Viem, pre koho sa aplikácia oplatí a pre koho to bude pravdepodobne strata času.
Upozornenie: Tento článok je silne subjektívny a je možné, že niekoho urazí.
Najbizarnejšie rande som zažila v jednu nádhernú, slnečnú nedeľu. Teda, vlastne som ho nezažila. Polhodinu pred stretnutím sme totiž zistili, že síce obaja čakáme pred národnou galériou, no sme v úplne odlišných mestách: on v Budapešti a ja v Bratislave.
Poďme však pekne od začiatku.
Opäť som vyšla s kožou na trh a osobne som vyskúšala aplikáciu Tinder, aby sme ti na Refresheri mohli priniesť čo najautentickejší článok. Aplikáciu na zoznamovanie som aktívne využívala celý mesiac. Tridsať dní nie je dostatočne dlhá doba na vedecký experiment, ale stačili mi na to, aby som si vytvorila názor, a to nielen na apku ako takú, ale najmä na typy ľudí, ktorých tam nájdeš.
- Či chodia muži na Tinder len kvôli sexu
- Či som spoznala viac Slovákov alebo cudzincov
- Aké správy ma rýchlo odradili od stretnutia
- Či mi ľudia bežne napísali po anglicky, lebo si neboli istí, či viem po slovensky
- Aké zážitky mi priniesli jednotlivé stretnutia
30-dňová výzva mi priniesla dvesto zhôd, takmer dvadsať stretnutí a nekonečný zoznam vecí, ktoré neznášam
Na začiatku som si musela nastaviť profil. Vyplnila som si ho v angličtine, aby som tak dala šancu aj mužom, ktorí nehovoria po slovensky. Napokon mi však aj Slováci písali v angličtine, napriek tomu, že som v profile naznačila, že viem po slovensky.
Pridala som pár stručných informácií o sebe: čo robím, čo práve čítam a že mám rada kávu a víno. Nie je to najprepracovanejší profil na Tinderi, ale chcela som v ňom zahrnúť informácie, ktoré by mužom pomohli začať rozhovor.
Ak ešte nevieš, ako Tinder funguje, je to pomerne jednoduché: doprava posunieš profil človeka, ktorý sa ti páči, doľava profil toho, ktorý sa ti nepáči. Posunutie doľava sa nedá zrušiť (iba ak si zaplatíš za prémiový účet). Písať si môžeš len s tými, s ktorými máš zhodu, teda obaja ste sa navzájom posunuli doprava.
Moja výzva znela jednoducho: 30 dní budem každého muža posúvať (teda „svajpovať“) doprava. V praxi to znamenalo oveľa viac zhôd, než by som mala bežným používaním aplikácie. Aby som si šance na zaujímavé príbehy zvýšila, využila som aj platenú verziu Tinderu a cielene som si vytvárala zhody s ľuďmi, ktorí môj profil už posunuli doprava. Túto možnosť som využívala niekoľko dní, potom som na ňu aj zabudla. Zhôd som mala aj tak viac než dosť.
Nebudeme sa tváriť, že ľudia nechodia na Tinder aj kvôli sexu. Chodia a mnohí vôbec nemajú problém pomenovať to.
Nebola som na Tinderi prvýkrát a v minulosti som s ním mala najmä pozitívne skúsenosti. Z hŕstky zhôd som zažila tri rande a všetky dopadli výborne. Preto som si myslela, že pre potreby článku to zvládnem aj celý mesiac, ale nebolo to ľahké.
Po prvé, nechcela som sa prezradiť, takže som si pri konverzáciách aj pri osobných stretnutiach dávala pozor na to, ako opíšem svoju prácu. Po druhé, neboli sme si istí, či z toho vznikne niečo zaujímavé. Ľudia sú však ideálnym zdrojom všetkých príbehov a aj tridsať aktívnych dní na Tinderi mi ukázalo, pre koho sa aplikácia oplatí a pre koho to bude pravdepodobne strata času.
View this post on InstagramKeď si nevedel tak teraz už vieš #funfact #tinder #tonajlepsieztindru #zoznamka
Tinder? To je tá apka na sex?
Presne viem, čo ti pravdepodobne ako prvé v súvislosti s Tinderom napadne. Z veľkej časti máš pravdu. Nebudeme sa tváriť, že ľudia nechodia na Tinder aj kvôli sexu. Chodia a mnohí vôbec nemajú problém pomenovať to.
