Arménska bezpečnostná rada v utorok – ešte pred vyhlásením nového prímeria – požiadala o vojenskú pomoc Moskvu.
Najnovšia vojenská eskalácia územného sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom si vyžiadala takmer 100 obetí, informovala v utorok agentúra AFP.
AFP sa odvolala na azerbajdžanské ministerstvo obrany, ktoré v utorok informovalo, že „v dôsledku rozsiahlej arménskej provokácie“ v pohraničí zahynulo 50 azerbajdžanských vojakov. Arménsko predtým informovalo o smrti najmenej 49 svojich vojakov.
Prímerie vydržalo len 15 minút
Nové kolo ozbrojených zrážok vypuklo v noci na utorok a obnovilo obavy z ďalšieho totálneho konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý svojho historického rivala – Arménsko – následne obvinil z porušenia prímeria po štvrťhodine.
Rusko v utorok uviedlo, že po niekoľkých hodinách nočných bojov dosiahlo prímerie medzi bojujúcimi stranami. Po niekoľkých hodinách relatívneho pokoja však Azerbajdžan obvinil arménske sily z intenzívneho porušovania dohody, a to s použitím delostrelectva a iných ťažkých zbraní.
Arménsko sa po vypuknutí bojov obrátilo so žiadosťou o pomoc na politických lídrov sveta a obvinilo Azerbajdžan, že jeho armáda sa snaží o postup na arménske územie.
Azerbajdžan však obvinil Arménsko z rozsiahlych podvratných činov v blízkosti okresov Daškesan, Kelbedžjar a Lačin a uviedol, že azerbajdžanské ozbrojené sily podnikajú obmedzené a cielené kroky, ktorými neutralizujú arménske palebné pozície.
Zasahuje celý svet, Arménsko žiada o vojenskú pomoc Putina
Irán, ktorý hraničí s oboma krajinami, vyzval na zdržanlivosť a hľadanie mierového riešenia. Znepokojenie v súvislosti s najnovším vývojom vyjadrili aj EÚ a OSN, ktoré apelovali na ukončenie bojov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok zavolal svojmu azerbajdžanskému kolegovi Ilhamovi Alijevovi, aby vyjadril veľké znepokojenie a vyzval na návrat k dodržiavaniu prímeria. Zároveň žiadal zintenzívnenie rokovaní a ponúkol, že sa do nich zapojí aj on sám spolu s Európskou úniou.
S Macronom predtým hovoril aj arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorý telefonoval i ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi a šéfovi americkej diplomacie Antonymu Blinkenovi.
AFP dodala, že arménska bezpečnostná rada v utorok – ešte pred vyhlásením nového prímeria – požiadala o vojenskú pomoc Moskvu, ktorá je na základe bilaterálnej zmluvy povinná brániť Arménsko v prípade zahraničnej invázie.
Arménsky politický analytik Tatul Hakobjan sumarizoval, že najnovšia eskalácia je dôsledkom toho, že arménsko-azerbajdžanské mierové rozhovory sú v slepej uličke. Upozornil súčasne: „Vojna na Ukrajine zmenila pomer síl v regióne a Rusko – ktoré je garantom mieru v regióne – je na tom veľmi zle. V tejto situácii chce Azerbajdžan čo najskôr získať ústupky od Arménska,“ dodal Hakobjan.
