Až keď ľuďom začne hroziť 380 eur mesačne, začnú riešiť dôchodok. Mladí ľudia zabúdajú, že nebudú navždy mladí (Rozhovor)
V rozhovore pre REFRESHER hovorí šéf DSS-ky o tom, že veľa mladých ani netuší, že si potrebuje na dôchodok šetriť. Mnohým chýba finančná gramotnosť a často sa spoliehajú na rizikové investície.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Až keď ľuďom začne hroziť 380 eur mesačne, začnú riešiť dôchodok. Mladí ľudia zabúdajú, že nebudú navždy mladí (Rozhovor)
V rozhovore pre REFRESHER hovorí šéf DSS-ky o tom, že veľa mladých ani netuší, že si potrebuje na dôchodok šetriť. Mnohým chýba finančná gramotnosť a často sa spoliehajú na rizikové investície.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
„Keď mi lekár povie, že by som mal menej jesť a viac športovať, tiež ho poslúchnem, až keď musím, lebo mám zdravotné problémy. Aj o dôchodkoch a financiách tak trochu vieme, že ich nemáme dobre zabezpečené, ale nemyslíme na to. A keď po odchode na dôchodok dostaneme 380 eur, zistíme, že z toho nezaplatíme ani účty. Až potom príde veľké vytriezvenie,“ opisuje svoju skúsenosť Martin Kaňa, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky a DSS Poštovej banky.
Minulý rok musel čeliť trhovej panike, ktorú spôsobila pandémia. Podarilo sa mu to najlepšie, keďže akciový fond v jeho správe zarobil 14 percent. Je to takmer dvojnásobok toho, čo sa podarilo najúspešnejšiemu konkurentovi.
„Pandémia a ekonomické spomalenie, ktoré prišlo v minulom roku, mali za následok výbery z investícií. Trvalo to asi dva mesiace. V dôsledku viacerých faktorov však klienti tieto zdroje zainvestovali naspäť a momentálne ďalej investujú. Do karát nám hrá vývoj finančných trhov,“ ktoré rastú a klientom sa tak zhodnocujú zdroje, opisuje Martin Kaňa situáciu v ktorej sa ocitol.
V rozhovore pre REFRESHER hovorí o tom, že mnoho mladých ani netuší, že si potrebuje na dôchodok šetriť.
- Koľko svojich prostriedkov môže investor staviť na kryptomeny a rizikové akcie?
- Ako investovať do nehnuteľností a nezadlžiť sa na celý život?
- Čo je investičný „ôsmy div sveta“ a prečo je ideálny pre mladých?
- Kedy má začať mladý človek šetriť?
- Čo majú robiť ľudia, ktorým úplne vypadol príjem pre pandémiu?
- Ako sa ocitla väčšina Slovákov v nevýhodných dôchodkových fondoch?
- Ako sú na tom Slováci s finančnou gramotnosťou?
Momentálne sú v kurze kryptomeny. Ošiaľ, aký sa okolo nich vytvoril za posledné mesiace, tu ešte nebol za celú dekádu ich existencie. Aký je váš názor na tento druh investovania?Treba sa na to pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Do portfólia investorov bežne patria aj alternatívne investície. Otázkou však je, koľko percent z portfólia by mali tvoriť povedzme kryptomeny. Tie sú momentálne veľmi drahým aktívom. Je preto dôležité, ako sa ich cena bude vyvíjať v budúcnosti. Veľmi zjednodušene povedané, ak bude ďalej rásť, takéto aktívum by malo zostať v portfóliu. Keď však cena začne klesať, vytvorí sa tým priestor na jeho predaj. Dalo by sa to prirovnať k špajzi. Zásoby, ktoré v nej vydržia dlho, treba kupovať, kým sú lacné. Keď je to drahé, radšej počkajte. Podľa môjho názoru by kryptomeny nemali tvoriť viac ako päť percent portfólia, no je to veľmi individuálne.
