Intimits

Nakoniec z pár dní bolo pár hodín. Nasledujúce ráno som mala od Dominika telefonát v ktorom ma pozýva na raňajky. Chvíľu som zvažovala či sa zahrám hru „pozriem si diár.“ Nemá to však význam.

„V prvom rade ti chcem poďakovať za krásny zážitok z filmu, netuším o čom to bolo.“ Dominik len ticho pozerá a čaká čo bude nasledovať ďalej.

Leto ubehlo takou rýchlosťou, že som si ho ani nestihla užiť. Kde sú tie časy letných prázdnin. Vtedy som chcela byť čím skôr dospelá, dnes je to presne naopak.

Nasledujúce ráno rozlepujem oči. Prišla som neskoro domov a ešte som ponocovala. Vďaka bohu, že som sama sebe pánom a nemusím nikde chodiť každý deň od – do.

Dnes to bude desať rokov od prvého stretnutia. Letí to neuveriteľne rýchlo. Keď som nastupovala na túto pomyselnú horskú dráhu netušila som, že nebudem chcieť z nej vystúpiť.