Milí veriaci, pri čítaní tohto stĺpčeka budete mať pocit, že je o vás, no v skutočnosti o väčšine z vás bude iba jeho posledná časť.
Ešte sme ani nestihli pochovať Juraja s Matúšom a namiesto toho, aby ich smrť dačo zmenila, rozdúchala konflikt konzervatívneho kresťanstva s modernou spoločnosťou o hodnoty tolerancie úplne nanovo.
Nestalo sa dokonca ani to, že by slovenskí „boží bojovníci“ na chvíľu aspoň stíchli a „rozjímali“, či všetko, čo vo svojom ťažení proti LGBTI+ za posledné roky podnikli, bolo dôstojné a správne, dobré a spásonosné.
Nemali na to čas. Spoločenská reakcia po dvojnásobnej vražde bola príliš zdesená, príliš pohoršená a príliš dúhová. Zľakli sa, že prehrávajú, preto ani nepočkali, kým sa prestane dymiť z dier v telách Juraja a Matúša, a vyčíňajú nanovo: vraj to nebol úspešný útok na gayov, ale neúspešný na politikov. Útočník bol vraj ateista, a preto vraždy nemajú nič spoločné s tým, čo tu kresťanstvo celé roky stvára s ponižovaním a démonizovaním ľudí, ktorí milujú nesprávnych ľudí.
Spoločnosť je opäť rozdelená na dva zákopy. Radikálni konzervatívci totiž vytiahli s ťažením, že sa tu pod rúškom dvojnásobnej vraždy z nenávisti deje opäť útok na vieru všetkých kresťanov. Vraj všetkým kresťanom dávame za vinu, čo sa stalo.
Dávame vinu všetkým kresťanom za to, čo sa stalo? Neviem, ako ostatní, no ja viem, že väčšina kresťanov ste slušní a dobrí ľudia. Vyrastal som medzi vami odmalička. Pochádzam z kresťanskej rodiny, vychodil som osemročné cirkevné gymnázium. Názory a hodnoty drvivej väčšiny z vás veriacich ľudí, ktorých som za ten čas spoznal, sa dali označiť ako tolerantné a... liberálne, ak si človek dá tú prácu a nájdete si skutočný význam toho slova.
Platilo to však obomi smermi.
Tolerantní a liberálni ste boli vždy aj k radikálom vo svojom spoločenstve, ktorí vieru zneužívali na budovanie moci mobilizovaním proti nejakému – väčšinou slabšiemu – nepriateľovi.
Kľúčovým slovom vášho zlyhania bola pokora. Vždy keď sa vo vašej komunite bojuje o dôležité postoje, pokora je tá slabina, ktorá tým slušnejším z vás zabráni postaviť sa radikálom bez škrupúľ.
Najhorším hriechom kresťanského náboženstva nie je vražda, ale vzopretie sa Bohu. Pod týmto étosom autority a poslušnosti si žiaľ príliš často vyberáte pokoru voči svetským a ľudským „zástupcom“ a „hovorcom“ Boha. Takmer nikdy vás nepočuť, takmer vždy tolerujete otvorené či „podobenstvami“ zakryté hlásanie nenávisti. To je vaša preveľká vina, ktorú vám vyčítame. Nie vaša viera.
Vaše náboženstvo v skutočnosti s homosexualitou nemá väčší problém ako napríklad s predmanželským sexom alebo častým striedaním partnerov. Schválne si vygooglite, koľkokrát homosexualitu spomína Sväté písmo, koľkokrát iba ako nejaký jav a koľkokrát ako dačo, čo má byť zakázané. A keď si tie pasáže budete čítať, nezastavte sa pri homosexualite, ale prečítajte si aj to ostatné, čo je podľa Biblie „ohavnosť“ spolu s „obcovaním dvoch mužov“.
Náš – aj váš – problém nespočíva vo vašom náboženstve. Spočíva v ľuďoch, ktorí ho vykladajú tak, ako sa im hodí, a potom vás presviedčajú, že to nie je výklad, ale skutočná Božia vôľa.
Veľmi by nám všetkým pomohlo, keby ste si prestali vykladať pokoru ako toleranciu voči svojim ľudským autoritám a ozvali sa, keď cítite, že je s učením Ježiša Krista o láske a dobre nakladané nedôstojne a nesprávne. V takej chvíli to nemusí znamenať, že idete proti svojmu Bohu, ale že ho, naopak, bránite.