Mnohí Slováci sa však kvôli investovaniu do kryptomien dokonca zadlžujú.Zadlžovanie s cieľom špekulatívneho investovania môže byť veľmi citlivá téma. Treba k nemu pristupovať mimoriadne opatrne. Treba si uvedomiť, že vždy počúvame najmä príbehy tých úspešných. Tí, ktorí prerobia napríklad v hazardných hrách, sa tým nezvyknú chváliť. Úspešní sa svojimi úspechmi pochvália až s odstupom, keď už vrchol ziskovosti pominul. Ak chceme následne zopakovať to, na čom zarobili, môže byť už neskoro. Kryptomeny sú rizikovou investíciou, no ak máte dostatok voľných zdrojov a vložíte ich do kryptomeny, nevidím to ako problém. Zadlžovať sa kvôli tomu sa mi však nevidí racionálne.
Prieskumy investičného správania mileniálov zo sveta ukazujú, že v posledných dvoch rokoch prešli od kryptomien a iných špekulatívnych investícií k nehnuteľnostiam. O nehnuteľnostiach ako investičnej príležitosti sa medzi mladými začína čoraz viac hovoriť aj u nás. Čím si to vysvetľujete?Vždy hovorím, že pri nehnuteľnostiach nejde o to, či ich kúpiť alebo nie, ale o to, aká výhodná je ich cena. Dôležité tiež je, či si nehnuteľnosť kupujem na bývanie alebo na investíciu. Naši klienti niekedy zabúdajú, že okrem pozitívnych príkladov existujú aj negatívne, o ktorých sa veľa nehovorí. Klient sa zadlží, aby kúpil ďalšiu nehnuteľnosť, a z jej príjmu chce splácať hypotéku. Príjem však nemusí dosiahnuť, pretože napríklad nenašiel nájomcu, alebo mu nájomca spôsobil na nehnuteľnosti škodu a vznikli mu tak mimoriadne náklady. S tým však investor často neráta a môže mu to spôsobiť existenčné problémy.
Sú aj iné formy investovania do nehnuteľností, ktoré nie sú finančne náročné, no na Slovensku sa o nich len málo hovorí.Alternatívou pre klientov, ktorí nechcú znášať veľké riziko, je investícia do realitných fondov. Nehnuteľnosti, ktoré prinášajú klientom výnos, tam kupujú a predávajú profesionáli, ktorí hľadajú na trhu investičné príležitosti. Prácna starostlivosť o vlastnú nehnuteľnosť tak investorom odpadá. Výhodou je tiež diverzifikácia portfólia. Individuálny investor kupuje len jednu konkrétnu nehnuteľnosť. Ak mu to nevyjde, následky môžu byť citeľné. Realitný fond je výhodný aj pre tých investorov, ktorí nemajú dostatok zdrojov na nadobudnutie nehnuteľnosti. Investícia môže začínať v desiatkach eur tak, ako pri ostatných fondoch.
Niektorí ľudia investujú do nehnuteľností aj formou dlhopisov. Je to rizikovejšie ako investícia do realitného fondu?Pri investíciách do dlhopisov sa treba zaujímať o to, kto dlhopis emituje. Je rozdiel, či dlhopis vydala renomovaná finančná inštitúcia alebo trebárs realitný fond, ktorý spravuje určitý objem majetku a má za sebou históriu, alebo niekto bezmenný, o kom nikto nikdy nepočul a sľubovaný výnos vyzerá až príliš dobre. V druhom prípade hrozí „prekvapenie“, že výnos nám nebude nikdy vyplatený. Ak dlhopis na nehnuteľnosti emitujú veľké finančné domy, ktoré ponúkajú zaujímavý výnos, považoval by som to za dobrú príležitosť. Obávam sa však, že takáto ponuka je obmedzená.
Investovanie však nie je ako tabletka proti horúčke, ktorú stačí užiť, keď ste chorý.
