Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Piatok 30. 10. 2020 meniny má Šimon, Simona

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Zdravie
17
Marián Mauik Biel
8. október 2020, 15:30
Čas čítania: 9:51
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

15 odpovedí na najčastejšie tvrdenia Covid-19 skeptikov

Malá pomôcka k debate s ľuďmi, ktorí o Covid-19 a pandémii majú nedostatok informácií alebo rovno podľahli konšpiráciám.

Marián Mauik Biel
8. október 2020, 15:30
Čas čítania: 9:51
15 odpovedí na najčastejšie tvrdenia Covid-19 skeptikov
Zdroj: pikist.com
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
17
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

„Covid-19 nie je ozaj taký nebezpečný. Na bežnú chrípku zomiera oveľa viac ľudí a doteraz to nikomu nevadilo. Nosenie rúšok nemá význam. Berme si príklad zo Švédska.“ Tieto a ďalšie podobné otázky či tvrdenia kolujú v rozhovoroch, na internetových fórach a hlavne na sociálnych sieťach už mesiace.

 

Od začiatku pandémie sa toho veľa zmenilo, máme k dispozícii presnejšie a komplexnejšie dáta. Aj napriek tomu, že prípadov posledné dní pribúda, stále je okolo kopec ľudí, ktorí sú skeptickí alebo až neveriaci. A hlavne neinformovaní (alebo dezinformovaní). Ako s nimi debatovať? Pomôcť môže táto malá príručka odpovedí na najčastejšie názory skeptikov o tohtoročnej pandémii. 

 

 

Koronavírus a celá pandémia je výmysel. Nepoznám jediného známeho, ktorý by bol nakazený.

Ako už povedal Bohuš v legendárnej scéne filmu Dedičství, nie vždy musíš niečo osobne spoznať, aby si vedel, že to existuje. Je veľmi veľká pravdepodobnosť, že si ešte nestretol Inuita (eskymáka) a možno ani albína. Ale určite nepovieš, že preto žiadni Inuiti ani albíni neexistujú. V priebehu písania tohto článku stúpol počet pozitívne testovaných na Slovensku z 12- na zhruba 15-tisíc. Takže, žiaľ, je dosť možné, že onedlho nejakého budeš poznať.

 

Tvrdenie, že koronavírus neexistuje bolo populárne hlavne počas prvej polovice tohto roka, kedy boli dáta nedostatočné a ich komunikácia v médiách a na sociálnych sieťach sa stále menila. Dnes už celosvetovú pandémiu koronavírusom berú za fakt aj osobnosti či inštitúcie, ktoré boli doteraz, jemne povedané, skeptické. Zmenili svoju rétoriku, ale niektorí z nich tému stále zľahčujú.

 

Existenciu tohto vírusu a jeho globálne šírenie potvrdila nie iba Svetová zdravotnícka organizácia, ale aj Ruská federácia, USA, Izrael, Vatikán, Greenpeace, FIFA, Apple aj Microsoft... jednoducho všetci z akýchkoľvek názorových táborov. Pozitívne testovaných s miernym aj ťažkým priebehom liečenia bolo vo svete doteraz viac ako 35,8 milióna ľudí a z toho už viac ako 1 milión zomrelo.

 

15 odpovedí na najčastejšie tvrdenia Covid-19 skeptikov
Zdroj: ECDC
 

Preto ak je aj v októbri niekto presvedčený, že Covid-19 neexistuje, komunikácia s ním je prakticky nemožná. Takýto človek svojim názorom uráža všetkých pacientov, ich rodiny a tisíce zdravotníkov.

 

Mimochodom, nie je to nejaký nový fenomén. Strach a nedostatok informácií už v našom regióne vyčínali. Napríklad počas východoslovenského roľníckeho povstania z roku 1831, keď ľud považoval dezinfekciu proti zavlečenej cholere za jed, ktorými ich zemepáni chcú otráviť.  

Koronavírus tu je už roky, až teraz to inštitúcie a média vytiahli aby spôsobili „niečo“

V médiách kolovali správy o tom, že o tomto víruse sa v novinách písalo už pred 7 rokmi, ale až teraz z toho robia senzáciu. Nie je koronavírus ako koronavírus. Vtedy to bolo MERS-Cov s inými charakteristikami než terajší Covid-19.