Jeden z mužov, ktorý zhodou okolností nevedel po slovensky, mi dal svoj návrh po niekoľkých stručných správach: „What kind of men do you like?“ (Akých mužov máš rada)
Po mojej veľmi slušnej a jemne nechápavej odpovedi to upresnil: „So would you like to meet with me and make sex with me if we like each other?“ (Takže chcela by si sa so mnou stretnúť a mať sex, ak medzi nami budú sympatie?)
Neskôr sa ma ešte otvorenejšie opýtal, či som dobrá v orálnom sexe. Už som mu neodpísala.
A takýchto online rozhovorov som zažila niekoľko. Všimla som si zo desať profilov, v ktorých muži rovno uvádzali, že hľadajú len sex. Jednu vec im treba uznať: vedeli, čo chcú a rovno mi to oznámili. Neťahali ma za nos a rovno mi dali na výber. Ako si však môžeš domyslieť, práve toto boli rozhovory, ktoré rýchlo začali a aj rýchlo skončili.
Humor je špecifická záležitosť pri chatovaní. Každý má hranice posunuté inam, môže sa veľmi ľahko stať, že to jedna strana prestrelí. Podobne sú na tom rôzne klišé frázy (tzv. pickup lines), ktoré môžu zabrať, ale nemusia. Pokiaľ ich však človek dobre podá (veľká výzva v online priestore), rozprúdi to príjemný rozhovor.
Medzi klišé frázy na zbalenie musím zaradiť prvú správu od anglicky hovoriaceho mladíka. Dal si námahu, prečítal si môj profil a zareagoval naň so slovami: „So you write for a living, huh? What's your favourite font?“ (Takže ty sa živíš písaním, čo? Ktorý typ písma je tvoj obľúbený?)
S odstupom času viem, že je to trápny vtip. Ale v mori pusiniek, ponúk na sex a otázok na to, odkiaľ som alebo či hovorím po slovensky to bola vzácna perla, ktorá ma rozosmiala. A smiech bol miestami jediné, čo ma v tomto sociálnom experimente držalo nad vodou.
Takmer vždy padla v mojich konverzáciách otázka „A čo hľadáš na Tinderi?“. Okrem tých, ktorí tam naozaj hľadajú iba sex, je tam podľa mojich skúseností množstvo pohodových ľudí, ktorí jednoducho idú s dobou a vyskúšali Tinder. Nič viac za tým netreba hľadať. Mnohí z tých, s ktorými som sa stretla, mali s aplikáciou málo skúseností a podľa ich slov tomu nechávali voľný priebeh. V profiloch mali často napísané, že naozaj nehľadajú len niekoho na jednu noc a že túžia po priateľstvách.
Pre introvertov, hanblivky či ľudí, ktorí nemajú čas zoznamovať sa inak, je tak Tinder priestor, v ktorom si niekoho nájdu. Je to zároveň prvotný filter, nie síce úplne férový, veď to ani osobný kontakt, ale účinný. Približne s polovicou mojich Tinder rande by som sa nikdy nestretla nebyť tejto výzvy a môjho sebazaprenia, že každému naozaj dám šancu.
A práve táto polovica stretnutí bola napokon tá lepšia. To iba dokazuje, že výber na prvý pohľad nemusí byť najšťastnejší, hoci je úplne normálne, že nemáš čas ani chuť sa s každým človekom stretnúť. Nevadí, ja som to urobila pre teba.
Prvé rande dopadlo v pohode, toto pôjde ako po masle...
Bol upršaný štvrtok a ja som si po práci skočila na kávu s Petrom. Vybrala som kaviareň, no keď sme tam prišli, už bola zatvorená. Po úvodnom trapase sme napokon našli iný podnik a pri koláčiku a flat white sme sa začali zoznamovať.
Bolo to milé, slušné, no nebolo to ono. Nelietali žiadne iskry, mala som skôr dojem, že sa zoznamujem s pohodovým kolegom, než s potenciálnym partnerom. Hovorili sme najmä o práci a športe, utrúsili pár vtipov a pri tom to aj ostalo. Podnik bol blízko môjho domu, takže som slušne odmietla ponuku, že ma odvezie autom a rozlúčili sme sa.
V každom prípade to bolo fajn prvé rande v rámci mojej mesačnej výzvy a jednoznačne to odbúralo veľkú časť strachu, ktorý som pociťovala. Dovolím si zacitovať myšlienku z toho dňa, ktorú som si zapísala do diára: muži sú fajn, výzva pôjde v pohode.