Hodnota realít na Slovensku je momentálne na historických rekordoch. Ekonomické cykly však mnohým investorom zrejme nič nehovoria. Oplatí sa ešte investovať do nehnuteľností?To, či sú nehnuteľnosti na vrchole, ukáže až budúcnosť. Určuje to dopyt a ponuka. Mám stále pocit, že na slovenskom realitnom trhu dopyt prevyšuje ponuku a tlačí ceny nehnuteľností nahor. Myslím, že ponuky stále nie je dostatok. Na trh navyše vplývajú aj mimoriadne efekty. Centrálne banky naň dokážu nalievať obrovské množstvo peňazí. Veľkú úlohu zohráva dostupnosť hypoték a úrokové sadzby. Kým sú nízke a dostupnosť je relatívne dobrá, ceny to tlačí mierne nahor. Presne tú istú otázku, či sa oplatí investovať do nehnuteľností, som dostal už pred viac ako pätnástimi rokmi. Investovanie však nie je ako tabletka proti horúčke, ktorú stačí užiť, keď ste chorý.
Je rozumné spoliehať sa na to, že nehnuteľnosti stále rastú a po absolútnom rekorde nepríde pád?Nemôžem vám dať návod, že investícia do nehnuteľností je správna bez ohľadu na lokalitu či cenu. Premenných je veľmi veľa. Pri nehnuteľnostiach si treba dávať obzvlášť pozor aj na veci ako poschodie či susedov. Nehnuteľnosti nie sú lacná záležitosť a keď niektorý faktor nedopadne dobre, nákup môže byť fatálny. Ak ste sa kvôli tomu zadlžili, je dôležité, aby vám nehnuteľnosť prinášala očakávaný efekt. Ak si chcete byť istí, bol by som radšej konzervatívny. Odporučil by som investíciu do fondov. Nemusia byť ani čisto realitné. Rozumnejšie by bolo investovať do zmiešaných fondov, aby sa riziko investície rozložilo medzi rôzne typy aktív.
Aké fondy odporúčate svojim klientom v týchto časoch?V zmiešaných fondoch máme kombináciu dlhopisov, akcií, realít a drahých kovov. Mix závisí od rizikového profilu klienta. Máme konzervatívnejších klientov, no i menej konzervatívnych, ktorí si dovolia väčšie riziko, lebo majú skúsenosti s investovaním. Zvlášť mladých ľudí by som upozornil na možnosť pravidelného investovania. Pre mňa osobne má dve veľké čará.
Prvým je to, že pri pravidelnej investícii sa investor vyhne faktoru nákupov v správnom alebo nesprávnom čase. Druhé čaro v branži voláme „ôsmy div sveta“. Je ním zložitý úrok, čiže úrok z úroku. Výnos z každej investície sa prirátava k pôvodnej investícii, a to všetko sa ďalej zúročuje. Čím dlhšie teda mladý klient takýmto spôsobom investuje, tým viac bude o pár rokov príjemne prekvapený zaujímavým zhodnotením svojich relatívne malých investícií.
Na začiatku pandémie sa hovorilo, že správanie ľudí sa zrejme zmení a namiesto investovania si skôr budú strážiť zásoby. Niektorí odborníci sa dokonca obávali „ponožkového skladovania“. Témou je však investovanie. Prečo až teraz?Pandémia a ekonomické spomalenie, ktoré prišlo v minulom roku, mali za následok výbery z investícií. Trvalo to asi dva mesiace. V dôsledku viacerých faktorov však klienti tieto zdroje zainvestovali naspäť a momentálne ďalej investujú. Do karát nám hrá vývoj finančných trhov, ktoré rastú a klientom sa tak zhodnocujú zdroje.
Ponožkové ukladanie má zmysel vtedy, ak sa klienti boja, že na isté obdobie by sa nemohli dostať k svoji financiám. Sami však zistili, že nič také sa nestalo. Naopak, tí, ktorí vybrali predčasne, na tom tratili, pretože tieto zdroje by sa im boli zhodnotili. Po skúsenosti z prvej vlny tak majú klienti skôr tendenciu investovať. Navyše sme sa presvedčili, že je dobré mať finančnú rezervu na horšie časy, ktorá sa nám v dobrých časoch zaujímavo zhodnocuje.