 

Covid-19 je infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva koronavírus SARS-COV-2 (Severe Acute Rspiratory Syndrome Coronavirus 2). Po prvý raz bol u pacientov identifikovaný v decembri 2019, odtiaľ to pomenovanie. Ide o jeden druh zo širokej skupiny koronavírusov, každý s odlišným stupňom zdravotnej závažnosti. Je z rovnakej rodiny ako nebezpečný MERS (Middle East Respiratory Syndrome) objavený v roku 2012. Nakazilo sa ním okolo 2 500 ľudí, ale až viac ako tretina chorobe podľahla.

 

MERS
MERSZdroj: rawpixel.com

Alebo SARS (Severe acute respiratory syndrome), ktorého epidémia postihla v roku 2003 okolo 8 400 ľudí s mortalitou 11 percent. Ako je zjavné, napádajú respiračný systém človeka, ale ostatné parametre ako rýchlosť šírenia, inkubačnú dobu či mortalitu majú odlišné.

 

NAČÍTAŤ ČLÁNOK BEZPLATNE
Predplať si REFRESHER+ a získaj ďalšie výhody

Tento článok dočítaš bezplatne, no s predplatným REFRESHER+ získaš prístup ku viac ako 1362 zamknutým článkom a dostaneš ďalšie benefity.

VIAC O PREDPLATNOM
Kedykoľvek ho jednoducho zrušíš
Už od 1.99 € mesačne
S REFRESHER+ môžeš získať tieto benefity
VIAC

Závažnosť Covid-19 spochybňujú aj mnohí uznávaní odborníci v medicíne.

Nie je ich mnoho, iba sú mediálne viac sledovaní lebo hovoria kontroverzné či fascinujúce veci. Respektíve to, čo chceme počuť – že sa netreba ničoho obávať. Šírenie paniky určite nikomu nepomôže, ale zas ani zľahčovanie situácie. O závažnosti pandémie hovoria stovky vedcov a odborníkov z oblasti medicíny a tiež tisíce lekárov a sestričiek, ktoré s tým majú osobnú skúsenosť. Nešíria slepý strach, iba vyzývajú k rozvážnosti a dodržiavaniu úplne jednoduchých zásad ROR - rúško, odstup, ruky (dezinfekcia). 

 

Je prirodzené, že bežných ľudí vždy viac zaujme niečo fascinujúce a kontroverzné. Ak 99 lekárov povie, že Covid-19 je závažné ochorenie a musíme preto nosiť rúška a 1 bude tvrdiť, že ide o obyčajnú chrípku, ktorú nafúkli médiá a rúška netreba, ľudia budú prirodzene venovať viac pozornosti tomu jednému.

 

Takto sa z týždňa na týždeň stála mediálne známa (dnes trochu zdiskreditovaná) molekulárna biologička Soňa Peková alebo najnovšie výživový odborník doktor Igor Bukovský.

 

15 odpovedí na najčastejšie tvrdenia Covid-19 skeptikov
Zdroj: Reflex

Hovoria to, čo sa počúva omnoho príjemnejšie a jednoduchšie. Vďaka svojmu titulu sú ich názory automaticky akceptované, hoci sú z úplne inej oblasti než hygienici. Takže sú pre bežnú populáciu omnoho atraktívnejší než názory stoviek ďalších vedcov, lekárov a odborníkov z oblasti imunológie či infektológie, ktorí tvrdia niečo iné. Niekedy možno príliš komplikovane. 

Na bežnú chrípku zomiera každý rok oveľa viac ľudí a nikto to neriešil.

Chrípková sezóna 2018/2019 na Slovensku zaznamenal 158-tisíc výskytov nahlásených lekármi, z toho 34-tisíc boli komplikované prípady. Chrípke podľahlo 57 Slovákov, ale zhoršila aj iné zdravotné ťažkosti a mala dopomôcť celkovo až k okolo 800 obetiam. Koronavírus priamo zabil už 55 Slovákov z 13-tisíc infikovaných.

