10 vecí, ktoré by si mal vedieť o končiacej koalícii Smeru, SNS a Mosta-Híd. Pamätáš si ešte stranu Sieť?

Strana Smer získala v parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi viac ako 28 %. Dnes jej prieskumy AKO a Focusu ukazujú len 17 % podporu s klesajúcim trendom. Ako suverén dokázal vtedajší premiér a predseda strany Robert Fico zložiť vládu, ktorá síce držala na vlásku (niektorí s humorom hovoria, že na šnúrke od nohavíc Radoslava Prochádzku) napriek tomu prežila aj kauzy, aké na Slovensku nemajú obdobu.

Odporúčané

10 šokujúcich citátov z Kočnerovej Threemy: Smejú sa zo zavraždeného novinára a Robert Fico vraj pije 25. októbra 2019, 12:15

Dnes sa vynárajú náznaky, že pri tvorbe koalície mohol Ficovi, aj bez jeho vedomia, pomáhať Marian Kočner cez médiá Jaroslava Haščáka. Daňový podvodník napojený priamo na najvyššie poschodia v štáte, významní predstavitelia prokuratúry, súdov a polície pracujúci v prospech jednotlivcov a hlasovania o niektorých zákonoch s podporou extrémistov. Aj tieto skutočnosti sa odohrali v rokoch 2016 až 2020 počas vlády Smeru, SNS, Mosta-Híd a Siete. Posledná menovaná strana sa pár mesiacov po voľbách a po vstupe do koalície rozpadla. Pred voľbami pritom Sieť Radoslava Procházku ašpirovala na dvojciferný výsledok.

Pripravili sme kritický prehľad toho, ako vláda na čele s Robertom Ficom a po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, s premiérom Petrom Pellegrinim fungovala. Pozrieme sa na niektoré predvolebné aj povolebné sľuby, pripomenieme si kľúčové momenty, konflikty, kauzy, míľniky, zhrnieme, čo sa dialo a čo naopak nie.

Ako koalícia vznikla

Pred voľbami v roku 2016 bola suverenita Smeru zjavná. A to napriek kritike, ktorú strana dostávala za kauzy v zdravotníctve, či v doprave. Moderátori v predvolebných diskusiách zisťovali, ako sa ostatné strany proti Robertovi Ficovi vyhraňujú. Ešte 15. februára – asi 3 týždne pred voľbami, sa Radoslav Procházka ako predseda strany Sieť a Béla Bugár za Most-Híd proti vláde so Smerom vyjadrili veľmi zreteľne. 

„Áno, môžem to na tejto pôde spraviť aj stoprvýkrát,“ odpovedal Procházka na otázku, či jasne vylučuje možnosť vlády Siete a Smeru. Jeho rétorika nebola vždy jednoznačná, slovenčinu pri otázkach na koalíciu s Ficovou stranou poohýbal viackrát. Aj keď kampaň staval na kritike fungovania štátu v rokoch 2012 až 2016, nechal sa počuť, že ak by mu niektoré zákony (protischránkový, hmotná zodpovednosť politikov) pomohol presadiť Smer, išiel by do toho.

Keď dostal Béla Bugár otázku, kde v rebríčku priorít figuruje možnosť spolupráce Mostu a Smeru. „Pán redaktor, nikde. My minimálne rok hovoríme o tom, že sú tri strany, ktoré by na základe hodnotových a programových blízkostí mali byť základom výmeny vlády Smeru. Nielenže o tom hovoríme posledný rok, ale robíme preto všetko,“ povedal skúsený politik pre Tablet.tv. Podobne ako v prípade Procházku, ani jeho rétorika nebola nikdy jednoznačná.  Obe strany nakoniec do vlády vstúpili a toto rozhodnutie ich pripravilo o politickú budúcnosť. Sieť sa rozpadla pár mesiacov po voľbách a Most má vo väčšine prieskumov v poslednom čase menej, ako potrebných 5 percent na vstup do parlamentu.

Kým SNS predsedu Andreja Danka bola po celý čas, pred voľbami aj po nich, „garantovanou nevestou“ Smeru, Procházka s Bugárom sa museli postaviť pred svojich voličov a oznámiť im „zradu“, ktorá by zradou nebola, ak by Slováci pozorne počúvali ich vyjadrenia v politických diskusiách.

„Vzhľadom na prvé rokovanie môžem povedať, že sme nenašli žiadny bod priorít, ktorý by hovoril, že nemôžeme pokračovať ďalej,“ povedal Bugár stojac vedľa Fica, Procházku a Danka 9 dní po parlamentných voľbách 2016. Aj keď kľúčoví poslanci hrozili Procházkovi odchodom, on s Ficom týždeň na to podpísal koaličnú dohodu. 

Po čase začala vládu podporovať aj trojica odídencov z hnutia Sme rodina Borisa Kollára. S koalíciou často hlasovali exmoderátorka Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek.

Ako plnili svoj program