Časť obyvateľov však prišla o hlavný zdroj príjmov. Ako sa dá pripraviť na situáciu, keď vám zo dňa na deň vypadne príjem, na ktorý ste boli zvyknutí?Peniaze na bežnom účte, ktoré presahujú šesťmesačný príjem, by mali byť investované, aby vytvárali rezervu na nepredvídané životné situácie. Začiatkom roka 2020 sme predpokladali, že príde ekonomické spomalenie, no netušili sme, že príde pandémia. Aj na takúto nepredvídateľnú situáciu na trhu treba byť pripravený. Človek by však mal mať finančnú rezervu pre prípad výpadku príjmu v dôsledku straty zamestnania, zdravotného problému alebo iných obmedzení. Myslím, že ľudia si to dnes uvedomujú oveľa viac.
Nie každý si ju však môže kumulovať. Takíto ľudia si budú musieť nájsť iný zdroj príjmov, no potom si zrejme opäť budú chcieť budovať finančnú rezervu. Keďže sa to však robí postupne, je dôležité vybrať si správny typ fondu a investovať pravidelne. Bežný človek sa totiž vo finančných trhoch nevyzná a keď sa dozvie nejakú investičnú informáciu z nich, zvyčajne je už zastaraná. Preto je dôležité, aby sa o investovanie staral skúsený portfólio manažér s online prístupom k finančným trhom.
V biznise ste dlhé roky. Čakali ste, čo táto pandémia spôsobí?Ako som už spomenul, ekonomický prepad sme očakávali. Svedomito sme sa naň pripravili a prejavilo sa to aj na našich investičných rozhodnutiach. Nevedeli sme však, že bude spojený s pandémiou. Prekvapením pre nás bola aj rýchla reakcia centrálnych bánk, ktorá napomohla návratu finančných trhov. Tie dnes rastú, no kde budú o pol roka alebo o rok a pol, to s určitosťou nevieme. Naše investičné rozhodnutia preto neustále aktualizujeme. Vyhodnocujeme riziká príchodu ekonomického spomalenia a takisto to, do akých aktív a sektorov máme v čase investovať. V najbližšom období však očakávame skôr nárast trhov.
Dôchodky sú pre väčšinu našich čitateľov vzdialená budúcnosť, na ktorú často nemyslia. V akom veku je čas začať sa zaujímať o túto tému?
S dôchodkami je to ako s poistkami. Platiť poistku nechce nikto, ale keď dôjde k poistnému plneniu, to chce každý. Dôchodkom sa ľudia v mladom veku nechcú venovať, ale každý predpokladá, že v dôchodkovom veku bude mať k dispozícii slušné financie. Preto sa tejto téme treba začať venovať čo najskôr. Aj malá suma, ktorá chodí na účet pravidelne 40 rokov, môže v konečnom dôsledku znamenať zaujímavý objem peňazí.
Hoci sa nám možno zdá, že nemáme veľký príjem, často máme na to, aby sme si od úst odtrhli 20 či 30 eur mesačne. Keď si ich budeme odkladať pravidelne, zvykneme si nato, a prestanú nám chýbať. Keď nás postretne zdravotný problém, alebo budeme v dôchodkovom veku potrebovať aj iný zdroj príjmov než len dôchodok, tieto peniaze nájdeme. Preto je dobré začať si odkladať peniaze s prvým zamestnaním.
Napriek tomu je stále dosť ľudí, dokonca aj starších, ktorí sa o to vôbec nezaujímajú, pretože sa zrejme spoliehajú na štát. Čím si to vysvetľujete?Už 20 rokov je rozumné spoliehať sa hlavne sám na seba. Časy, kedy štát za nás vyriešil všetky finančné otázky, sú za nami. Samozrejme, je vítané, že štát nám prispeje, no tomu, kto chce aj na dôchodku žiť na rovnakej úrovni ako predtým, štátne peniaze určite stačiť nebudú. Dôchodca môže mať aj zdravotné problémy. Vzniknú mu tak výdavky, s ktorými bežne nerátal. Tí, ktorí si môžu odkladať, by to mali robiť. Aj malá suma urobí cez spomínaný ôsmy div sveta zázraky.