 

Možno niekoho mohlo pomýliť absolútne číslo a nebral do úvahy mortalitu (úmrtnosť). Ide o pomer medzi počtom infikovaných a počtom obetí. Takže na prvý pohľad 800 úmrtí na chrípku v sezóne 2018/2019 oproti doterajším doslova pár desiatkam prípadov obetí Covid-19 mohlo vyzerať, že obavy sú prehnané. Lenže nakazených chrípkou bolo až 158-tisíc. To znamená mortalitu okolo 0,5 percenta. Ak by sme rátali s priamymi obeťami, úmrtnosť na chrípku by bola 0,035 percenta.

 

Oproti tomu Covid-19 má na Slovensku úmrtnosť približne 0,39 percenta. S tým, že sú to čísla len za 9 mesiacov tohto roka a proti chrípke sa nerobili razantné celoštátne zdravotné opatrenia.

 

Chrípkovým ochoreniam sa, samozrejme, venoval štát aj média aj doteraz. Určite si každý spomenie aspoň na jedny chrípkové prázdniny, aj keď lokálne. Ministerstvo zdravotníctva SR chrípkové ochorenia pravidelne monitoruje a vydáva podľa situácie potrebné nariadenia a osvetu. Doteraz však nemusel riešiť takú závažnú a celoštátnu pandémiu. 

 

15 odpovedí na najčastejšie tvrdenia Covid-19 skeptikov
Zdroj: TASR
 

Na rakovinu alebo infarkt zomiera ročne oveľa viac Slovákov a nerobí sa okolo toho také haló.

Najčastejšou príčinou úmrtí Slovákov sú kardiovaskulárne ochorenia a zhubné nádory. Tvoria až tri štvrtiny všetkých prípadov. Sú to choroby, ktorými sa nedá infikovať od iného pacienta. Porovnanie s Covid-19 je teda veľmi zavádzajúce.

 

Navyše rakovinu a infarkt poznáme veľmi dlho, vývoju lepšej diagnostiky alebo rôznych liečebných postupov sa venujú vedci a lekári po celom svete už celé dekády. Rovnako dlho funguje osveta. Alebo existuje Slovák, ktorý nevie, že fajčenie môže spôsobiť rakovinu pľúc a zdravá výživa výrazne znižuje riziko infarktu? Pravda je, že to stále nie je dostačujúca osveta, ako aj hovorí správa Európskej komisie o zdravotnom profile Slovenska.

 

Tie obete nezomreli na Covid-19, ale s Covid-19.

Toto patrí medzi tie ošemetné otázky, na ktoré sú v rôznych krajinách rôzne odpovede. Všeobecne Svetová zdravotnícka organizácia definuje úmrtie na Covid-19 takto:

 

„Úmrtie spôsobené COVID-19 sa na účely sledovania definuje ako smrť spôsobená klinicky kompatibilným ochorením v pravdepodobnom alebo potvrdenom prípade COVID-19, pokiaľ neexistuje jasná alternatíva príčiny smrti, ktorá nemôže súvisieť s ochorením COVID-19 (napr. úraz). Nemalo by existovať žiadne obdobie úplného zotavenia z COVID-19 medzi chorobou a smrťou. 

Smrť spôsobená COVID-19 sa nedá pripísať inej chorobe (napr. rakovine) a mala by sa počítať nezávisle od predchádzajúcich podmienok, pri ktorých existuje podozrenie na spustenie závažného priebehu COVID-19.“

 

 

Ako povedal patológ Michal Palkovič, riaditeľ Sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie ÚDZS, zodpovedný za výkon pitiev a za klasifikáciu úmrtí v súvislosti s koronavírusom pre Denník N: „Udávať ako obete COVID-19 všetkých ľudí s vírusom, ktorí zomreli, by bolo v príkrom rozpore s metodikou WHO aj Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC).“ Zároveň dodáva, že niektoré štáty to na začiatku roka takto robili, ale po zavedení pravidiel to zmenili. Hoci nie všetky.

