Železnice, ktoré si vyžiadali desiatky obetí, rieka nasiakla krvou a samovražedné činy spravili z opustenej cesty tajuplné miesto.
Mesto St. Louis v štáte Missouri je na prvý pohľad len jedno z mnohých amerických veľkomiest. Okrem toho, že patrí medzi najnebezpečnejšie mestá v USA, čo sa týka počtu kriminálnych činov a vrážd, má navyše aj iné úskalie. V jeho bezprostrednej blízkosti sa totižto nachádza oblasť opradená mnohými hrôzostrašnými legendami. Nejeden by povedal, že v tak husto obývanej oblasti metropoly nie je pre strašidelné miesta priestor, no akonáhle opustíte západné predmestia St. Louis, vstúpite do drsnej a divokej prírody. Lesy, rieky, jaskyne a mnoho opustených objektov, takto by sa dala charakterizovať oblasť obklopujúca mesto na stredozápade.
O tamojších zalesnených oblastiach sa tradujú najrôznejšie príbehy a udalosti, od tajomných tvorov až po zmiznuté mestá hlboko v lesoch. Najväčší rešpekt však vzbudzuje stará cesta miestnymi už od 50. rokoch minulého storočia prezývaná „Zombie Road“. Nenechajte sa zmiasť prvoplánovým pomenovaním, cesta sa nie náhodou pravidelne objavuje aj v rebríčkoch najstrašidelnejších amerických miest. Oblasť okolo Zombie Road bola v 19. storočí známa ako Glencoe. Rušné železničné a ťažobné územie sa postupom času pretavilo do podoby malej dediny ležiacej na brehu rieky Meramec, ktorá má svoje dni prosperity už dávno za sebou. Dnes sa celá oblasť nazýva príznačne – Wildwood.
Desiatky rokov naspäť išlo o poľnú cestu, ktorá pôvodne slúžila ako prístupová komunikácia k rieke Meramec a železničným tratiam, ktoré rieku lemujú. Dnes sa po jej stopách vydajú len odvážlivci bažiaci po odhalení skrytých tajomstiev. Mnohí sa však z lesov už nikdy nevrátili a tí, ktorí áno, hovoria o veľmi zvláštnych pocitoch. Približne 3 kilometre dlhá cesta sa tiahne stredom zalesneného údolia a jej pravé meno je Rock Hollow Trail.
Jediné, čo môžeme povedať s istotou, je pôvodne zmýšľané využitie tejto cesty ako prístupového bodu k rieke a to, že aj bez ohľadu na značnú dávku mystérie si toto miesto vyžiadalo veľký počet obetí. Všetko ďalšie sú len dohady, legendy a špekulácie. Niektoré viac, iné menej uveriteľné. Príbehy začínajú mŕtvymi či zmrzačenými robotníkmi, ktorí v tamojších lesoch zomreli pri stavaní spomínaných železničných tratí. Nemenej zaujímavé sú aj legendy o bývalom sanatóriu pre psychicky chorých pacientov. Z liečebne malo pritom niekoľko pacientov utiecť a vraždiť. A mnohí poznajú aj historky o deťoch a mládeži, ktorí sa chodievali na železničnú trať v 70. rokoch hrávať a baviť, no viacerým mal byť osudný práve prechádzajúci vlak. Vlakové nešťastia sa mali pritom objavovať už od čias vybudovania železničnej trate, no presné počty usmrtených na koľajniciach nie sú známe.
História tejto oblasti sa datuje ešte do obdobia pôvodných obyvateľov kontinentu. Predpokladá sa, že Indiáni využívali túto trasu na svoje pešie presuny, no taktiež z celej oblasti ťažili kamene, z ktorých následne vyrábali zbrane a rôzne nástroje. Prvým vlastníkom pôdy na tomto území bol Ninian Hamilton, ktorý sem v roku 1803 pricestoval zo susedného Kentucky. V 50. rokoch 19. storočia dokončila Pacific Railroad železničnú trať zo St. Louis až k Tichému oceánu. Presne v tom čase sa začali vyskytovať prvé straty na životoch. Od roku 1900 až do konca 2. svetovej vojny sa celé územie postupne pretransformovalo na klubový rezort Meramec. Domy sa začali meniť na letné sídla a chatky. Tie sa onedlho opäť premenili na celoročné rezidencie. Prítomnosť rieky však ukázala svoju silu v 90. rokoch minulého storočia, keď celý región zasiahli veľké záplavy.
Prejdime už ale k samotným legendám. Odkiaľ sa vlastne vzal názov „Zombie Road“? Traduje sa, že práve pracovníci železníc, ktorí tu kedysi pracovali a pri stavebných prácach zomreli, vychádzajú zo svojich hrobov a túlajú sa miestnymi lesmi. Iný príbeh hovorí o pacientovi prezývanom „Zombie“. Neďaleká psychiatrická liečebňa mala byť totižto jeho väzením. Jedného večera sa mu však pošťastilo uniknúť, no nikto ho už nikdy nevidel. Jedinou stopou mali byť len nemocničné šaty, ktoré sa našli celé od krvi pohodené na ceste.
Odvážlivci hľadajúci dobrodružstvo sa sem už mnoho rokov vydávajú, aby sa o miestnych strašidelných príbehoch presvedčili alebo ich vyvrátili. Niektorí po návrate hovoria o starej hudbe, ktorá sa ozýva v celom okolí, o čudných svetlách, nevysvetliteľných tieňoch a zápachu krvi. Bez poškvrny nie je ani rieka Meramec. O život mala pripraviť desiatky ľudí, niektorí sa v nej utopili dobrovoľne, iných stiahla na druhý breh nečakane. Dokonca aj počas milénia si mala vyžiadať životy niekoľkých detí. Najviac životov si však pravdepodobne vyžiadala železničná trať. Najmä starší miestni obyvatelia si pamätajú na desiatky tragických prípadov, v ktorých hral hlavnú úlohu vlak. Mladí ľudia popíjajúci v opustených lesoch alkohol, zamilované páry, ale aj matky s deťmi. Tí všetci mali prísť na koľajniciach o život.
Nedávna minulosť tiež naznačuje, že tajomné lesy sa zrejme stali aj útočiskom pre okultné a iné rituály. Rešpekt miestnych obyvateľov a z neho vychádzajúce dostatočné súkromie v lesoch dodáva dokonalé podmienky pre rôzne individuá a čudesné skupiny. Začarovanú oblasť si mnohí dobrovoľne vybrali aj ako svoje popravisko. Najväčší výskyt samovrážd sa datuje do 70. rokoch, čo miestu taktiež na povesti nepridalo. Do týchto končín sa nejedenkrát vydal aj pátrací tím Missouri Paranormal Research, dnes patriaci pod Paranormal Task Force, aby sa o paranormálnych javoch presvedčili alebo ich vyvrátili. Po niekoľkých nociach strávených v stanoch zaznamenali tiene vychádzajúce odnikiaľ a hlasy ozývajúce sa prázdnymi lesmi. Či išlo o sugesciu alebo sa na tomto mieste skutočne vyskytujú paranormálne javy, je na osobnom uvážení každého jednotlivca.
