Rázna, tvrdohlavá, cieľavedomá, neústupná a mimoriadne talentovaná. Katharine bola postrachom režisérov a miláčikom divákov.
Režiséri ju nenávideli a milovali zároveň, muži z celého sveta jej ležali pri nohách a kritici jej herecké výkony vychvaľovali do nebies. Katharine Hepburn nikdy nedosiahla popularitu a obľúbenosť svojej slávnejšej menovkyne Audrey, avšak vo svete filmu dosiahla podstatne väčšie úspechy. Štyri zlaté sošky sa jej postarali o titul držiteľky najvyššieho počtu Oscarov za najlepší ženský herecký výkon a jej dvanásť nominácií na toto ocenenie prekonala až Meryl Streep. Stalo sa tak v roku 2003, dovtedy bola Katharine rekordmankou. V roku 1975 získala cenu Emmy a v priebehu svojej kariéry na ňu bola nominovaná šesťkrát. Na konte má tiež tri ceny BAFTA, osem nominácií na Zlatý Glóbus, dve na Tony Awards a výhry z festivalov. Na zahodenie nie je ani hviezda na chodníku slávy, miesto v American Theater Hall of Fame a pocta od Amerického filmového inštitútu, ktorý ju v roku 1999 označil za najväčšiu americkú herečku všetkých čias.
„Potrebujete o mne vedieť iba jednu jedinú vec, a to tú najdôležitejšiu. Som kompletným produktom dvoch prekliate úžasných ľudí, a to mojich rodičov.“
Katharine Houghton Hepburn sa narodila 12. mája 1907 v Hartforde v americkom štáte Connecticut ako druhé zo šiestich detí urológa Thomasa Norvala Hepburna a zanietenej feministky Katharine Marthy Houghton. V mladom veku sa ostrihala nakrátko a nazývala sa chlapčenským menom Jimmy. So svojou matkou sa zúčastňovala rôznych demonštrácií a ženských pochodov a s otcom preberala problematiku mužskej sexuality a hrávala s ním golf. Thomas Hepburn učil svoje deti životaschopnosti a nabádal ich k tomu, aby používali svoje telo a svoju myseľ k neustálemu posúvaniu ním stanovených limitov. Rád s nimi plával a zápasil, venoval im všetok svoj voľný čas a staral sa o ich pekné spomienky.
Ani to však nezabránilo rodinnej tragédii, ktorá v tom čase iba 14-ročnú Katharine hlboko zasiahla. Počas návštevy priateľov v Greenwich Village našla svojho zbožňovaného brata mŕtveho. Podľa všetkého sa šestnásťročný Tom Hepburn obesil, no rodina takúto verziu odmietla. Katharine sa po tejto udalosti stala náladovou, utiahnutou a depresívnou a zo strachu z cudzích ľudí presedlala na domácu výučbu. Až do vydania jej autobiografie v roku 1991 uvádzala, že sa narodila 8. novembra rovnako ako jej brat a v tento deň svoje narodeniny aj oslavovala. V rodine Hepburnových sa nikdy nerozprávali o mŕtvych a vynechávali aj návštevy cintorína. Zastávali totiž názor, že smrťou iných sa ich vlastné životy nekončia.
„Herectvo je príjemne detinská profesia. Predstierate, že ste niekým iným a popritom sa predávate.“
Po ukončení štúdia histórie a filozofie na Bryn Mawr College v Pensylvánii sa vymkla spod rodinných tradícii a pre svoj budúci život si Katharine vybrala herectvo. Odsťahovala sa do New Yorku, kde sa venovala divadlu, no ani to jej nebránilo tráviť so svojou rodinou všetky voľné víkendy. Spoločne organizovali tenisové turnaje, hrávali golf a užívali si výlety v Európe, a s týmito aktivitami neprestávali ani v časoch, keď sa z nej stala preslávená herečka. Katharine bola ockov a mamičkin miláčik a nijako sa to nepokúšala skryť. Napriek blízkym vzťahom s rodinou bola samostatnou a maximálne nezávislou ženou, a tak ju názor nezainteresovaných osôb netrápil. Aj to bolo dôvodom toho, prečo sa jej obľúbenosť zasekla na bode mrazu a nestúpala ani vďaka dobre odvedenej robote. Divákom na Broadwayi sa však páčila, a tak bolo len otázkou času, kedy si to z divadelných dosiek namieri do filmových štúdií.
„Iba ženy, ktoré sa rozhodnú nemať deti, môžu žiť ako muži, a to som urobila."
