Nemožno čakať, že prirodzená ľudská vlastnosť upínania sa k úspechu a úspešným ľuďom nejako pominie. Webinárov o vyťažení z koronakrízy a energokrízy a naštartovaní úspechu v kariére a osobnom živote som v poslednom čase videla až nezdravo veľa.
Pred piatimi rokmi som písavala motivačné blogy. Neprešiel dlhý čas, ale dnes už ma skôr pobavia. Zo všetkých vyberám tento: „Hádam to nesmrdí prílišnou sebaláskou. Ale viete, čo je horšie? Smrdieť od toho, že sa nemáte radi. Áno, veľa ľudí tento odór púšťa do ovzdušia a zamoruje tým priestor navôkol. Priam toxický smrad sebaľútosti a sebadeštrukcie. Každý s ním bojuje, aj ja. Preto ak ho začínate na sebe cítiť, zdvihnite sa a choďte urobiť niečo pre seba.“
Môžem len povedať, že každý sa vyvíja. Dnes už sa nad podobnými vetami len pousmejem a zaželám autorovi týchto slov veľa šťastia. Tento motivačný nešvár sa najprv šíril na Facebooku, neskôr sa preniesol aj na Linkedin. Alebo to bolo naopak? Denne sme atakovaní myšlienkami, ako musíme bojovať s našimi nedokonalosťami, že máme každé ráno najprv „zjesť žabu“, že sa máme tešiť z nepriazne, lebo vtedy sú protivníci pod nami.
