Minister Karel Hirman odmieta akékoľvek obvinenia z machinácií so slovenským zlatom. Obviňuje ho Karol Galek zo SaS.
Slovensko sa pýši tým, že má poslednú zlatú baňu v celej strednej Európe. V oficiálnych dokumentoch sa však uvádza, že v nej žiadne zlato neťažia. Na tento problém upozornil aj podpredseda SaS Karol Galek.
„Slovenská banská spoločnosť, ktorá baňu Rozália prevádzkuje, síce vo svojich výkazoch uvádza, koľko kilogramov zlata ročne vyťaží, avšak pri platbách ťažobných poplatkov o tom nie je ani zmienka. Namiesto zlatej rudy totiž vykazujú ťažbu ‚polymetalickej rudy‘,“ uvádza Galek.
Uvádzanie ťažby polymetalickej rudy namiesto zlata má pritom pre súkromnú spoločnosť Slovenská banská, spol. s r. o., niekoľko výhod. Nerastné bohatstvo na území Slovenska totiž podľa zákona patrí do vlastníctva štátu, a aj keď jeho ťažba nie je zakázaná, súkromníci či jednotlivci musia štátu zaplatiť pri predaji daň vo výške 5 percent z vyťaženej suroviny.
Pri polymetalických rudách je sadzba dane nižšia, predstavuje iba 2 percentá. Do roku 2020 dokonca bola len na úrovni 0,1 percenta, informuje podpredseda SaS.
„Na túto kauzu som upozornil už v roku 2019. Po našom nástupe na rezort hospodárstva sme menovali nového šéfa Hlavného banského úradu Bohumíra Zvrškovca, ktorý vo veci začal okamžite konať a vymeral Slovenskej banskej spoločnosti nedoplatok 2 milióny eur. Celý tento proces sa však upratal do stratena naším odchodom z vlády,“ priblížil Galek.
Hirman tieto tvrdenia odmieta
Minister Karel Hirman odmieta akékoľvek obvinenia z machinácií so slovenským zlatom.
Situáciou v súvislosti s vývozom nerastného bohatstva na Slovensku sa po prevzatí úradu Karlom Hirmanom MH SR zaoberá.
„Treba si uvedomiť, že bola to práve SaS, ktorá do vedenia Hlavného banského úradu posadila svojho straníckeho nominanta, a to bez skúseností z oblasti baníctva. Vyrubením poplatkov na základe legislatívne spornej situácie, ktoré sa predtým nepožadovali, a podaním žaloby sa síce pochválili, ale vôbec nedomysleli dôsledky a hlavne nemysleli na to, ako tento problém po legislatívnej a vecne odbornej stránke vyriešiť,“ uzatvára Hirman.
