Ako dopadol prieskum s názvom Ako sa máte, Slovensko?
Vyše polovica Slovákov si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko či Európu horší než minulý. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko? Ukázal tiež, že tretina ľudí pozerá na budúci rok s nádejou, 16,3 percenta so strachom a 11,8 percenta so stresom. Zber dát sa uskutočnil od 12. do 23. decembra na vzorke 1 000 respondentov.
Takmer 35 percent opýtaných očakáva, že rok 2023 bude lepší, rovnako 35 percent ľudí si myslí, že bude horší. V očakávaniach smerom k Slovensku sú respondenti pesimistickejší. Len približne štvrtina ľudí si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko lepší, 22,9 percenta predpokladá, že bude rovnaký, a až 50,4 percenta očakáva, že rok 2023 bude pre Slovensko horší.
Najpesimistickejšie sú očakávania respondentov pri otázke, aký bude rok 2023 pre Európu. Viac ako polovica respondentov si myslí, že bude skôr horší alebo horší, ako bol rok 2022.
„To, že respondenti majú od nového roka pozitívnejšie očakávania pre svoj osobný život než pre Slovensko či Európu, možno považovať za nástroj emocionálnej regulácie, zmierňovania stresu, ako aj za vyjadrenie potreby kontroly nad vlastným životom,“ skonštatovala sociálna psychologička Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.
V prieskume si respondenti mohli vybrať jednu možnosť zo zoznamu desiatich emócií, s akými sa pozerajú na rok 2023. Päť z nich bolo pozitívnych a päť negatívnych. Slováci sa mierne priklonili k pozitívnym emóciám (52,7 percenta), pričom optimistickejší sú mladí do 29 rokov (61,7 percenta).
Aj keď si takmer všetci opýtaní prajú v budúcom roku zníženie cien energií, zastavenie rastu cien a skončenie vojny na Ukrajine, reálne to očakáva v prípade cien energií a rastu cien len približne polovica, v prípade vojny 63,2 percenta opýtaných. Naopak, viac respondentov očakáva v budúcom roku predčasné parlamentné voľby (85,4 percenta), ako si ich v skutočnosti praje (77,2 percenta).
„Hoci viac než tretina ľudí sa pozerá do nového roku s nádejou, stres, strach či úzkosť pociťuje sumárne približne rovnaké množstvo opýtaných. Viacerí analytici poukazujú na to, že v kontexte aktuálnych spoločensko-politických kríz môže afektívna polarizácia v európskych spoločnostiach narušiť dôveru, solidaritu a kvalitu politického rozhodovania,“ vysvetlila Lášticová.