V roku 1927 sa zoznámila s Ludlowom Ogden Smithom, podnikateľom z Filadelfie, ktorého si 12. decembra o rok neskôr vzala za svojho manžela. Ona mala v čase sobáša dvadsaťjeden rokov, on o osem rokov viac a ich manželstvo bolo skôr súžitím blízkych priateľov, než plnohodnotných partnerov. Katharine naplnila spoločenské očakávania a tešila sa z manželovej spoločnosti a morálnej podpory, no aj naďalej žila slobodným spôsobom života. Kariéra u nej vyhrávala na plnej čiare a podriaďovalo sa jej všetko vrátane manželstva. Po presťahovaní do Hollywoodu sa funkčno-nefunkčný zväzok, o ktorom vedel len málokto, rozpadol a v roku 1934 sa ukončil rýchlym rozvodom v Mexiku. Katharine samú seba nazvala hrozným prasaťom, nasypala si popol na hlavu a exmanželovi ostala blízkou priateľkou a v neskoršom období aj opatrovateľkou až do jeho smrti v roku 1979.
Ešte počas manželstva si začala so svojím ženatým agentom, ktorý ju požiadal o ruku, no Katharine ho s láskou k svojmu slobodnému ja odmietla. Po štvorročnom vzťahu prišiel ďalší, tentoraz s podnikateľom a investorom Howardom Hughesom. Dvojicu zoznámil ich spoločný priateľ herec Cary Grant a ani tento vzťah nemal ďaleko od svadby. Teda, ak by prudko nezávislá a duchom slobodná herečka súhlasila. Namiesto svadobných zvonov však milencom zazvonil umieračik a ten zvonil aj dovtedy obľúbenej herečke. Držiteľku Oscara a hviezdu filmov Leopardia žena, Rozvodová záležitosť, Malé ženy, Jej posledný rekord, Sylvia Scarlett, Morning Glory, Quality Street, Zlomené srdcia, Mária Stuartovna, Ženské rebelky či Prázdniny prischla prezývka „kasový jed“.
Katharine a režisér George Cukor po znovunaštartovaní jej kariéry v roku 1941 a s hereckým kolegom Carym Grantom počas nakrúcania Príbehu z Filadelfie
„Ak budete dodržiavať všetky pravidlá, zmeškáte všetku zábavu.“
Svojská Katharine si pýtaním nadhodnotených honorárov, arogantným a sebavedomím vystupovaním a komplikovaným vzťahom s médiami, ktoré ju vykresľovali ako drzú a egocentrickú bisexuálku bez záujmu o splodenie vlastných potomkov, šliapala po povesti kvalitnej herečky. K zhoršeniu jej skvelej kariéry jej dopomohli aj menej úspešné filmy, neočakávaná kritika a menšia fyzická potýčka s fotografom. Keď sa jej médiá provokatívne opýtali, či má deti, odpovedala: „Áno, päť. Dve biele a tri farebné.“ S prezývkou „Katharine of Arrogance“ trucovito odmietala autogramy, nekomunikovala s fanúšikmi a neposkytovala rozhovory. Stala sa nepopulárnou osobou, no svet sa jej nezrútil. So vztýčenou hlavou opustila Hollywood a vrátila sa na Broadway. V návrate jej pomohol už spomínaný Howard Hughes a filmy Príbeh z Filadelfie a Woman of the Year.
„Neľutujem nič, čo som kedy urobila.“
Práve vo filme Women of the Year stretla Katharine lásku svojho života a Howardovi zamávala na rozlúčku. Mužom, ktorý ju očaril, bol jej herecký kolega Spencer Tracy. Ich prvé stretnutie nedopadlo práve najlepšie, no na konci natáčania už tvorili neoficiálny pár. Spencer bol totiž ženatý a k tomu aj silne veriaci, a tak rozvod s manželkou Louise neprichádzal do úvahy. Napriek zväzku s inou ženou sa ich vzťah zaradil do kategórie najznámejších milostných pomerov Hollywoodu. V skutočnosti to však nebola žiadna rýchlokvasená a krátkodobá aférka, ale partnerstvo trvajúce až do Tracyho smrti v roku 1967 (26 rokov). Iskrenie medzi naoko utajenou dvojicou s radosťou využívali režiséri a producenti, a tak sa Spencer a Katharine stali vyhľadávanými hereckými partnermi. Ich posledným spoločným filmom bola snímka Hádaj, kto príde na večeru. V tom čase na tom Spencer po zdravotnej stránke nebol práve najlepšie a sedemnásť dní po poslednej klapke ho Katharine našla mŕtveho. Z úcty k jeho rodine sa nezúčastnila pohrebu a ich vzťah oficiálne potvrdila až po smrti jeho manželky Louise.
So Spencerom, ktorému pomáhala bojovať s alkoholizmom a depresiami
„Život je ťažký. Je tým, čo vás nakoniec zabije.“
S odchodom milovaného muža sa Katharine vyrovnávala pred kamerou, kde jej to išlo viac než výborne. Za svoje výkony zbierala ocenenia a posúvala limity tak, ako ju to jej otec naučil. Pri natáčaní filmu Na zlatom jazere odmietla dablérku a vo veku 75 rokov skočila šípku do studeného jazera. V roku 1991 vydala autobiografiu, ktorú ukončila slovami: „Áno, mala som šťastie.“ Bravúrna herečka, ktorá však nikdy nezapadla do prototypu naivnej hollywoodskej krásky, zomrela 29. júna 2003 vo veku 96 rokov.
