V článku sa dozvieš viac o tom, čo je detská obrna, akým účinným spôsobom sa jej dá vyhnúť, ale aj to, ako je na tom Slovensko s povinnými očkovaniami.
Dnes uplynulo presne 70 rokov od momentu, keď americký virológ, imunológ a detský lekár Jonas Edward Salk vyvinul a predstavil vakcínu proti detskej obrne. Toto očkovanie patrí medzi povinné očkovania, ktoré musí dieťa po narodení absolvovať.
Detská obrna sa Spojenými štátmi americkými výrazne prehnala v roku 1952, keď sa nakazilo viac ako 55-tisíc detí. Smrteľných bolo približne 3000 prípadov a s vážnymi trvalými následkami ostalo 37 percent obetí ochorenia.
Salkovou vakcínou 23. februára 1954 zaočkovali 15-tisíc detí v Pittsburghu a okolí. Bola to súčasť najrozsiahlejšieho terénneho testu očkovania proti nákazlivému ochoreniu, do ktorého sa zapojili takmer dva milióny detí. Do roku 1957, keď sa začalo s plošným očkovaním, výskyt ochorenia klesol o 90 percent.
Detská obrna je infekčná choroba vyvolávaná poliovírusom. U nezaočkovaného jedinca napáda predné rohy miechy, ktoré kontrolujú pohyb svalov. V minulosti bolo toto ochorenie príčinou úmrtí, akútnych paralýz a doživotných zdravotných postihnutí.
Kolektívna imunita Slovenska na tom nie je najlepšie
Nedávno Bratislavou otriasla správa, že v nemocniciach pribudli prípady detí s osýpkami, a to aj napriek faktu, že je toto očkovanie u nás povinné už niekoľko rokov.
Medzi ochorenia, proti ktorým sa u nás očkujú deti, patria záškrt, tetanus, čierny kašeľ, žltačka typu B, hemofilné invazívne infekcie, detská obrna, pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, ružienka a mumps. Každé z týchto ochorení je nebezpečné a niektoré môžu v ťažkých prípadoch spôsobiť smrť. Preto je dôležité, aby bolo zaočkovaných čo najviac detí.
Čím viac je zaočkovaných detí, tým väčšia je kolektívna imunita. Kolektívna imunita dokáže nielen zabrániť šíreniu ochorenia, ale aj ochrániť deti, ktoré sa zaočkovať z rôznych dôvodov nemôžu. Sú to napríklad deti, ktoré majú veľmi ťažkú poruchu imunity a očkovanie by u nich nemuselo zabrať. Slovensko však s kolektívnou imunitou na tom nie je najlepšie.
Približne 5 – 15 % osôb postihnutých detskou obrnou umrie, pretože dochádza k ochromeniu ich dýchacích svalov. Asi dve tretiny ľudí s mozgovou obrnou pociťuje trvalú slabosť. V zriedkavých prípadoch môže toto ochorenie zapríčiniť zápal mozgu.
Na Slovensku je približne 7000 detí, ktoré nemajú povinné očkovania, no môže ich byť oveľa viac, informovala o tom v reportáži televízia Markíza. Podľa zistení televízie lekári často nenahlásia odmietnutie rodiča pri povinnom očkovaní, pričom za taký skutok môže rodičovi hroziť pokuta až do výšky 331 eur.
„Pokojne ich môže byť aj dvakrát toľko. Stretla som sa s prípadmi, keď rodičia vyslovene vyhľadávali lekárov, ktorí odmietnutie očkovania nenahlasujú. Niektorí to dokonca robia tak, že dieťaťu do karty napíšu, že je zaočkované, a vakcínu hodia do koša,“ hovorí pediatrička Kristína Visolajská pre televíziu Markíza.
„Ak to pôjde takto ďalej a bude sa očkovať stále menej a menej ľudí, pokojne sa môže stať, že na Slovensku budú zase zomierať deti napríklad na osýpky,“ povedal pre televíziu Markíza infektológ Sabaka a dodal, že malá zaočkovanosť môže mať veľmi vážne následky.
Detská obrna sa prenáša znečistením rúk, nástrojov, jedla a vody výkalmi nakazenej osoby, ale aj kvapôčkami či aerosólmi z hrdla nakazenej osoby.
Najhoršie je na tom stredné a východné Slovensko
Pod hranicou 95 percent zaočkovanosti je Prešovský a Banskobystrický kraj. Kritické hodnoty však dosiahol aj Košický a Trenčiansky kraj, informuje ďalej televízia Markíza. Napriek tomu, že je Slovensko ako celok prevažne nad kritickou hranicou, existujú aj okresy, v ktorých je kolektívna imunita výrazne nižšia.
Levoča, Myjava, Spišská Nová Ves, Trebišov, Turčianske Teplice, Vranov nad Topľou, Zvolen a Žiar nad Hronom. V týchto okresoch nedosahuje očkovanosť ani minimálnu hranicu 95 percent, čo znamená, že tu nemusí kolektívna imunita úplne fungovať.
