Ľudstvo vyhubilo takmer 70 % voľne žijúcich populácií zvierat. Môže za to poľnohospodárstvo, znečistenie, ale aj zmena klímy

Situácia zvieracej ríše na Zemi sa vplyvom ľudskej aktivity zhoršuje. Niektoré sledované populácie voľne žijúcich zvierat sa za uplynulých 50 rokov zmenšili v priemere o 69 percent. Vyplýva to zo správy Living Planet, ktorá analyzuje stav Zeme a vplyv ľudskej činnosti. Vo štvrtok ju zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Len pred dvomi rokmi to bolo 68 percent, v roku 2018 dokonca len 60 percent.

Pokles populácií označil riaditeľ WWF Marco Lambertini za zničujúci, a to najmä v trópoch, ktoré sú oblasťami s najväčšou biodiverzitou na svete. Na zvrátenie tohto trendu bude podľa jeho slov potrebné zaviesť systémové zmeny.

Situácia v rôznych oblastiach sa líši

WWF monitoroval 32-tisíc populácií živočíchov a viac ako 5000 druhov zvierat vrátane cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb. Okrem jedincov žijúcich v trópoch zaznamenali najväčší pokles aj u sladkovodných živočíchov – až o 83 percent.

Pokles početnosti populácií sladkovodných druhov spôsobuje najmä strata vhodných stanovíšť spôsobená úpravami riek a mokradí a výstavbou bariér na riekach, ktoré bránia migrácii rýb a ďalších vodných živočíchov, pričom aj na Slovensku patria sťahovavé ryby medzi najohrozenejšie, upozorňuje WWF.

19. novembra 2024 o 15:50 Čas čítania 1:59 Odborník o aktuálnom dianí na Ukrajine: Vojna je bližšie ako kedykoľvek predtým. Veľa priestoru pre optimizmus tu nie je

„Aj na Slovensku narážame na to, že sa téme ochrany migračných trás živočíchov nevenuje dostatočná pozornosť. Zákon síce hovorí o ochrane ekologickej siete, avšak chýbajú verejne dostupné informácie o hlavných migračných trasách živočíchov,“ vysvetlila riaditeľka WWF pre Slovensko Miroslava Plassmann.

Podľa šéfa WWF budú musieť svetoví lídri prehodnotiť svoje škodlivé a nehospodárne poľnohospodárske praktiky ešte prv, než skolabuje svetový potravinový reťazec. Zdôraznil, že potravinové systémy sú zodpovedné až za 80 percent celkového odlesňovania.

Okrem odlesňovania a poľnohospodárstva patria medzi hlavné ohrozenia rozmanitosti suchozemských živočíchov lov, znečistenie, rozšírenie inváznych druhov a zmena klímy. Šancu situáciu zvrátiť budú mať svetoví lídri už v decembri na Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite COP15. Odborníci vyzývajú k záväzkom na zníženie emisií tak, aby sa globálne otepľovanie v tomto desaťročí udržalo pod úrovňou +1,5 °C.