- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
V 90. rokoch patrili pre brutálnu vraždu troch školákov k najviac nenávideným ľudom v Amerike.
Traja tínedžeri údajne zavraždili a znásilnili 8-ročných chlapcov, vypili ich krv a telá obetí pohodili do priekopy. Polícia videla v prípade stopy po zlovestných satanistoch, za ktorých označila miestnych stredoškolákov počúvajúcich metal. Výsledkom boli dve doživotia a jeden trest smrti. Išlo však o skutočných vrahov?
- O psychických problémoch údajného vraha Damiena Echolsa
- Ako polícia nadobudla dojem, že sú mladíci v čiernych róbach satanisti
- Výpoveď svedka, podľa ktorej chlapcov znásilnili, vykastrovali, zavraždili a vypili ich krv
- Aký mal na trojicu odsúdených vrahov názor režisér Pána prsteňov Peter Jackson
- Ktorý z rodinných príslušníkov mohol byť skutočným páchateľom
Vražda troch chlapcov ako satanistický rituál?
V noci 5. mája 1993 18-ročný Damien Echols, 16-ročný Jason Baldwin a 17-ročný Jessie Misskelley, v oblasti Robin Hood Hills v americkom Memphise (pozri mapu nižšie), údajne zavraždili tri deti. Obeťami boli 8-roční chlapci Steve Branch, Michael Moore a Christopher Byers. Od ich smrti dnes prebehne 27 rokov.
Ich nahé telá zviazané šnúrkami z topánok, pohodené neďaleko od bicyklov a poničených šiat, našli policajti v bahnitej priekope. V knihe The Encyclopedia of Unsolved Crimes od Michaela Newtona autor píše, že 8-ročný Steve a Michael zomreli následkom utopenia. Zranenia na tele Stevea však boli výraznejšie. Polícia zvažovala možnosť, že sa páchateľom bránil.
Najhoršie mal dopadnúť malý Chris, ktorému niekto od tela oddelil genitálie. Hrozivý masaker viedol vyšetrovateľov k možnosti, že trojicu chlapcov zavraždili v rámci satanistického rituálu. Jedným z podozrivých sa za krátky čas stal stredoškolák Damien Echols, ktorý trpel psychickými problémami.
V rokoch 1991 až 1993 sa trikrát pokúsil o samovraždu predávkovaním liekmi, utopením či obesením. Do pozornosti polície sa dostal už vo svojich 17 rokoch, kedy ho lekári pre mániodepresiu hospitalizovali na psychiatrii. Odvtedy mladého muža milujúceho čierne oblečenie a metalovú hudbu, polícia navštívila viackrát.
Pri prvom výsluchu ohľadom vraždy trojice chlapcov si policajti odfotili Echolsove tetovanie pentagramu a označkovali ho ako okultistu. K tomu ich mimo iného viedlo aj tvrdenie probačného úradníka Jerryho Drivera. Ten pred súdom povedal, že raz videl Echolsa s kamarátmi Baldwinom a Misskelleym kráčať po ulici v dlhých čiernych róbach, čo v ňom vzbudilo podozrenie.
Chlapcov pred vraždou znásilnili, tvrdil svedok
Polícia mala potenciálnych páchateľov v putách už približne mesiac a pol po vražde. Ich počiatočným tromfom sa stal 17-ročný Jessie Misskelley. Ten sa policajtom pri výsluchu priznal k tomu, že spoločne s Baldwinom a Echolsom troch 8-ročných chlapcov skutočne zavraždili.
Podľa jeho výpovede mali Echols a Baldwin znásilniť Stevea Brancha a Chrisa Byersa a následne ich donútiť, aby ich orálne uspokojili. Pitva však ukázala, že chlapcov nikto neznásilnil. Vo výpovedi ďalej povedal, že sa tretiemu chlapcovi Michaelovi Mooreovi podarilo utiecť. Misskelley ho však chytil a priviedol naspäť. Baldwin chlapca potom poľa Misskelleyho vykastroval. Echols mal chlapca zbiť palicou a potom ho zaškrtiť. Misskelley sa podľa vlastných slov zúčastnil v minulosti okultistických rituálov, kedy Echols a Baldwin údajne zabili a zjedli psov.
45-minútový záznam z výsluchu Misskelleyho, ktorý mal podľa portálu All That's Interesting trvať približne 12 hodín, proti nim použili na súde. Misskelley svoje tvrdenia neskôr odvolal s tým, že na neho polícia vyvíjala nátlak. Počas výsluchu viackrát zmenil čas, kedy údajne spolu so svojimi kamarátmi vraždil, ale vyšetrovatelia ho postupne nasmerovali k tomu, čo chceli počuť.