Sú tu dve cesty. Druhý pilier mladých nestojí nič navyše. Ide len o výber toho správneho fondu, aby im zarábal čo najlepšie. Druhou možnosťou je odkladať si pravidelne. Mladý človek by mal pri vstupe na trh práce požiadať o vstup do druhého piliera. Ak to zamestnávateľ umožňuje, tak ideálne by mal byť aj v treťom pilieri a vybrať si správne fond.
Mladým odporúčam aktívne riadený akciový fond. K tomu pristupujú ďalšie možnosti, a to fondy alebo životná poistka. Fondy v princípe odporúčam v akomkoľvek veku, životnú poistku len mladším, pretože s postupujúcim vekom sa začína predražovať. Takýto súbor viacerých zdrojov je potom tým čarom z dlhodobého pohľadu.
Téma dôchodkov je politicky exponovaná. Týždenník Trend v minulosti nazval bývalého premiéra Roberta Fica „zlodejom budúcich dôchodkov“. Ako to teda bolo?Pri dôchodkoch sa zväčša hovorí o druhom pilieri. Nesprávnych zásahov do neho bolo niekoľko. Prvým bolo presunutie klientov do dlhopisových fondov. Kto si to neželal, mohol to návratkou odmietnuť. Keďže prevažná väčšina klientov na to nereagovala, prešli do dlhopisových fondov. Najmä pre mladých ľudí je to však absolútne nevhodné riešenie. Zrejme sa to udialo pod tlakom nevedomosti a krízy, no napáchalo to dosť veľké škody.
Druhým zásahom boli znížené odvody do druhého piliera, ďalším zavedenie takzvaných garancií, aby dlhopisové investície počas desiatich rokov garantovali určitý výnos. Investičné možnosti portfólio manažmentu tak boli do značnej miery obmedzené, čo obmedzilo aj výnosnosť dlhopisových fondov. Štát vstúpil do druhého piliera aj štvrtýkrát – tým, že na isté obdobie zamedzil akciovým fondom investovať do akcií. Následne to opäť umožnil, preto sa dnes stáva, že historická výnosnosť akcií je horšia ako indexov.
Niektorí ľudia preto tvrdia, že indexy sú lepšie. Ak sa však pozriete trebárs na výkonnosť nášho aktívne riadeného akciového fondu za minulý rok, zistíte, že je podstatne lepšia ako pri indexových fondoch konkurentov. Je správne a dobré, aby mladí klienti investovali do akciových fondov. Zásahy štátu neboli veľmi šťastné a v konečnom dôsledku zamotali systém tak, že sa v ňom klienti poriadne nevyznajú. Snahy rozmotať klbko tu sú, ale je to veľmi zložité.
Ako postupovať, keď niekto zistí, že je v takomto nevýhodnom fonde?Sporitelia v druhom pilieri by mali dostávať papierový alebo elektronický výpis. Spolu s ním zvyčajne dostanú informáciu, v akom fonde sa nachádzajú. Ak má sporiteľ do dôchodku viac ako 10 rokov, mal by zvážiť prestup z dlhopisových fondov do akciových. Zmeniť typ fondu sa dá elektronicky z tepla domova. Prechod z akciového do dlhopisového fondu pred dôchodkom dnes legislatíva umožňuje automaticky. V takom prípade klienta po desiatich percentách ročne postupne presunú do dlhopisového fondu. Nemusí sa teda obávať, že by sa mu vstup do akciového fondu nevyplatil. O to viac si myslím, že je správne a vhodné, aby klienti boli v akciových fondoch.
Je lepšie alebo horšie, keď sa do dôchodkov miešajú politici?To závisí od výsledku. Riešme druhý pilier, no nekomplikujme ho tým ešte viac. Už teraz je pre ľudí dosť komplikovaný. Treba ho skôr zjednodušovať a vysvetľovať, ktorí klienti sú v nesprávnych fondoch a čo majú robiť, aby to napravili.
