Môžeme len hádať, o koľko miliónov viac ľudí by zahynulo nebyť prelomenia Enigmy.
Alan Turing bol človek, ktorý sa ostýchal pretvárok, no aj napriek tomu bojoval celý svoj krátky život s tajomstvami, ktoré museli zostať nevyslovené. Jeho, v tej dobe výstredná sexuálna orientácia, ho stavala na okraj spoločnosti. Verejnosť homosexualitu vnímala ako číre zlo, ktoré treba z chorých ľudí jednoducho vypudiť. Súčasne mu príroda prichystala ďalší údel, na jednej strane jedinečný, no na druhej tak ojedinelý, že ho tým vlastne vyčlenila z davu. Turingove matematické znalosti sa pohybovali ďaleko za hranicami všetkých, v tej dobe žijúcich matematických velikánov, preto môžeme v jeho živote pozorovať mnoho objavov, ktorým sa nepripisovali veľké zásluhy, práve preto, že im jednoducho nik nerozumel.
A nakoniec ho postihol veľmi zvláštny osud vojnového hrdinu, i keď sa ním stal bez potu a krvi, avšak rozsah jeho dopadov na 2. svetovú vojnu mu nemožno uprieť. O svojej práci totiž nemohol hovoriť ani s najbližšími, a tak sa jeho dlhoročná práca na dešifrovaní nemeckých komunikačných kanálov, ktoré napokon do veľkej miery pomohli spojencom zvíťaziť, dostala do širšieho povedomia iba nedávno. Vydajme sa spoločne na cestu životom Alana Turinga, jedného z najväčších matematických géniov, ktorého vtedajšia spoločnosť nechápala a odsudzovala.
Narodil sa do rodiny úradníkov pracujúcich v Indii, ale skrz tropické podnebie sa rodičom viac pozdával pobyt so starším bratom Johnom v Anglicku. Od útleho veku Alan prejavoval odlišný štýl myslenia, viac kreatívny a založený na zapečatených logických pochodoch, čím do značnej miery znervózňoval rodičov, ktorí verili, že cesta do najvyšších spoločenských kruhov vedie cez disciplínu a dodržiavanie pravidiel. Základným pilierom pre dosiahnutie vysokých cieľov bolo špičkové vzdelanie v prestížnom vzdelávacom zariadení. Rodičia vybrali pre Alana Sherborne v Dorsetu starobylú školu s dlhotrvajúcou tradíciou. Mnohí by si mohli myslieť, že pre Alanov potenciál a vedomosti sa stal u učiteľov veľmi obľúbený. Opak bol ale pravdou. Pedagógom spôsoboval svojím osobitým správaním vrásky na čele. Jednak bol introvert, tým pádom nikdy nevyhľadával spoločnosť rovesníkov a naviac nemal veľmi rozvinutý cit pre vkus a eleganciu, takže bežne chodil neupravený a špinavý od atramentu.
Rýchlo si našiel cestu k chemickým pokusom a k Einsteinovej teórii relativity. Postupne sa tak dopracovával k svojej skutočnej vášni – matematike. Učiteľovi matematiky sa však veľmi nepozdával, keďže sa na Alana neustále sťažoval, že zanedbáva preberanú látku a radšej sa venuje pokročilej matematike. Na Sherborne sa zoznámil s Christopherom Morcomom. Keďže zdieľali spoločnú záľubu v matematike a kryptografii, postupom času sa stali blízkymi priateľmi a pre Alanovu orientáciu preňho zrejme predstavoval aj platonickú lásku. Preto ho veľmi zasiahlo, keď Chris náhle zomrel na tuberkulózu a uvedomil si, že spoločné štúdium na Cambridge, ktoré mali naplánované, bolo v troskách.
ACE (automatic computing engine)
Čím bol starší, tým sa okruh ľudí zužoval a stretával sa tak s čoraz viac študentmi podobných záujmov. Zatiaľ, čo sa naňho v Sherborne valila jedna kritika za druhou, na univerzite v Cambridge sa situácia podstatne zlepšila. Okrem iného bola univerzita vnímaná ako ostrov tolerancie, kde sa jav homosexuality bežne ignoroval a nikoho nepoburoval. V roku 1936 prišiel s revolučnou myšlienkou, ktorá môže v dnešnej dobe elektroniky vyznieť smiešne, ale na svoju dobu bola prelomová. Prišiel s nápadom univerzálneho výpočtového prístroja, ktorý by vyriešil všetky typy úloh a problémov. Jednoducho povedané, vytvoril prvý koncept počítača, ktorý dnes na základe rozličných aplikácií rieši rôzne úlohy. Položil tak základy informatiky. Výraznejší zlom v živote prišiel v roku 1938, keď dostal ponuku od matematika Johna von Neumanna na post asistenta na Princetonskej univerzite. Po odmietnutí sa pustil do výučby kryptografie, lámania kódov a dešifrovania.