Vtedy som netušila, ako veľmi som sa mýlila.
Viac ako sto zhôd, desiatky konverzácií a pocit, že som ľahko "dostupná"
Raz som po práci utekala na rýchle rande. Najzvláštnejšie na stretnutí bolo predstavovanie, pri ktorom mi povedal iné meno, než aké mal na Tinderi. „Ahoj, ja som Milan,“ zahlásil s úsmevom a rovno začal s ospravedlnením za zmätok.
Nebolo to prvýkrát, čo sa mi to stalo – muži (a pravdepodobne aj ženy) sa často schovávajú za iné mená, neuverejňujú svoje skutočné fotografie a zvyknú nechať profil prázdny alebo ho vyplniť niečím menej osobným. Či sa tým chránia alebo ide len o pretvárku je ťažko povedať.
Milan pracuje v rovnakej oblasti ako ja, hovorili sme však o všeličom, nielen o práci. Stretnutie s ním bolo prelomové, pretože mi vtedy prvýkrát doplo, ako veľmi ma Tinder unavuje. V tom čase som už mala za sebou viac ako desať stretnutí a nechcelo sa mi pýtať sa rovnaké otázky a stále začínať od nuly. Človek je síce spoločenský tvor, no radšej mať málo hlbokých vzťahov než kopec plytkých.
V priemere som stretávala mužov každý druhý-tretí deň a neustále zoznamovanie sa ma vyčerpalo. Musela som nanovo vysvetľovať, čo robím, kde som študovala, čo rada počúvam, kde som bola na Erasme. Bolo to ako speed dating, no každé rande trvalo viac ako hodinu a napriek tomu sa scenár – s výnimkou jedného muža – opakoval.
Jeden z nich priveľa športoval, ďalší primálo. Jeden tvrdil, že miluje knihy, neskôr vysvitlo, že nečíta ani klasiky, ani nové knihy, a teda som nevedela, o čom sa rozprávať. A to sme sa stretli na káve v kníhkupectve a ja som mala na stole tri nové knihy. Ďalší dokázal čistých 90 minút hovoriť o svojom fantastickom nápade na podnikanie. Nesmiem zabudnúť ani na muža, ktorý mi počas jedného večera stihol niekoľkokrát vysvetliť, že plánuje schudnúť. Čo je úplne legitímne. Len som to nepotrebovala počuť opakovane.
Nemala som to šťastie stretnúť niekoho, s kým si politicky alebo inak protirečíme natoľko, žeby z toho vznikla debata. Takže, žiaľ, neviem aké je prvé rande s vegánom alebo niekým, kto je ostro proti očkovaniam. Možno nabudúce?
Pokiaľ ide o rozhovory online, boli také fádne, že som si musela začať viesť podrobné poznámky. Inak by som si nemala ako pamätať, ktorý z nich pracuje s autami a ktorý s clami, kto z nich počúva pop a kto rock a koľkí vlastne nežijú v Bratislave, len sem dochádzajú za prácou.
Ak sleduješ seriál You, tak tento opis ti možno pripomenul scénu z druhej série. Hlavná postava, Joe, sa rozhodol vyskúšať apky na randenie a oľutoval to veľmi rýchlo. Perfektne ilustruje moje zážitky.
Čím viac mi pribúdali zhody, tým viac som si želala, aby toto utrpenie skončilo. Vyslovene som už nemala chuť objavovať nových ľudí. Okrem únavy zo zoznamovania sa, s ktorou som rátala, ma však šokovali moje vlastné výčitky svedomia.
V momente, keď si sadol, som vedela, že toto bude klapať.
Niekoľkí ma pozvali na druhé rande, musela som preto vysvetliť, že sa nestretávam len s nimi. Okrem toho, mala som obavy, či ma niekto z predošlého týždňa neuvidí na ďalšom rande. Nemala som sa za čo hanbiť, po prvé, jedno rande nie je manželstvom a po druhé, nikomu som nič nesľúbila ani som s nimi nič nemala. Napriek tomu som sa čoraz viac cítila lacno a príliš dostupne.
S týmito pocitmi som išla v polovici výzvy na rande, ktoré všetko (skoro) zmenilo.
Uprostred mesiaca som výzvu takmer ukončila
V tomto prípade si dovolím mierne poupraviť starý známy výrok: Za všetkým hľadaj muža. Celá táto výzva takmer stroskotala, pretože sa stalo to, čo som nepredpokladala.