Misskelley bol jednoduchým mladým mužom, ktorého IQ okolo 70 sa pohybovalo na hranici mentálnej retardácie. Pre skúsených vyšetrovateľov mohlo byť preto jednoduché vynútiť od neho priznanie podľa ich vlastnej teórie. Takýmto spôsobom sa však nemuseli dopátrať k skutočnej pravde.
Vyšetrovatelia nepostupovali správne
„Je vhodnejšie, ak vyšetrovateľ svedkovi kladie neutrálne otázky namiesto otázok, do ktorých vnáša svoje vlastné verzie toho, ako mohlo k trestnému činu dôjsť. Pozitívom neutrálnych otázok je, že nesmerujú svedka k poskytovaniu nepresných informácií a netlačia ho do rámca výpovede, ktorý je pre vyšetrovateľa prijateľný, očakávaný a žiaduci. Vyšetrovateľ by nemal klásť svedkovi otázky takým spôsobom, že do nich vkladá svoje domnienky z toho dôvodu, že môžu byť nesprávne, a preto môžu poškodiť kvalitu celého procesu vyšetrovania,“ píše v knihe Investigatívna Psychológia o kriminálny psychológ Ondreja Kubík. (rozhovor s Kubíkom nájdeš tu).
Z krátkeho záznamu z výsluchu Misskelleyho je však zrejmé, že vyšetrovatelia pri Misskelleym robili presný opak. Otázky, ktoré sa pýtali Misskelleyho boli sugestívne. Je teda možné, že policajti zneužili nízke rozumové schopnosti svedka na to, aby uzavreli prípad?
S určitosťou môžeme povedať len to, že z neho dostali informácie, ktoré neskôr označil za vynútené priznanie a prehlásil, že je nevinný. Keďže sa ale časť jeho výpovede dostala na predné stránky novín, o vine trojice tínedžerov nepochyboval už takmer nikto. Polícia, prokurátor, verejnosť i médiá našli svojich vrahov, ktorých odmietali pustiť.
Satanisti, ktorí vraj pili krv z genitálií obete
Keď sa Misskelley postavil proti obžalobe, na scénu prišiel nový svedok menom Michael Carson. Tomu sa Baldwin, s ktorým sedel vo väzbe, údajne zveril s detailami vraždy. Autor knihy Michael Newston ho v The Encyclopedia of Unsolved Crimes označil za väzenského „práskača“, ktorý si všetko vymyslel.
Baldwin mu údajne prezradil, že mal trojicu chlapcov „roztrhať, z Byersovho (poznámka redakcie – jeden zo zavraždených chlapcov) penisu vysať krv a jeho semenníky si následne vložiť do úst“. V dokumente West of Memphis sa Carson priznal, že klamal. Povedal, že konal pod vplyvom drog, ktoré vtedy stále užíval a za krivú výpoveď sa ospravedlnil. Nebol však jediný.
V roku 1994 svedčila proti trojici tínedžerov aj Vicki Hutcheson, ktorej syn bol priateľom obetí. O Damienovi prehlásila, že ju pozýval na „okultistické a satanistické schôdzky“. Ako sa však neskôr priznala, aj v jej prípade išlo o klamstvo.
Podobné tvrdenia ale značným spôsobom nahrávali prokuratúre. Tá tvrdila, že trojica údajných vrahov patrila do okultistickej sekty a účelom vraždy 8-ročných chlapcov mal byť rituál spájaný s čiernou mágiou. Medzi dôkazy ich údajného okultizmu zaradili taktiež Echolsove tričká s obrázkami metalových kapiel či knihy od hororového autora Stephena Kinga, ktoré čítal zhruba od svojich 10 rokov.
Počas vyšetrovania polícia narazila aj na podozrivého muža, ktorý prišiel do baru neďaleko miesta vraždy s krvavými rukami a topánkami od blata. Vyšetrovatelia získali z toalety, kde si mal muž umyť ruky, stopy krvi, no tieto dôkazy sa neskôr údajne stratili.
O brutálne zranenia sa vraj mala postarať zver
Súd v roku 1994 Misskelleyho a Baldwina poslal na doživotie a najstaršieho údajného páchateľa Damiena Echolsa odsúdil na trest smrti injekciou. „Myslím, že tento prípad nebol nikdy o vykonaní spravodlivosti. Pretože Fogleman (poznámka redakcie – prokurátor John Fogleman) vedel, že sme to neurobili,“ povedal Echols v dokumente West of Memphis.
Na jeho tvrdenie má odkazovať aj skutočnosť, že Fogleman pred súdom prezentoval Baldwinov nôž vylovený z rieky ako vražednú zbraň, i keď vedel, že ho zahodil do jazera ešte rok pred vraždou troch chlapcov.
