Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
23. januára 2020, 16:38
Čas čítania 1:49
Tímea Krauszová

Zo stresu môžeš naozaj zošedivieť, potvrdzuje najnovšia vedecká štúdia z Harvardu

ZDRAVIE
Uložiť Uložené

Výskum poukazuje aj na to, že človek, ktorý je dlhodobo vystavený stresu, má oslabenú imunitu a je chorľavejší.

Nová vedecká štúdia potvrdzuje, že je možné zošedivieť zo stresu. Nie je to však priamy výsledok stresujúceho životného štýlu, vysoké dávky stresu ovplyvňujú fungovanie buniek, ktoré sú zodpovednú za farbu vlasov. Zatiaľ testovali len na myšiach a v laboratóriu, ale vedci pre The Guardian povedali, že svitá nádej aj na to, že sa im v budúcnosti podarí spomaliť či dokonca zastaviť známky starnutia.

Prečo vlastne šedivieme

Vedci sa už dlhšiu dobu usilovali zistiť, čo presne ovplyvňuje šedivenie vlasov. Podľa najnovšieho výskumu za to môže stres, ktorý spustí proces, počas ktorého sa zničia kmeňové bunky.

Kmeňové bunky sú také, ktoré majú schopnosť premeniť sa na iný, špecializovaný druh buniek. V prípade našich vlasov sa premieňajú na bunky, ktoré generujú pigment (melanocyty). Určujú, či budeš mať blond, ryšavé alebo hnedé vlasy.

Táto farba sa počas života človeka nemení. Keď ti vypadne vlas, za zafarbenie nového sú zodpovedné melanocyty. Tento proces sa vie niekoľkokrát opakovať počas života, no vekom sa bunky minú. Preto prirodzene zošedivieme. Genetika ovplyvňuje, ako skoro to nastane, zvyčajne však po 35-ke.

Výskum z Harvardu však dáva nádej na to, že sa proces dá spomaliť alebo dokonca zastaviť. Paradoxne, vedci na to prišli tak, že najskôr zistili, čo tento proces zrýchľuje. Odpoveďou je stres.

Odporúčané
Sean Wotherspoon: Resellingom zarobí ročne takmer 20 miliónov eur, no pritom vyzerá ako bezdomovec Sean Wotherspoon: Resellingom zarobí ročne takmer 20 miliónov eur, no pritom vyzerá ako bezdomovec 22. januára 2020, 14:32

Kvôli stresu zošedivieme rýchlejšie

Vysoké dávky stresu spôsobujú, že sa kmeňové bunky premieňajú rýchlejšie, čím sa ich zásoba vyčerpá skôr, vysvetľuje New York Times. Kvôli stresu produkuje náš nervový systém noradrenalín alebo norepinefrín, čo je hormón, ktorý spôsobí premenu veľkého množstva kmeňových buniek na melanocyty.

Tie sa potom vzdialia od vlasových korienkov a rozložia sa. Keď sa raz zásobník buniek minie, už niet cesty späť. Ďalší nový vlas, ktorý z korienka vyrastie, už bude bez farby, teda sivý.

Pri laboratórnych myškách došlo k tejto zmene podľa NYT do piatich dní, počas ktorých zvieratá vystavovali vysokým dávkam stresu: vpichli im kapsaicín (chemikália, ktorá spôsobuje podráždenie a nachádza sa napríklad v čili), náhle im menili osvetlenie v klietkach alebo menili podmienky, v ktorých spali.

Vedci zároveň vylúčili iné dôvody zošedivenia, vrátane hormónov, veku či imunity. Aj myšiam bez schopnosti produkovať kortizol (stresový hormón) či bez imunitných buniek stále zošediveli chlpy. Jediným možným vysvetlením je teda tzv. akútna stresová reakcia, teda reakcia na veľkú dávku stresu, ktorý zvyčajne po nejakom čase prejde. Keď však pretrváva, ovplyvňuje produkciu melanocytov a preto myši, jednoducho povedané, zosiveli oveľa rýchlejšie.

Vedecká komunita je zo zistenia nadšená. Znamená to totiž, že vedia presnejšie zacieliť budúci výskum. Práca priniesla veľa odpovedí, ale aj veľa otázok. Niektorí vedci sa podľa Guardian zaoberajú aj otázkou, či môže akútna stresová reakcia ovplyvňovať kmeňové bunky, ktoré sú dôležité pre imunitu. Výskum poukazuje aj na to, že človek, ktorý je dlhodobo vystavený takým veľkým dávkam stresu, má oslabenú imunitu a je chorľavejší. Šediny sú len jedným z viacerých následkov.

Domov
Zdieľať
Diskusia