Dnes takisto nie je úplne jednoduché presunúť nasporené peniaze klienta ku konkrétnemu dátumu do akciového fondu. Ak by sa nakúpila suma majetku, ale trh by sa medzitým posunul vo váš neprospech, môžete obviniť toho, kto urobil takéto rozhodnutie, z toho, že ste prerobili konkrétnu sumu peňazí. Príspevky, ktoré prichádzajú mesačne na účet, sa však dajú do akciového portfólia presunúť šmahom ruky, pretože tam riziko nesprávneho načasovania nákupu nie je.
O tom, či by sa nemal v čase rozložiť aj presun majetku, sa viedla politickú diskusia, no zatiaľ nedospela k záveru. Najlepšie, čo môžu mladí klienti spraviť, je teda naozaj vstúpiť do akciového fondu. Dôležité je, aby vôbec vedeli, že majú do druhého piliera vstúpiť, lebo sa doň vstupuje len do 35 rokov, aby boli v správnom fonde a pravidelne prispievali do systému. Určite im to aspoň trochu zlepší ich situáciu v budúcnosti.
Investície sú ako športovanie alebo jedlo. Keď toho zjem priveľa, bude mi zle. Keď to preženiem so športom, tri dni ma bude všetko bolieť. Ak to však budem robiť v správnom množstve a pravidelne, bude to mať čarovný efekt na rozpočet.
Ľudia vo finančnej kríze často škrtajú náklady, ktorým nerozumejú. Ak im nejaká čiastka odchádza na dôchodok, napríklad na tretí pilier, snažia sa ju znížiť alebo úplne zrušiť. Kedy siahnuť na rôzne sporenia či fondy?Veci, ktoré plynú na finančnú rezervu do budúcnosti, by sme rušiť nemali. Ak si ich nemôžeme dovoliť v takej výške ako predtým, odporúčam ich znížiť, alebo platby prerušiť na isté obdobie a obnoviť ich, keď sa finančná situácia zlepší. Veľakrát som zistil, že aj klienti, ktorí tvrdili, že si pravidelnú platbu nemôžu dovoliť, nakoniec na to mali. Vezmite si, koľko stojí škatuľka cigariet a koľko ich fajčiar minie za mesiac, koľko stojí platba za televíziu či paušál na mobil.
Je viacero možností ako nájsť úspory. Kríza by mala byť práve obdobím, kedy si ľudia uvedomia, že rezervu by mali mať. Investície sú ako športovanie alebo jedlo. Keď toho zjem priveľa, bude mi zle. Keď to preženiem so športom, tri dni ma bude všetko bolieť. Ak to však budem robiť v správnom množstve a pravidelne, bude to mať čarovný efekt na rozpočet. Aj naši starí rodičia hovorili o troch grošoch. Nie je to žiadna novinka. Keby si mladý človek mesačne odkladal čo i len 20 eur, bol by prekvapený, čo to spraví. Som presvedčený, že tých 20 eur nájde.
Myslíte si, že Slováci vedia šetriť?Myslím, že áno. V tom problém nie je. Zároveň si však myslím, že spotrebúvame viacej ako by sme mali. Máme väčší priestor na šetrenie, než si myslíme. Keď som mal 26 rokov, zriaďoval som si tretí pilier. Do kancelárie mi vošiel klient, ktorý mal 50 a nechápal, čo robím. Povedal mi, že ešte nad dôchodkom neuvažuje. Je to individuálne. Niektorí začnú na dôchodok myslieť päť rokov predtým, než naň pôjdu. Najmä ľuďom z neekonomických profesií, ktorých je väčšina, je dobré poradiť. Keď na dôchodku odrazu nájdu rezervu, ešte sa nám poďakujú.
