Krajiny sa sporia o to, kto boje vyvolal.
Medzi Azerbajdžanom a Arménskom opätovne vypukli v noci z pondelka na utorok ťažké pohraničné boje. Ministerstvo obrany v Jerevane, na ktoré sa odvolali ruské tlačové agentúry, oznámilo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a veľkokalibrovými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony.
Nemohli by si diktátoři světa dát sraz na nějakym velkym stadionu a tam dát jeden druhýmu hezky vzájemně velikášsky do držky? Že by z toho vynechali všechny ty ostatní lidi? Třeba by si mohli naplnit starý ponožky hnojem a mlátit se s nima po hlavě? #Armenia#uzzasehttps://t.co/npUfwWgZkm
— Dani Kolsky (@danikolsky) September 12, 2022
Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z rozsiahlych podvratných činov neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach.
Ministerstvo taktiež uviedlo, že o život prišli azerbajdžanskí vojaci; počet obetí však neuviedlo.
Mierová dohoda je v nedohľadne
Arménsko minulý týždeň obvinilo Azerbajdžan zo zabitia jedného vojaka v prestrelke na hraniciach. V auguste hlásil stratu na živote vojaka aj Azerbajdžan a karabašská armáda uviedla, že boli zabití dvaja jej vojaci a vyše desať utrpelo zranenia.
Šesťtýždňová vojna z jesene 2020, nazývaná aj druhou vojnou o Náhorný Karabach, si vyžiadala viac než 6 600 životov. Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2 000 ruských vojakov, získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, o ktoré prišiel vo vojne pred 30 rokmi.
Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.
Náhorný Karabach je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30 000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina – ani samotné Arménsko.
Telefonovali Blinkenovi i Putinovi
Arménsky premiér Nikol Pašinjan telefonoval v utorok so svetovými lídrami vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a požiadal o adekvátnu reakciu po tom, čo sa azerbajdžanské jednotky v noci na utorok podľa Jerevanu pokúsili vniknúť na arménske územie. Podľa agentúry AFP to oznámil Pašinjanov úrad.
Predseda arménskej vlády telefonoval okrem Blinkena aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informoval ich pritom o údajných agresívnych činoch Azerbajdžanu voči suverénnemu územiu Arménska.
Pašinjan zároveň požiadal o adekvátnu reakciu medzinárodného spoločenstva, cituje AFP, podľa ktorej sa Arménsko a Rusko dohodli na spoločných krokoch v záujme stabilizovania situácie na hraniciach.