Začiatkom roka Európska komisia zverejnila nariadenie o čipoch, v rámci ktorého chce do podpory polovodičov presmerovať 43 miliárd eur.
Nemecká spoločnosť Bosch investuje tri miliardy eur do domácej produkcie polovodičov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. „Cieľom je výroba čipov pre špecifické potreby európskeho priemyslu,“ povedal generálny riaditeľ firmy Stefan Hartung. Investičný plán má firma rozložený na 4,5 roka (do konca roka 2026).
Európska únia dlhodobo bojuje s tým, že je, čo sa týka výroby čipov, závislá od USA a Ázie. V roku 2020 mala na produkcii len 10-percentný podiel. V čase pandemických odstávok v Ázii sa stal tento problém ešte výraznejší a viacero európskych firiem bojovalo s oneskorenými dodávkami. Únia sa preto rozhodla, že si z posilnenia produkcie čipov urobí jednu z priorít.
Vo februári 2022 Európska komisia zverejnila nariadenie o čipoch (Chips Act), v rámci ktorého chce do podpory polovodičov presmerovať 43 miliárd eur. Jeho cieľom je do roku 2030 zdvojnásobiť podiel Európy na svetovom trhu na 20 percent.
Peniaze pre vývojárske firmy
Fond pre čipy uľahčí prístup k peniazom začínajúcim podnikom, čo im má pomôcť pri inováciách a pri hľadaní investorov. Tento rámec bude zahŕňať aj špecializovaný kapitálový investičný nástroj týkajúci sa polovodičov v rámci programu InvestEU na podporu rozširujúcich sa firiem, ale aj malých a stredných podnikov.
K financiám by sa mala pravdepodobne dostať aj firma Tachyum, na čele ktorej stojí slovenský rodák Radoslav Danilák. „Boli sme pozvaní do diskusií v rámci okrúhleho stola s CEO technologických firiem. Zistili sme, že sme vraj jediná firma v Európe, ktorá pracuje a má k dispozícii päťnanometrovú technológiu,“ povedal v rozhovore pre REFRESHER.
„Uvidíme, aké v Únii vytvoria rámce na čerpanie financií, ale myslíme si, že by sme do nich mali spadať. Dohoda je veľmi dôležitá, pretože Európa nemá výrobu pokrokových čipov. V podstate v tomto nie je sebestačná. Musíme niečo robiť a musíme to urobiť rýchlo.“
Eurokomisia spolu s členskými štátmi bude monitorovať ponuku polovodičov, odhadovať dopyt a predvídať nedostatky. Brusel bude zhromažďovať kľúčové informácie od podnikov s cieľom zmapovať hlavné slabiny a dôvody viaznutia dodávok. Tento mechanizmus zaistí spoločné hodnotenie krízy a koordináciu opatrení, ktoré treba prijať z nového súboru núdzových nástrojov.
