Mnohé zvieratá sa do intravilánov obcí vyberajú za potravou a istotou. Už tam sa podľa ochranárov rodí problém so stratou plachosti. Prikrmovaním ho však ľudia ešte zhoršujú. Ochranári varujú aj pred hladkaním a fotografovaním.
Ochranári apelujú na návštevníkov Tatranského národného parku, aby nekŕmili a nehladkali divú zver. Správa TANAP-u upozorňuje, že tak dokážu zvieratám spôsobiť veľké problémy, tie v niektorých prípadoch môžu prísť dokonca o život.
„Každý prikrmovač z radov domácich obyvateľov či návštevníkov Tatier prispieva k tomu, že divé zvieratá nebudú schopné samostatne fungovať vo voľnej prírode. Tieto jedince končia v lepšom prípade vo zvernici, v horšom prípade prichádzajú o život. Ak sa zver začne v intraviláne správať agresívne, pracovníci Správy TANAP-u musia zasiahnuť radikálne,“ ozrejmili ochranári.
Lepšie v tejto súvislosti dopadol zhruba štvorročný synantropný jeleň, ktorého sa nedávno podarilo odchytiť v Dolnom Smokovci vo Vysokých Tatrách. V časti Pod lesom ho ochranári v spolupráci s veterinárom uspali a previezli do zvernice v inej časti národného parku.
„V súčasnosti je už vo forme a pochutil si na senáži. Bude sa mať dobre, no vo voľnej prírode by sa mal ešte lepšie,“ skonštatovala Správa TANAP-u.
Mnohé zvieratá sa do intravilánov obcí vyberajú za potravou a istotou. Už tam sa podľa ochranárov rodí problém so stratou plachosti. Prikrmovaním ho však ľudia ešte zhoršujú. Správa TANAP-u preto všetkých vyzýva, aby neponúkali potravu zveri v intravilánoch osád ani v ich extravilánoch.
„Rovnako by domáci i návštevníci mali pre vlastné bezpečie pamätať na to, že sa k zvieratám so stratou prirodzenej plachosti treba správať ako k divej zveri. Na fotografie zblízka či hladkanie môžu jelene a jelenice zareagovať aj útokom,“ upozorňujú ochranári.