Je dôležité sa poradiť s odborníkmi, keď vidíme „beznádej“ na účte, aj keby sme mu mali za radu zaplatiť?Poradil by som poradiť sa. Nie každý musí rozumieť finančným trhom alebo mať ekonomické vzdelanie. Toho, kto nám radí, si však treba vybrať veľmi opatrne. Musíte hľadať profesionála. Na trhu je veľmi veľa samozvaných „kváziporadcov“. Zaplatiť za kvalitnú radu je úplne fér. Systém, kde je čokoľvek zadarmo, tu už dávno nemáme. V princípe nie je zadarmo nič.
Čitateľom však môžem teraz poradiť celkom bezplatne: ak ste mladí a budete pravidelne investovať do akciových titulov, nespravíte zlé rozhodnutie. Za rizikové by som skôr považoval zadlžiť sa a kúpiť nehnuteľnosť alebo zainvestovať do kryptomeny. Tam je otázka, či to vyjde, alebo nie. Ak však bude klient sedem či desať rokov pravidelne investovať do akcií, som si stopercentne istý, že to bude len pozitívne.
Na sociálnej sieti Reddit sa dohodla skupina malých investorov a začali sa správať ako niektoré hedžové fondy. Prekvapilo vás to? Ako to vnímate?Považujem to za fenomén digitálneho sveta a dôsledok rýchlej výmeny a dostupnosti informácií. Možno ma prekvapilo, že ľudia sú na základe takýchto správ ochotní investovať veľa peňazí. Ak však prerobia, veľmi sa o tom nehovorí. Bol by som veľmi opatrný. Keď máte zdravotný problém, nepôjdete za felčiarom, ale za lekárom. Keď máte ekonomický problém, takisto choďte za odborníkom: do banky či za finančným poradcom. Dajte si to vysvetliť a porovnajte si možnosti, ktoré sú na trhu.
Bankár či finančný poradca vám mnohokrát dá alternatívy a vysvetlí, ktorá je pre vás vhodná. Napríklad pri podielových fondoch je dôležité dodržať investičný horizont. Povedzme, že do fondu máte investovať minimálne päť rokov. Ak klient po polroku vyberie peniaze a nie je spokojný s výnosom, nebude to žiadne prekvapenie. Ak však prekročí investičný horizont, je vysoko pravdepodobné, že bude spokojný.
Vnímate za tie roky zmenu správania klientov?V biznise som od porevolučných rokov. Znalosť finančných trhov bola vtedy veľmi slabá. Postupne sa zlepšuje, ale rastie aj počet poloprofesionálov, ktorí poskytujú služby. Ľudia začínajú viac a viac uvažovať o investovaní. Inflácia nahráva tomu, aby klienti rozmýšľali, že peniaze nenechajú na bežných účtoch. Viac sa hovorí o budúcnosti a o dôchodkoch. Veľkou témou je aj finančná gramotnosť. Bežní klienti mnohokrát nerozumejú súvislostiam, a preto omnoho ľahšie naletia neprofesionálovi, ktorý im sľubuje nereálne garancie a podobne.
Mení sa podľa vás finančná gramotnosť k lepšiemu?
Buď sa nemení, alebo sa veľmi jemne posúva dopredu. Z môjho pohľadu je jej úroveň veľmi nízka, treba však povedať, že to nie je len slovenský fenomén. Finančná gramotnosť by mala byť úplným základom vzdelávania nielen pre ekonomické profesie. Rozumieť peniazom, zložitému úroku či rizikám je absolútne nevyhnutné. Ľudia ináč prerobia aj to, čo nemajú. To, že dnes môže niekto sľubovať obrovské výnosy napríklad na investičných bytoch, je úplne neuveriteľné. Občas mávame klientov ktorí na tom pohoria. To sú tie najhoršie prípady, obzvlášť, ak od toho závisia osudy rodín.
Operovať apendix sa nedá po prečítaní jednej knihy. Ani medzi investormi to takto nesmie fungovať. Do rizikových investícií odporúčam ísť len s takou časťou majetku, ktorej strata investora nebude mrzieť.
