„Ľudia často nevidia, ako dramaticky u nás za posledných 10 či 15 rokov rástli mzdy. Mohli za to podnikatelia, pretože prinášali nové zlepšenia a investovali svoj kapitál do výroby a služieb. Vďaka tomu sa majú lepšie nielen ich zamestnanci, ale aj celá spoločnosť. Slovensko za ten čas extrémne zbohatlo. Nám, ktorí tu žijeme, sa to nemusí tak javiť, ale v porovnaní so svetom patríme medzi najbohatších ľudí na planéte,“ hovorí pre REFRESHER Richard Ďurana, riaditeľ Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). 

V rozhovore sme sa s ním rozprávali aj o tom, prečo Slováci obľubujú najmä populistických politikov, ako sa voľakedy robili reformy, vďaka ktorým Slovensko ekonomicky rástlo, čo sa dá čakať od Igora Matoviča na poste ministra financií, ale aj o finančnej (ne)gramotnosti mnohých ľudí na Slovensku. 

Ďurana napríklad tvrdí, že v edukácii o financiách sa netreba spoliehať na školu a je nutné začať doma. Vzdelávanie aplikuje aj na svojich malých deťoch. 

„Z desiatich eur, ktoré pred ne položím v nedeľu pri večeri, si päť rovno vezmem nazad. To je poplatok za ubytovanie a stravu, aby vedeli, že nič ako obed zadarmo neexistuje. To je prvá lekcia ekonómie. Z piatich eur, ktoré pred nimi zostanú, im jedno euro odložím na budúce štúdiá, aby chápali časovú funkciu peňazí a vedeli, že treba sporiť alebo investovať. Jedno euro zo zostávajúcich štyroch musia moje deti venovať charite, aby sa učili, že vzájomná pomoc a tolerancia sú v živote veľmi dôležité,“ hovorí riaditeľ INESS-u.

Prečo vlastne INESS vznikol?Bolo to už dosť dávno, niekedy koncom roku 2005. Mali sme pocit, že názorom a myšlienkam, ktoré by konkurovali centralistickému štátnemu prístupu, sa nevytvára dostatočný priestor. Protrhových think-tankov bolo na Slovensku stále málo. Cítili sme, že túto dieru dokážeme zaplniť a môžeme byť zrkadlom pre vládu a politikov. Naplno sme začali fungovať od prvého januára 2006. Naším cieľom je politikom, študentom, podnikateľom i širokej verejnosti vysvetľovať, kde by malo byť menej štátu a kde sú konkurencia, trh a súťaž myšlienok efektívnejšie ako centralistický prístup.

Čítaj tiež

Až keď ľuďom začne hroziť 380 eur mesačne, začnú riešiť dôchodok. Mladí ľudia zabúdajú, že nebudú navždy mladí (Rozhovor)Až keď ľuďom začne hroziť 380 eur mesačne, začnú riešiť dôchodok. Mladí ľudia zabúdajú, že nebudú navždy mladí (Rozhovor)

Čo v tomto kontexte znamená označenie „protrhový“? Bežný človek si pod tým zrejme predstaví, že ste na strane biznisu a podnikateľov. Je to naozaj tak?Byť protrhový neznamená byť za niekoho alebo proti niekomu. Nielen teória, ale aj história a empíria ukazujú, že systém funguje efektívnejšie, keď nie je riadený zhora, ale prebieha v ňom konkurenčný zápas o nájdenie najlepších prístupov. Nemám na mysli len podnikateľský systém, ale aj hospodársku a sociálnu politiku alebo vzdelávanie. Štát však často túto súťaž zastavuje rôznymi reguláciami a nariadeniami, kontrolami, inšpekciami a podobne.

My si však myslíme, že tie najlepšie riešenia vznikajú zdola. Podnikanie je neustálym procesom objavovania. Podnikatelia sú hýbateľmi spoločnosti, ktorí objavujú nové riešenia. Riskujú vlastné majetky, aby uspokojili zákazníka a prišli s inováciami. Navyše dávajú ľuďom prácu. Nevidíme radi, keď im štát v tejto snahe bráni a tým znižuje efektivitu celého systému.

Veľa ľudí si myslí, že medzi podnikateľmi a zamestnancami alebo odborármi prebieha neustály zápas. Tak to však nie je. Ak sa nebude dariť podnikateľom, nebude sa dariť ani zamestnancom.

Sú to spojené nádoby. Na Slovensku sa však politikom podarilo diskusiu zdeformovať až tak, že z toho urobili akýsi „triedny boj“. Ľudia často nevidia, ako dramaticky u nás za posledných 10 či 15 rokov rástli mzdy. Mohli za to podnikatelia, pretože prinášali nové zlepšenia a investovali svoj kapitál do výroby a služieb. Vďaka tomu sa majú lepšie nielen ich zamestnanci, ale aj celá spoločnosť. Slovensko za ten čas extrémne zbohatlo. Nám, ktorí tu žijeme, sa to nemusí tak javiť, ale v porovnaní so svetom patríme medzi najbohatších ľudí na planéte.

