Zvýšený záujem o digitálne účtenky archivované v mobilnom bankovníctve prejavujú ľudia mladší ako 49 rokov, obyvatelia väčších miest a tí, ktorí v minulosti nemohli papierovú účtenku pre potreby reklamácie tovaru nájsť.
Slováci chcú digitálne účtenky najmä preto, aby si ich mohli neskôr dohľadať, aby usporili papier a nemuseli ich archivovať doma. Ukázal to prieskum Mastercard z júla 2022, ktorý skúmal vzťah Slovákov k papierovým a digitálnym účtenkám. Sedemdesiatpäť percent respondentov prejavilo záujem o digitálne účtenky ako súčasť aplikácie mobilného bankovníctva.
„Dôležitú úlohu zohrávajú obavy z negatívneho vplyvu termopapiera na životné prostredie – úspora papiera je argumentom pre viac ako tri štvrtiny respondentov. Zhruba každého dvadsiateho motivuje obava zo zdravotného vplyvu chemikálií v tradičných účtenkách,“ dodáva generálny riaditeľ spoločnosti Mastercard pre Českú republiku a Slovensko Michal Čarný.
Zvýšený záujem o digitálne účtenky archivované v mobilnom bankovníctve prejavujú ľudia mladší ako 49 rokov, obyvatelia väčších miest a tí, ktorí v minulosti nemohli papierovú účtenku pre potreby reklamácie tovaru nájsť. Úlohu potom hrá aj pozitívna skúsenosť s aplikáciami vernostných kariet obchodníkov – niektorí z nich totiž digitálne účtenky do svojich mobilných riešení už implementovali.
Dvadsaťdeväť percent respondentov vďaka účtenkám uloženým v aplikácii obchodníka tie papierové pri nákupoch rovno odmieta.
V zásuvke, vo vrecku aj ako záložka do knihy
Koľko papierových účteniek nám vlastne končí vo vreckách, v peňaženkách a kabelkách? V priemere Slováci dostanú 22 účteniek každý mesiac – 16 z nich si odnesú so sebou domov, zvyšných šesť potom v obchode nechajú.
Väčšina končí v osobitnej zložke (30 %), zásuvke (38 %) alebo papierovej škatuli (31 %). V archivácii však nie sme príliš dôslední – zhruba dve účtenky totiž so sebou nosíme aj niekoľko týždňov po nákupe v peňaženke alebo taške. Nájdu sa aj takí (11 %), ktorí ich namiesto odkladania nechávajú voľne ležať na stole alebo na polici.
Veľké rozdiely sa nájdu aj v tom, ako dlho na ne doma padá prach. Úplne bežne doma účtenky hromadíme dlhšie ako jeden alebo dva roky – robí tak 26 %, respektíve 13 % z nás. Viac ako 30 % opýtaných na ne dokonca nesiahne skôr ako počas veľkého upratovania domácnosti.
Pre papierové účtenky počas toho času nachádzame aj ďalšie kreatívne využitie na míle vzdialené ich pôvodnému účelu. Viac ako tretina ich využila ako podklad pre rýchlu poznámku, každý desiaty potom ako záložku do knihy. Štyrom percentám respondentov poslúžila ako podložka pod kývajúci sa stôl.
Nie každému tovaru však v prípade archivácie účteniek prikladáme rovnakú dôležitosť. Prioritu má drahší tovar, ktorý spotrebitelia nekupujú pravidelne, teda spotrebná elektronika ako mobilné telefóny, tablety alebo slúchadlá (92 %), elektrotechnika (88 %) a oblečenie spolu s obuvou, pri ktorých si účtenky zakladá aspoň raz mesačne 84 % respondentov. Naopak, v prípade potravín, drogérie alebo ubytovania tak robí asi len každý desiaty.
Zábudliví Slováci
Viac než polovica respondentov prieskumu (57 %) má skúsenosť s tým, že potrebovala reklamovať tovar, ale účtenku skrátka nemohla nájsť. Polovica opýtaných účtenku síce našla, ale bola pre zmenu nečitateľná pre vyblednutie.
Približne každý desiaty vo svojej banke reklamoval podozrivú transakciu, ktorú nebol schopný identifikovať. Vo väčšine prípadov pritom nešlo o chybu na strane finančnej inštitúcie, ale o nákup, ku ktorému sme neboli spätne schopní priradiť obstaraný tovar.
