa totiž často necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa dokážeme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto.
Rovnako tak je dôležité urobiť si poriadok v míňaní na bývanie. Okrem povinných platieb za plyn, elektrinu či vodu majú mnohé slovenské domácnosti svoje príbytky zaťažené hypotékou. Často platíme aj za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál, ale aj zbytočne predražené pôžičky alebo poistenie.
Mnohí Slováci siahli počas uplynulých mesiacov po krátkodobých pôžičkách, pretože nemali vytvorené dostatočné finančné rezervy. Rezerva slúži na prípad nečakaných udalostí, ako je strata zamestnania alebo dlhodobá práceneschopnosť. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii, nemali by však ležať na bežnom účte, aby sme ich neminuli. Najlepšie je zriadiť si sporiaci účet alebo depozitné konto, na ktoré sa budú presúvať peniaze hneď po výplate.
Na druhej strane mnoho Slovákov má viac než len potrebnú finančnú rezervu odloženú na bežných účtoch alebo neefektívnych sporeniach. V rámci trhu ide zhruba o dve tretiny prostriedkov, ktoré by Slováci mali investovať a nemali ich nechávať na bežných účtoch.
Vhodným riešením môže byť využitie investičných nástrojov, ktoré z dlhodobého hľadiska uchovávajú hodnotu investície a môžu byť o 10 či 20 rokov hodnotným dedičstvom pre deti. Môžu to byť ETF fondy, prípadne dnes už nie je ničím neobvyklým napríklad sporiaci program, ktorým si môžu klienti zakúpiť investičné zlato, a to aj za pár eur mesačne.
Autorka je ekonomická novinárka, pôsobila aj ako analytička v Slovenskej sporiteľni, aktuálne moderuje reláciu o investovaní na TA3.