Prečo sme tak bohatli akurát v poslednej dekáde?Nárast bohatstva sme zažili vďaka reformám druhej Dzurindovej vlády. Boli to protrhové reformy – zníženie daní, zavedenie rovnej dane, zmeny v dôchodkovom systéme alebo zásadné zvýšenie flexibility Zákonníka práce, ktoré rozviazalo podnikateľom ruky pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov. Všetky tieto veci nás „vystrelili na Mesiac“ v tom, ako dobre sa tu zrazu dalo podnikať. Dostali sme sa na mapy zahraničných investorov a začal sem prúdiť zahraničný kapitál. To je veľmi dôležité, pretože práve zahraničný kapitál je skratkou k prosperite.

Krajina má totiž v zásade len dve možnosti, ako zbohatnúť. Prvá je pracovať, pretože bez práce sa nedá mať lepšie, a z toho, čo zarobí, si bude po troške odkladať. Bude teda kumulovať kapitál a ten potom investovať, napríklad do výroby alebo do výskumu. To je však veľmi zdĺhavý postup. Mnohým bohatým krajinám trvalo stovky rokov, kým naakumulovali dostatočný kapitál. Zahraničný kapitál však umožňuje robiť zásadné investície hneď. K tejto skratke sme sa dostali vďaka reformám. Vďakabohu za ne. 

Čítaj tiež

Ivan Mikloš: Hlavný dôvod koaličnej krízy sa volá Igor Matovič. Nie je u neho na prvom mieste krajina, ale on sám (Rozhovor)Ivan Mikloš: Hlavný dôvod koaličnej krízy sa volá Igor Matovič. Nie je u neho na prvom mieste krajina, ale on sám (Rozhovor)

Nedávno sme robili rozhovor s Ivanom Miklošom. Mnohých čitateľov Refresheru prekvapilo, že sa stal najlepším ministrom financií na svete podľa časopisu Euromoney. Kládli mi otázku, ako vôbec definovať, kto je najlepší. Ktoré ekonomické kroky z toho obdobia považujete za najlepšie?

Určite je to zásadné zjednodušenie daňového systému a zavedenie rovnej dane. Ivan Mikloš mal obavy, či to nespôsobí výpadok v príjmoch verejných financií a či sa dostatočne naplní štátna kasa. Daň sa totiž znížila na 19 percent a odstránila sa progresivita zdanenia. To, čo sa udialo, však prekvapilo všetkých. Po zavedení rovnej dane sa daňové príjmy zvýšili o takmer štvrtinu. Keď sa podarí vyzbierať viac peňazí, pre politika je to obrovský úspech. Pre mňa to však znamená, že bol priestor na ešte razantnejšie zníženie daní. Myslím si, že peniaze by mali zostať v rukách ľudí a podnikateľov. Štát by nemal prerozdeľovať také veľké množstvo peňazí ako dnes.

Zásadné však nebolo len zníženie dane. Rovnú daň sme zaviedli ako prvá krajina v Európe. Fungovala ako marketingový ťahák. Okamžite sme sa dostali do hľadáčika zahraničných investorov. Dnes sa na Slovensku vyrobí najviac automobilov na svete v prepočte na počet obyvateľov. Okrem výrobcov automobilov sem kvôli rovnej dani prišli aj výrobcovia elektroniky a množstvo ďalších investícií. Keďže sme mali najnižšiu sadzbu dane spomedzi všetkých krajín v regióne, boli sme pre investorov veľmi atraktívni.

Odvtedy sa situácia trochu zmenila. Okolité krajiny nezastali, no my sme zaspali na vavrínoch. Dnes sme krajinou s najvyššou sadzbou dane v regióne. Investície teda radšej smerujú inam. Politikom sa snažíme vysvetľovať, že s daňami treba niečo robiť. Mali by sa ďalej znižovať, nazdávame sa, že minimálne na úroveň 15 percent ako v niektorých okolitých krajinách. Maďarsko má dokonca deväťpercentnú daň. Inak nielenže nebudeme zahraničné investície priťahovať, ale budeme vytláčať aj tie, ktoré tu už sú. Veľmi ľahko sa môžu zbaliť a odísť.

Za tých 15 rokov ste ako analytik sledovali viacero vlád. Zahraniční odborníci o Slovákoch tvrdia, že si väčšinou volíme populistov. Nemusíme s tým súhlasiť, no naozaj sa zdá, že zásadné zmeny sa u nás často robia bez hlbšej stratégie. Zlepšuje sa to?To je citlivá otázka. Myslím, že sa to zhoršuje. Aj úroveň vedomostí politikov a poslancov parlamentu sa za posledných 15 rokov zhoršila. S politikmi pracujeme pravidelne. Chodia za nami konzultovať svoje reformné návrhy. Predkladáme tiež svoje vlastné, aby sme pomohli dosiahnuť zmeny, o ktorých si myslíme, že sú správne. Máme teda úzky kontakt s politikmi.