 

Podľa M. Palkoviča je udávaný počet obetí na Slovensku neúplný. Niektoré obete s podozrením, že zomreli na koronavírus čakajú na pitvu. Pacienti, ktorí síce boli pozitívni, ale zomreli z iných príčin sa do štatistík obetí COVID-19 neuvádzajú.

 

15 odpovedí na najčastejšie tvrdenia Covid-19 skeptikov
Zdroj: TASR

Počet testovaných s pozitívnym výsledkom nie je dôležitý. Dôležité je len číslo hospitalizovaných.

Technicky to je správne tvrdenie. Žiaľ, hoci to nie je priamo úmerné, stále sú zhruba 2 až 4 percentá infikovaných zároveň aj hospitalizovaní. Tento pomer bol rovnaký v auguste aj v septembri a podľa prognóz sa tak skoro nezmení.

Pre obsadenosť lôžok a dostatok zdravotníckeho personálu je dôležitejšie číslo hospitalizácií, pre celkový pohľad na šírenie koronavírusu je dôležité aj číslo infikovaných (a celkovo testovaných).

Nemám vôbec žiadne príznaky, takže sa nenechám obmedzovať.

V prvom rade človek s Covid-19 môže byť asymptomatický. To znamená, že vírus v tele nevyvolá žiadne symptómy ako sú horúčka, kašeľ, zhoršené dýchanie, strata čuchu a chuti a ďalšie. Počas prvej vlny takých bolo až okolo 18 percent. V druhom rade inkubačný čas je od 2 až do 14 dní. Je teda možné, že si sa nakazil už dávno, vôbec nič ti nie je. Ale už celé dní bez nosenia rúška poskytuješ koronavírusu nových nositeľov.

 

15 odpovedí na najčastejšie tvrdenia Covid-19 skeptikov
Zdroj: Nickolay Romensky
 

Nosenie rúška nemá efekt, ani WHO ich neodporúča.

Toto tvrdenie sa zakladá na pravde, preto sa môže ťažko vyvracať. Nehovorí však celú pravdu, čo v konečnom dôsledku celé tvrdenie vyvracia. Svetová zdravotnícka organizácia naozaj na prelome marca a apríla zverejnila odporúčanie, že zdravý človek nepotrebuje nosiť rúško. Onedlho ale toto odporúčanie úplne zmenila.

 

Argumentovali tým, že nové dáta spájajú nosenie rúška so znižovaním šírenia koronavírusu. A tiež, že toto nariadenie malo znížiť riziko nedostatku ochranných prostriedkov pre zdravotnícky personál. Od jari ale WHO a všetky odborné inštitúcie považujú nosenie rúška za jeden zo základných pilierov znižovania rizika nakazenia seba a aj ostatných.

 

Nosenie rúška človeka dusí.

Toto si trochu protirečí s (tiež vyvráteným) tvrdením, že nosenie rúška neochráni pred prenosom vírusu. Ten má veľkosť 0,125 mikrometrov. Oproti tomu molekula kyslíka je 250-krát menšia. Cez vlákna rúška prejde vírus, ale neporovnateľne menšia molekula kyslíka už nie? Áno, rúško môže byť nepohodlné. Ale prísun kyslíka nijako neobmedzujú.

 

Na meranie objemu kyslíka v krvi už máme dlho senzor nazvaný oximeter. Najnovšie dokonca v niektorých moderných smarthodinkách, takže si to môže vyskúšať hocikto. Dostupné sú aj pulzné oximetre pripájané na prst, ktoré sa používajú aj v nemocniciach na monitorovanie pacientov. Mnoho odborných a aj laických testov ukázalo, že objem kyslíka v krvi je prakticky rovnaký bez rúška aj s rúškom. Ak by to tak nebolo, chirurgovia by nemohli robiť pri plnom sústrední niekoľkohodinové operácie a podobne.

 

Samuel Kováčik z portálu Vedátor otestoval oximeter na sebe
Samuel Kováčik z portálu Vedátor otestoval oximeter na sebeZdroj: vedator.space
 

Výnimkou môžu byť napríklad ťažkí astmatici, ktorí po odbornom lekárskom posudku rúško môžu vymeniť za inú formu ochrany. Napríklad dostupné sú rôzne priehľadné štíty na tvár alebo len na ústa.