Do ohrozenia sa na Slovensku nedávno dostali aj veľké a renomované investičné firmy. Podľa niektorých odborníkov by pád niektorých z nich mohol u nás spôsobiť vlastnú ekonomickú krízu. Neobávate sa toho?Finančné domy mávajú prostriedky zainvestované v iných finančných domoch. Keby tie padli, bola by to obrovská téma. Niečoho podobného sme boli svedkami v roku 2008. Dnes však už platí veľmi veľké množstvo obmedzení od inštitúcií, ktoré regulujú subjekty ako sme my. Snažia sa napríklad obmedziť niektoré obchody či poberanie úverov. Pokladám to za správne, no riziko pádu finančných domov je vo svete finančníctva prítomné stále.
Sám sa toho úplne neobávam, aj vzhľadom na to, kde máme zainvestované prostriedky. Neustále to však musíme prehodnocovať. Finančný svet sa neustále vyvíja. Čo platilo včera, zajtra už nemusí. Klienti by práve preto mali spolupracovať s profesionálmi, ktorí im portfólio riadia, ak v tom sami nemajú skúsenosti. Operovať apendix sa nedá po prečítaní jednej knihy. Ani medzi investormi to takto nesmie fungovať.
Do rizikových investícií odporúčam ísť len s takou časťou majetku, ktorej strata investora nebude mrzieť. Samozrejme, každý má slobodu rozhodnúť sa, ako naloží so svojim peniazmi, no ak investor nie je profesionál, mal by si nechať poradiť, získavať informácie a vzdelávať sa. Ani odo mňa by nebolo správne odporúčať svojim klientom ísť do rizika, ktorému nerozumejú.
Čo by ste poradili svojmu dieťaťu, keby začínalo s investovaním?Stále sa v tom učím a vyvíjam. Môj prvý syn mal prvé podielové fondy nakúpené formou pravidelných investícií, keď mal asi tri roky, u druhého to začalo dva týždne po narodení. Na mesačnej báze investujem do aktívneho akciového a globálneho fondu Penzijnej. Obaja synovia sú ešte neplnoletí.
Staršieho, ktorý má sedem rokov, chcem postupne vzdelávať. Prvý zárobok získal pri zbere papiera. Tie peniaze začneme pomaličky otáčať a pritom mu budem vysvetľovať, čo je to výnos, úrok a podobne. Je výzvou pre celú spoločnosť, aby sa naše deti do tejto problematiky dostali skôr ako my. Verím, že to postupne príde. Potrebujeme dobehnúť to, čo iné krajiny budovali mnoho rokov. Musíme preto vzdelávať rýchlejšie ako ostatní.
Chýba vám na školách viac výchovy k finančnej gramotnosti?Určite áno.
Škola však asi nestačí. Aj vy k tomu vediete syna.Školský systém to nemá v sebe, ale ak dokáže naučiť mládež, aby sa správne rozhodovala, ja budem len rád. Drvivá väčšina rodičov však sama nemá také finančné vzdelanie, ako by bolo žiaduce, preto by mala rodičov suplovať aj škola. Finančný svet je zložitý a používa zložité slová. Ľudia by sa mali naučiť rozumieť základným pojmom ako úver, úrok či kreditná karta.
Čím si vysvetľujete, že sa o tom už roky hovorí, no žiaden pokrok nenastal?Finančná gramotnosť je možno podobná téma ako ekológia či globálne otepľovanie. Všetci vieme, že je to dôležitá téma, ale pozrite sa, koľko peňazí dávame do ťažby hnedého uhlia a tvárime sa, že podporujeme zamestnanosť. Jedným z dôvodov možno je, že to necítime ako urgentné. Keď mi lekár povie, že by som mal menej jesť a viac športovať, tiež ho poslúchnem, až keď musím, lebo mám zdravotné problémy. Aj o dôchodkoch a financiách tak trochu vieme, že ich nemáme dobre zabezpečené, ale nemyslíme na to. A keď po odchode na dôchodok dostaneme 380 eur, zistíme, že z toho nezaplatíme ani účty. Až potom príde veľké vytriezvenie.
Martin Kaňa (46)
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