Vidíme, ako rozumejú veciam, o ktorých rozhodujú a ovplyvňujú tak životy všetkých obyvateľov Slovenska. Pred 15 rokmi sedelo v parlamente pomerne dosť ľudí, ktorí rozumeli verejným financiám. Mali prehľad o tom, ako štát vyberá a míňa peniaze, aké sú jednotlivé rozpočtové kategórie, a vedeli, ako fungujú poistné či daňové systémy. Dnes ich je naozaj málo. To bol jeden z dôvodov, prečo sme rozbehli vzdelávací projekt Politická akadémia.

Snažíme sa do parlamentu znova dostať kompetentnosť a kritické myslenie. Ľudí, ktorí majú politické ambície, chceme bez ohľadu na ich príslušnosť k politickej strane či ideológiu vybaviť zručnosťami, kompetenciami a vedomosťami nevyhnutnými na to, aby mohli plniť funkciu politika.

Čítaj tiež

Profesionálny aktivista môže byť pre developera pomocou. Mestá by nemali podceňovať územný plán, tvrdí šéf developmentu MiddleCapuProfesionálny aktivista môže byť pre developera pomocou. Mestá by nemali podceňovať územný plán, tvrdí šéf developmentu MiddleCapu

Týka sa tento úpadok politiky len Slovenska?Stáva sa to globálnym fenoménom. Vidíme to v Maďarsku, Poľsku či Česku, ale aj vo Francúzsku, Veľkej Británii a v ďalších západných krajinách. Populizmus sa začína etablovať v celom politickom systéme. V politike nesledujeme zápas ideí, ale skôr súboj osobností.

Zvulgarizovala a zdevalvovala sa na súperenie ľudí, nie hľadanie riešení, ako to bolo v minulosti. Nevyplakávam, beriem to ako fakt. Musíme sa s ním naučiť žiť a pracovať a zároveň hľadať spôsoby, ako idey do politiky vrátiť.

Také Taliansko si prešlo pre koronakrízu mimoriadne ťažkým obdobím, no napriek tomu sa jeho premiérom stal silný ekonóm – bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Talianska politika bola pritom celé desaťročia poznačená populizmom. Je Draghi povestnou lastovičkou, alebo sa z toho môže stať trend, ktorý sa bude šíriť naprieč Európou?
Draghi bol jedným z bankárov, ktorí uvoľnili opraty ECB. Nie je uznávaný medzi všetkými ekonómami. Či bude silný a či práve jeho politiky budú rozumné, sa ešte len uvidí. Mnoho vlád sa snaží reputačný prvok vládnutia vyriešiť tým, že na niektoré pozície dosadí expertov. Myslím si však, že navrch budú mať stále politici. Nesúvisí to len s populizmom, ale aj s tým, kto dostáva mandát. Volení politici sa neradi vzdávajú moci, pretože tá je jednou z esenciálnych súčastí politiky. Práve tá mnohých ľudí na politike priťahuje. Nepredpokladám teda, že budeme pozorovať obsadzovanie dôležitých postov expertmi.

Veľa ľudí dnes volí podľa toho, ako sú im politici sympatickí. Niektorí dokonca podľa toho, ako vyzerajú, akú majú farbu vlasov alebo hlasu, ako silno vedia udrieť po stole a akí presvedčiví vedia byť. To je však málo. 

Narážala som skôr na to, že aj vy sa snažíte politikov vzdelávať. Nie je to však aj podnet pre voličov? Od svojich rovesníkov často počúvame, že politik je sympatický, prípadne, že strávil istý čas v zahraničí, a to im stačí. Podľa čoho by si mali voliči vyberať svojich zástupcov?
Dostávame sa na koreň celého problému. Veľa ľudí dnes volí podľa toho, ako sú im politici sympatickí. Niektorí dokonca podľa toho, ako vyzerajú, akú majú farbu vlasov alebo hlasu, ako silno vedia udrieť po stole a akí presvedčiví vedia byť. To je však málo. Svojím spôsobom je to trochu nezodpovedné. Občianska spoločnosť sa takýmto spôsobom nebuduje.

Jedným z dôvodov, prečo my v INESS-e robíme hodnotenia programov politických strán, je naša snaha priblížiť voličom nielen hodnotové pozadie politikov a ich vnímanie problémov Slovenska, ale aj to, ako ich chcú riešiť. Žiaľ, tí najpopulárnejší politici sa v našich hodnoteniach často neumiestňujú najlepšie. Asi si budeme musieť ešte počkať na obdobie, keď príde politik s obrovskou charizmou, ktorý bude mať dobrý, rozumný a pre Slovensko prospešný program.

Pomerne prekvapivou nomináciou v súčasnej vláde je minister financií. Čo môžeme od Igora Matoviča v jeho novej funkcii čakať?