V jeden nedeľný večer som sa stretla s Karolom. Je len o čosi starší ako ja a stretnutiu predchádzalo niekoľkohodinové chatovanie. Bavia nás knihy a muzika, rýchlo sme si zladili humor a niekoľkokrát sa mu podarilo rozosmiať ma. Mala som teda očakávania, že večer dopadne skvele – a mala som pravdu. Našťastie pre mňa, nanešťastie pre potreby tohto článku.
V momente, keď si prisadol, som vedela, že to bude klapať. Hovorili sme o knihách, ktoré sme prečítali, o rodinných drámach, o nadchádzajúcich voľbách aj o práci. Síce sme sa zoznamovali, takmer okamžite som sa uvoľnila a úplne som zabudla na to, že som tam vlastne pracovne.
Karol bol vtipný, šarmantný, trošku nesvoj a vystrúhal mi niekoľko komplimentov, ktoré boli nenútené a nepôsobili vulgárne. Cítila som sa pri ňom v bezpečí, čo, ženy to určite potvrdia, nie je bežne počas prvých rande. Navyše mal tie najkrajšie oči a príjemný smiech. Z kaviarne sme sa pred záverečnou presunuli na večeru do Soho, odtiaľ sme pokračovali na pivo do baru. Zúfalo a opakovane som prehrávala v Človeče, nezlob se, no napriek tomu som sa výborne zabávala.
Rande s Karolom som rýchlo zaradila do top 3 rande, aké som v živote zažila. Nešlo pritom o aktivity alebo miesta, ale jednoducho o tú atmosféru, jeho úprimný záujem o mňa a tiež o vzájomnú príťažlivosť, ktorú nemôžem poprieť.
K stretnutiu došlo približne v polovici výzvy a aj po jej skončení je to jediný muž, ktorý vo mne zanechal silný dojem. Ťažko pomenovať, čím to bolo. Myslím si, že bol sám sebou, nastali aj trápne chvíľky ticha, bolo to prirodzené a nie príliš dokonalé.
Ešte niekoľko dní po tom stretnutí som o ňom premýšľala, čo mohlo skresliť môj dojem z nadchádzajúcich stretnutí. V ten deň som si do diára zapísala tieto slová: to rande bolo fakt veľmi dobré a ja neviem, či chcem pokračovať vo výzve.
Jedno rande bolo také nudné, že som z neho rovno odišla na ďalšie
Napokon som sa však hecla a v stretnutiach aj každodennom používaní Tinderu pokračovala ďalej. Keďže som si vôbec nefiltrovala mužov, tak som mala za niekoľko minút množstvo zhôd, pričom niektoré z nich boli fakt bizarné. Raz sa mi podarilo mať zhodu s vajíčkom (volal sa Egg, na profilovke vajíčko a dokonca bol vzdialený len 3 km!).
Inokedy som mala šťastie na desiatky mužov, ktorí sa prví neozývali. Spočiatku som sa to snažila napraviť, pretože som nechcela, aby som náhodou prišla o fantastický príbeh. Časom som však mala množstvo konverzácií, preto som nepotrebovala iniciovať ďalšie. Vždy, keď prišlo pozvanie na rande, súhlasila som.
V jednu sobotu večer ma čakalo rande, ktoré s odstupom času musím označiť za najnudnejšie rande, na akom som kedy v živote bola. Pritom malo obrovský potenciál.
Chlapík – pre účely článku ho budeme volať Juraj – je pôvodom z Ruska. Študoval na západe a žil vo viacerých krajinách sveta. Má vlastné podnikanie a rád číta. Naživo to však bolo tak trochu sklamanie.
Hoci mal niekoľko príbehov, ktoré boli zaujímavé, no chýbali mi osobnejšie otázky, ako od niekoho, kto ma naozaj chce spoznať. Hovorili sme o počasí, o politike, o vtipných príbehoch zo študentských čias. Občas mu bolo ťažko rozumieť, pretože si mrmlal, navyše sme sa často točili okolo tých istých vecí dookola. Bol milý, ale fádny.
Z rande som po takmer dvoch hodinách suverénne odišla, vyhovorila som sa na stretnutie s kamoškou. Nebola to pravda, šla som na ďalšie rande. Áno, bolo to až tak zúfalo nudné. Nemôžem síce súdiť podľa jednej skúsenosti, ale vedela som, že druhú už by som zažiť nechcela.