 

Rovnako neexistuje žiadna štúdia, ktorá by dokazovala akékoľvek riziko otravy oxidom uhličitým z vlastného vydychovania. Rúška sú priedušné, zachytávajú len kvapôčky slín.

 

Nenúť ma nosiť rúško. Veď ty ho máš, takže si sa ochránil.

Je to veľmi podobné ako povedať – nenúť ma mať rozsvietené svetlá na aute. Akceptujem, že ich máš rozsvietené, ty akceptuj, že ja ich budem zapínať len mimo mesta.

 

Covid-19 sa šíri kvapôčkovou infekciou, teda v miniatúrnych kvapkách ľudských tekutín, ktoré pri kašlaní, ale aj rozprávaní, spievaní či smiechu vylučujeme. Rúško tieto kvapôčky dokáže zachytiť. A naopak, vie pomôcť aby si zas tieto kvapôčky nevdýchol. Takže rúško je viac na ochranu ľudí okolo teba než na tvoju vlastnú ochranu.  

 

Základné pravidlo o pravdepodobnosti platí aj tu. Nosenie rúška nie je dokonalá ochrana, je to nástroj na znižovanie pravdepodobnosti infekcie. Rovnako airbag nie je absolútna záruka, že sa ti pri zrážke so stromom určite nič nestane. Ale dokáže zvýšiť pravdepodobnosť, že to prežiješ.  

 

15 odpovedí na najčastejšie tvrdenia Covid-19 skeptikov
Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
 

Nosenie rúšok a umývanie rúk môže škodiť, lebo znižuje prirodzenú imunitu.

Človek získava lepšiu imunitu pri kontakte s mikróbmi, to je pravda. Nasadením rúška sa však nedostáva do sterilnej bubliny. Aj pri jeho nosení sa stále môžeme infikovať inými mikróbmi, neškodnými aj nebezpečnými. To isté platí aj pre umývanie rúk.

 

Pravdou je, že dlhodobé nosenie jedného rúška môže byť škodlivé a môžu sa v ňom usádzať nečistoty a mikróby. Niečo ako pri spodnej bielizni. Prať alebo vymieňať za nové sa musí pravidelne, pri náročnej fyzickej aktivite ešte častejšie.

 

Nikto mi nemôže prikázať nosiť rúško, je to protiústavné.

Požiadali sme Ondřeja Majer, partnera v advokátskej kancelárii Havel & Partners o výklad legislatívy spájanej s nosením rúška.

 

Ten hovorí, že podľa článku 13 Ústavy SR možno povinnosti ukladať nielen zákonom, ale aj na základe zákona. Teda ak na to zákon určité orgány výslovne splnomocňuje. Povinnosť nosiť rúška bola uložená opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZSR), vydaným na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane , podpore a rozvoji verejného zdravia, ako aj zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ktoré ukladanie takýchto povinností vo všeobecnosti umožňujú.

 

Majer zároveň dodáva, že v právnej obci sa síce v súčasnosti vedie diskusia o presnom právnom charaktere opatrení ÚVZSR a s tým súvisiacej otázke, či sú tieto opatrenia v plnom rozsahu vydávané v rámci zákonného splnomocnenia, prípadne či netrpia inými formálnymi vadami.

 

To však nič nemení na tom, že v zmysle všeobecnej zásady prezumpcie správnosti správnych aktov je opatrenie potrebné považovať za plne platné až do momentu, kým nebude príslušným orgánom zmenené alebo zrušené. Z tohto dôvodu sú preto všetky osoby nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky v súčasnosti povinné riadiť sa príslušným opatrením ÚVZ a v prípadoch ním stanovených používať rúška či iné prekrytie horných dýchacích ciest, upresňuje O. Majer.

 

 

Ale aj bez potvrdenia či vyvrátenia právnikmi a sudcami, prečo ti prekáža mať nasadené pár gramov vážiace rúško, ktoré lekári a sestričky nosia už celé desaťročia? 