Enigma
Keď vojna začala, bol na ňu so svojimi kolegami – matematikmi a lingvistami pripravený v dekódovacom a dešifrovacom pavilóne britskej tajnej služby. Na úlohu, ktorú dostali však neboli vôbec pripravení. Pozostávala z jediného bodu, prelomiť nemecký šifrovací prístroj Enigma a odtajniť tak rad informácií kolujúcich medzi nemeckými vojskami. Prístroj pracoval na princípe otočných rotorov, ktoré šifrovali jednotlivé písmená. Problém bol v nesmiernom množstve kombinácií, ktoré bol schopný vyprodukovať. Matematici ich vyrátali na 150 738 274 937 250. Preto sa dlhé roky verilo, že Enigma je neprelomiteľná. Turingov tím to predsa len po dlhom úsilí napokon dokázal, ale je tiež nutné povedať, že bez práce poľských matematikov a najmä Mariana Rejewského by mali Briti prácu oveľa náročnejšiu. Nemci si boli tak istí bezchybnosťou svojho šifrovania, že ani po okatých náznakoch si nepripustili možné zlyhanie a informácie naďalej šifrovali pomocou Enigmy.
V spolupráci s kolegami zostrojili dešifrovací prístroj, ktorí nazvali Bomba. V roku 1943 už vznikalo podobných zariadení v Bletchley Park desiatky. Sám britský premiér Winston Churchill vyhlásil Turingov tím za kľúčovú súčasť riešenia vojnovej otázky. Turing aj cez fakt, že oslavoval veľké úspechy, s nikým, ani s rodinou, sa o nich nemohol rozprávať a zdieľať svoje pocity. Navzdory váženému postaveniu sa s tajnou službou, ktorá jeho prácu zastrešovala dostával často do konfliktu, najmä pre prísnu vojenskú organizáciu a silne vybudovanú hierarchiu, keďže nenávidel oficiality a rešpektovanie autorít. Svojich kolegov, ako aj nadriadených, veľakrát miatol špecifickým zmyslom pre humor a excentrickým správaním. Do práce jazdil na bicykli v plynovej maske, nie kvôli vojne ale kvôli prevencii pred sennou nádchou. Po vojne sa pokúsil svoje vedomosti zužitkovať a vybudovať svoj počítač, ktorý nazval ACE (automatic computing engine). Išlo o počítač s programom uloženým v operačnej pamäti o veľkosti 25 kB a rýchlosťou 1 MHz. Problém bol v tom, že nikto netušil, že je niečo také vôbec realizovateľné, keďže o svojej predošlej práci nemohol hovoriť. Utajenie bolo pre Turinga nesmierne psychicky náročné.
Joan Clarkeová
Dodnes nie je známe, kedy si uvedomil svoju odlišnú sexuálnu orientáciu a nepoznáme ani bližšiu podobu jeho spoločenského života, keďže si denník nepísal a citlivé témy s priateľmi odbil vtipmi a mlčaním. Z celkového kontextu si však môžeme vyvodiť, že bol veľký samotár a odpor k homosexualite, ktorý spoločnosť prejavovala niesol len veľmi ťažko. Nikdy tak vlastne nezažil plnohodnotný vzťah. Po stredoškolskej platonickej láske sa v jeho živote ešte objavil človek, ktorému dôveroval viac ako iným. Bola ňou paradoxne žena, Joan Clarkeová, ktorá v matematike nezaostávala za mužskými kolegami. Niekoľkokrát jej mal dokonca povedať, že ju miluje, no zasnúbenie nevydržalo dlho a Turing zo vzťahu vycúval. V roku 1952 bol súdom donútený podstúpiť hormonálnu liečbu, ktorú psychicky nezvládal.
Po živote plnom pretvárok, tajností a nepochopenia sa svoj boj so spoločnosťou rozhodol 8. júna 1954 ukončiť samovraždou. Pitva odhalila smrť v dôsledku otravy kyanidom, čo dalo priestor rôznym konšpiračným teóriám o poprave tajnými službami a otrave z výparov pri chemických reakciách. Väčšina životopiscov sa však v celkovom kontexte prikláňa k verzii o samovražde, keďže dôvodov mal naozaj veľa. Posmrtne slávny a citovaný, nikdy o pozornosť médií nestál, no bezpochyby by ho uznávanie dnešného sveta potešilo. Kráľovná Alžbeta mu v roku 2013 udelila milosť a verejne sa ospravedlnila za odsúdenie a prenasledovanie v dôsledku homosexuality.
