„Vedela som, že v útrobách internetu sa dejú čudné veci. No byť ich súčasťou ma aj tak šokovalo.“
Z Facebooku som odišla asi pred rokom. Bola to vtedy ťažká doba: končiaca sa pandémia nás dlho väznila v bytoch a rúškach, no a pomaly sme sa začínali obávať vojny. Nedokázala som už scrollovať cez toľko hnevu a konfliktov, ktoré algoritmus pre mňa vyberal.
Vrátila som sa až teraz. Niežeby mi Facebook chýbal. Prišla som si tam založiť falošný účet. Robím totiž reláciu o hoaxoch a potrebujem vidieť, čo trenduje. Za päť minút som mala komplet novú identitu.
Mám falošný profil – s vymysleným menom, fotkou stiahnutou z internetu a pronárodným sloganom. Pridala som sa do skupín, kde sa nadáva na migrantov, Židov, prezidentku, Ukrajincov, liberálov či novinárov. Vladimir Putin je najlepší prezident, inak je väčšina obsahu čistý hejt. Sledujem politikov, ktorí veľa kričia, internetové osobnosti, ktoré rôznych ľudí urážajú a zosmiešňujú. Lajkla som weby, ktoré sa tvária ako médiá, hoci novinársku prácu robia asi tak, ako keď ja robím s karbobrúskou.
Netuším, koľko ľudí je tam reálnych a koľko je trollov. Chodia mi žiadosti o priateľstvo z desiatok podobných vymyslených účtov, ako som ja. Asi si myslia, že som jednou z nich. Lenže ja som len obyčajný infiltrátor.
Vedela som, že v útrobách internetu sa dejú čudné veci, no byť ich súčasťou ma aj tak šokovalo. Cítim sa ako v paralelnej realite. V angličtine sa tomu hovorí aj rabbit hole – zajačia nora – ako tá z rozprávky o Alici v krajine zázrakov. Vcucne vás a zrazu ste v úplne inom svete.
V tomto mojom novom svete sa nedá veriť nikomu a ničomu. Veci sa zrazu nedejú náhodne alebo tak, ako vám tvrdia. Všetko má tajný motív – treba ho len odkryť.
Napríklad vedeli ste, že médiá už majú pripravené falošné zábery jadrového výbuchu? Pustia ich von a povedia, že Rusi zhodili atómovú bombu. Potom sa budú proti rádioaktivite povinne čipovať mačky a psy – no a tie budú na ľudí vyžarovať vakcínu.
Pripadá vám to ako šialený nezmysel? Tisícky ľudí toto varovanie zdieľali, státisíce si ho vypočuli. Malo sa naplniť ešte v októbri. Mocnosti asi meškajú... (my to video v redakcii stále nemáme).
V tomto paralelnom svete mi politici aj médiá neustále klamú. Novinári sú buď nesvojprávne teľatá, alebo sú „niekým“ platení, aby šírili lži. Pravdu hovoria len dobrí ľudia v týchto skupinách. Keď sa vám otvoria oči, všetko do seba zapadá: mocní chcú vyhubiť bielu rasu, revolúcie riadia americké tajné služby, voľby bývajú sfalšované, Ukrajinci sú fašisti a mŕtvi civilisti sú herci poliati kečupom. Jednoducho, celý establišment ma manipuluje a je to strašne nespravodlivé. Treba ísť do ulíc, treba na nich pľuť a nadávať im do amerických k*riev.
Zaujíma ma len jedna vec. Chceme sa naozaj toľko hnevať? Je nám to príjemné?
Prešla som rôznymi fázami. Najprv som si myslela, že ľudia, ktorí veria konšpiráciám, sú len nevzdelaní a chudobní. Potom sa zistilo, že bludom veria aj ľudia s diplomom, aj mladí, aj starí, aj bohatí, aj hocikto. Kedysi som sa na nich hnevala. Aktuálne cítim už len ľútosť. Musí to byť vyčerpávajúce žiť v tejto zajačej diere.
Mnohí ľudia sa chvália, že nepozerajú správy, že vypli médiá. Majú pocit, že tam je hrozne veľa negativity. Lenže oproti bežnej stene Facebooku sú Televízne noviny len rozprávka o psíčkovi a mačičke.
V poslednom čase veľa premýšľam, či túto ozajstnú negativitu dokážeme sami odmietnuť. Ešte dlho budeme počúvať ľudí, ktorí v nás namiesto informovanosti budujú hnev? Budeme navždy voliť politikov, ktorí systematicky tvoria nenávisť? Ja už by som totiž chcela počuť aj nejaké riešenia. Kritizovať je hrozne ľahké aj hľadať (údajných) vinníkov. Kto však má nejaký plán, víziu či aspoň nádej? Prečo si ich ako spoločnosť vôbec nepýtame?
Ak volič rieši, či je Zelenskyj feťák, nerieši, že sú v nemocniciach rozpadnuté záchody a Slovensko zaostáva. A ak to nerieši volič, nerieši to nikto.