Ako sa mohli už toľkí z Covidu vyliečiť, veď ešte nemáme vakcínu.

Covid-19 nie je bakteriálne, ale vírusové ochorenie. Rovnako ako pri chrípke sa nelieči samotná choroba, len jej symptómy. Teda napríklad horúčka. Nepodávajú sa antibiotiká, odporúča sa klasický pokoj na lôžku, tekutiny, zvyšok už musí vybojovať imunitný systém.

 

Celá pandémia je len nástroj na predávanie vakcín.

Klasický príklad konšpiračnej teórie bez akýchkoľvek dôkazov. V prvom rade je nemysliteľné, že by nejaká farmaceutická firma cielene vytvorila celosvetovú pandémiu s multibiliónovými ekonomickými a státisícovými ľudskými stratami len preto, aby získala profit z predaja vakcín.

 

 

A v neposlednom rade to čisto ekonomicky pre žiadnu veľkú farmaceutickú firmu nebude terno. Ak opomenieme, že vývoj a testovanie Covid-19 vakcíny stojí tisíce človekohodín (respektíve vedcohodín), tak podľa The Wall Street Journal už sú známe niektoré odhadované ceny za vakcínu. Aspoň na americkom trhu.

 

Johnson&Johnson sa zaviazal dodať 100 miliónov vakcín za 1 miliardu dolárov. To by znamenalo cenu 10 dolárov za jednu vakcínu. Firma Moderna podpísala zmluvu na menší počet a bude si účtovať 32 až 37 dolárov za kus. Podobne Pfizer podpísal dohodu na dodanie 100 miliónov dávok za 1,95 miliardy dolárov.

 

Pre porovnanie, minuloročné tržby Johnson&Johnson boli 82,1 miliardy dolárov, Pfizer zas 51,8 miliardy dolárov a tak ďalej.

 

Iné farmaceutické firmy ako napríklad AstraZeneca verejnej deklarovali, že na tejto pandémii nebudú vytvárať žiaden profit.

 

Je komplikované odhadnúť akú maržu si dávajú firmy, ktoré sa zaoberajú predajom PCR testov, respektíve aké sú výrobné náklady. To isté platí aj pre spoločnosti a laboratóriá, ktoré testovania a diagnostiku vykonávajú. Ale bolo by cynické naznačovať, že si želajú rozširovanie pandémie rovnako, ako by bolo cynické a úplne nezmyselné tvrdiť, že firma Reckitt Benckiser, výrobca kondómov Durex, zarába na H.I.V. a želá si jeho šírenie.

 

Treba si brať príklad zo Švédska. Tam bez špeciálnych opatrení nemajú problémy, lebo obyvateľstvo získalo kolektívnu imunitu.

Radšej nie, už tam majú takmer 6 000 obetí. Je pravda, že v počte prípadov sa situácia vo Švédsku oproti letu výrazne zlepšila. Ale stále celkový denný počet pozitívnych prípadov za posledné týždne nejaví známky výrazného poklesu. Naopak, od septembra znova infikovaných pribúda

 

Medzi všetkými 27 európskymi krajinami je Švédsko na 4. mieste v počte pozitívnych prípadov. Podľa ECDC ku 30.9. ich bolo 9 308 na milión obyvateľov. Zároveň patria po Belgicku, Španielsku, Veľkej Británii a Taliansku na piate miesto (pri započítaní San Marina a Andorry na siedme miesto) v počte obetí koronavírusu, ktorých majú 575,1 na milión obyvateľov.

 

Pre porovnanie – na Slovensku máme 10,1 obete na milión obyvateľov, v susednom Česku je to 74,6 úmrtí na milión obyvateľov.

 

15 odpovedí na najčastejšie tvrdenia Covid-19 skeptikov
Zdroj: TASR

Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!Chýba autor/zdroj fotografie!

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Zdroj: politico.eu, gov.sk, who.intNáhľadový obrázok: Jordan Singh/Pixabay Tagy: Koronavírus, COVID-19, koronavírus Slovensko
Pridaj sa k tým, ktorí nás podporili. Predplať si R+ VIAC
Ohodnoť článok
23
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.