Jedna z mála konverzácií, ktoré som viedla po maďarsky, bola s fešákom, ktorého budem volať Mátyás. Bol vtipný, rád cestoval a takmer okamžite sme si dohodli stretnutie na nedeľu poobede. Malo byť slnečné počasie a chceli sme sa stretnúť pri Národnej galérii. Cieľ bol jasný: dáme si kávu a potom skočíme na jedlo, ak sa nám bude chcieť.
Z osobnej skúsenosti, ktorú stretnutie s Jurajom iba posilnilo, odporúčam aj tebe najskôr chodiť na rande do kaviarní. Z kávy sa ľahko uteká, ak je to nuda. Burger za 5 minút nezješ.
Rande s Mátyásom však bolo to najbizarnejšie, ktoré som zažila. Teda, vlastne som ho nezažila. Vyzeralo to takto:
- Ahoj, ja už som tu. Vraj o hodinu zatvárajú.
- Aha, na to som zabudla. Tak sa presuň do Martinusu.
- Do Martinusu?
- Hej, to kníhkupectvo na Obchodnej. Majú aj kávu a budú do večera.
- V Budapešti?
Rozosmiala som sa. Síce sme obaja čakali pred národnou galériou, boli sme v úplne odlišných mestách: on v Budapešti a ja v Bratislave. Rande sme teda zrušili a dohodli sa, že sa stretneme inokedy. Po čase sme si však prestali písať a nepredpokladám, že sa to v blízkej budúcnosti zmení.
- Otázky o tom, kde bývam (a keď odpoviem, že v Bratislave, tak odpoveď typu „ale kde presne?“).
- Pýtať sa na veci, ktoré mám v profile, ako malé dieťa („Ahoj, takže ty si novinárka a žiješ v Bratislave?“ Nečudo, že je facepalm najčastejším emoji na Tinderi. Neraz som si vlastnú hlavu skrývala v dlaniach, od vyčerpania.
- Pusinky, dráčikovia, kvapôčky vody a iné pokusy o dvojzmyselnú komunikáciu hneď od prvej správy. Si nadržaný. Chápem. Ale takto to nefunguje.
- „sy krásne opálená“, „je to kôly práci“ a vlastne všetky ypsilony, ktoré sú inde, než by mali byť.
- A vlastne akékoľvek poznámky o opálení. Nie som opálená. Som mulatka.
- Vzdialenosť viac ako 100 kilometrov (pretože ja za ním nepôjdem a ak príde on za mnou, je to divné).
Pri mnohých správach som pociťovala zástupnú hanbu, pričom to paradoxne neboli spomínané klišé vety, ale skôr nepríjemné vtipy alebo žiadosti o sex. Najväčší cringe boli oslovenia (pusinka, čokoládka, ružička...), v tesnom závese za nimi poznámky o tom, že vyzerám exoticky.
Tie by inak boli v pohode, keby som ich nepočúvala celý život, od pokladníčky v obchode cez úradníkov až po mužov, ktorí sa ma touto vetou snažia zbaliť. Ktovie, možno ak by som vyrástla v krajine, kde mi to nezťažovalo život, spájala by som si s touto poznámkou príjemnejšie pocity. Takto musí človek odhadnúť, kedy je na ňu vhodný čas. Uľahčím ti to: na Tinderi v prvej správe to nebude.
Top trojku situácií, pri ktorých som sa išla prepadnúť pod zem, boli otázky o tom, čo práve v tej chvíli robím alebo kde presne bývam. V tých dňoch nájdeš v histórii môjho vyhľadávania na Google heslá ako „dá sa z Tinderu zistiť adresa?“ a „ako zistím, že je niekto psychopat“.
Aby sme uzavreli moju výpravu do sveta randenia v roku 2020: Tinder určite niekoľko mesiacov nechcem ani vidieť.
Táto výzva mi pripomenula, ako veľmi mi chýbajú tie náhodné rozhovory s baristom v poloprázdnej kaviarni, či s tým chlapíkom, ktorý ma nechtiac oblial na párty, alebo s odvážlivcom, ktorý si na festivale odo mňa vypýtal číslo. Samozrejme, mnohí z týchto, nazvime ich normálnych mužov, sa nachádzajú aj na Tinderi. Ak sa k apke niekedy v budúcnosti vrátim, určite budem prezieravejšia vo výbere a pôjdem na to postupne. Napríklad jedno stretnutie s niekým novým za mesiac?