Reportérom sa podarilo neskôr od potápača, ktorý našiel nôž zistiť, že dostal presný opis toho, ako daný predmet vyzerá, a aj polohu, kde ho nájde. O noži prokurátorovi povedala Baldwinova matka, ktorá však uviedla, že sa na dne jazera nachádzal už dlhšiu dobu. Vraždil ale páchateľ skutočne nožom?
Skúsený patológ Vincent J. M. Di Maio o tejto verzii pochybuje. Súdna expertíza zranení obetí, ktorú viedol doktor Frank Peretti bola podľa neho odfláknutá a nazdáva sa, že početné zranenia, vrátané genitálií oddelených od tela, spôsobila po smrti školákov divoká zver.
Vrahom mohol byť otčim obete
Polícia pri neskoršom vyšetrovaní podozrievala aj otca zavraždeného Christophera Byersa. Ďalšie dôkazy zasa ukazovali na, Terryho Hobbsa, otčima zavraždeného Stevieho Brancha. Za možného páchateľa ho označila aj Steveova matka Pamela Branch. Podľa jej výpovede ju aj Stevea pravidelne bil. Hobbs sa priznal, že ho zbil opaskom a v roku 1994 ho odsúdili za ozbrojené prepadnutie, pretože strieľal na svojho švagra. O zlom vzťahu k Steveovi a svedčí aj hrozivá výpoveď tety obete.
Tej sa malý Steve zveril, že jeho otčim pred ním niekedy v detskej izbe masturboval a údajne ho nútil obchytávať svoju sestru Amandu. Toto tvrdenie Hobbs poprel. Stará mama Stevea zasa tvrdila, že Terry svojho nevlastného syna nenávidel, i keď nevedela prísť na to, prečo.
Okrem týchto výpovedí na otčima ukázali aj moderné vyšetrovacie technológie. Vlas, ktorý našli vyšetrovatelia na jednej z obetí, sa mal podľa DNA testov zhodovať práve s Terrym Hobbsom, píše The Guardian. V čase vrážd navyše nemal Hobbs žiadne alibi.
John Mark Byers, otec jednej z obetí, v roku 2007 prehlásil, že sú podľa neho traja odsúdenci nevinní a za vraha označil Terryho Hobbsa.
Podľa experta z FBI mal páchateľ zavraždiť deti z osobných dôvodov
Trojica údajných vrahov, neskôr známa pod prezývkou West Memphis Three, trvala stále na svojej nevine. O ich životnom príbehu v priebehu rokov režiséri Bruce Sinofsky a Joe Berlinger (Conversations with a Killer: The Ted Bundy Tapes) natočili trojicu dokumentov s názvom Paradise Lost.
Po medializácii prípadu si ich začala všímať široká verejnosť a ku kontroverznému prípadu s podozrivými dôkazmi sa nakoniec začali vyjadrovať aj celebrity. West Memphis Three podporoval hudobník Eddie Vedder z kapely Pearl Jam, ktorý dokonca sedel na súde pri oslobodzujúcom rozsudku. Ďalej ich podporila aj skupina Metallica, Ozzy Osbourne, režisér Pána prsteňov Peter Jackson (produkoval dokument West of Memphis) či slávny herec Johnny Depp.
V roku 2007 advokáti údajných vrahov oboznámili súd s tým, že vzorky DNA z miesta činu sa nezhodovali s DNA odsúdenej trojice. Najvyšší súd nakoniec v roku 2010 pripustil, aby ich zaradili medzi nové dôkazy.
Záver dlhoročného boja „memphiskej trojky“ prišiel až v roku v roku 2011. Obhajoba uzavrela s prokurátorom takzvané Alfordove priznanie (Alford Plea), čím síce obvinenia voči trojici zostali platné, ale súd ich potrestal počtom rokov, ktoré si už odsedeli, a tak sa dostali na slobodu.
Jason Baldwin pôvodne s Alfordovym priznaním nesúhlasil a chcel zostať vo väzení dovtedy, kým sa nepreukáže jeho nevina. Prokurátor však trval na tom, že buď „kývnu“ na takzvanú Alford Plea všetci, alebo ani jeden. Nakoniec Baldwina presvedčil fakt, že sa vďaka dohode dostane na slobodu aj jeho kamarát Damien, ktorého by inak v roku 2011 čakalo vykonanie trestu smrti.
John Douglas z FBI, expert na profilovanie páchateľov, sa nazdáva, že páchateľ vraždil z osobných dôvodov a minimálne jednu z obetí musel poznať. Totožnosť vraha však nie je do dnešného dňa známa. I keď sa trojica Baldwin, Echols a Misskelley musela formálne doznať k vine, testy DNA a ďalšie množstvo neskôr získaných dôkazov svedčia o tom, že páchateľ polícii zrejme prekĺzol medzi prstami.
