Dáta ukazujú jasný trend, ktorý nie je príliš pozitívny.
Pokiaľ ti bolo počas minulého roka naozaj horúco, nie je to náhoda. Pocit teraz podľa výskumov potvrdzujú aj tvrdé dáta, informuje Engadget.
Podľa NASA, americkej Národnej oceánskej a atmosférickej administratívy a Svetovej meteorologickej organizácie, bol rok 2019 druhým najteplejším rokom v celej histórii meraní, ktoré prebiehajú od roku 1880.
Absolútnym rekordérom je navyše len nedávny rok 2016, trend poslednej dekády je tak mimoriadne jasný a znepokojujúci. Austrálske požiare alebo zima takmer kompletne bez snehu na väčšine územia Slovenska všetko len podčiarkuje.
Dáta ukazujú aj to, že od 60. rokov minulého storočia je každé desaťročie teplejšie a teplejšie. Práve posledných 5 rokov je však trend doslova alarmujúco rýchly.
Čo by sa stalo, ak by sa všetky ľadovce na Zemi roztopili zo dňa na deň?
9. októbra 2019, 18:11
Priložená mapa znázorňuje našu zem a teplotný priemer z rokov 1951 až 1980, teda obdobie ešte predtým, než sa podľa mnohých naša klíma vymkla spod akejkoľvek kontroly. Farba potom vyjadruje, o koľko bol na danom mieste rok 2019 teplejší. Dáta sú z 20-tisíc meteorologických staníc, lodí, antarktických výskumných centier a vodných bójí.
Podľa vedcov všetko spôsobuje hlavne ľudská aktivita, ako priemyselná výroba, farmárčenie a chov dobytka, ktoré stoja za zvýšenými emisiami oxidu uhličitého.
Efekt otepľovania, samozrejme, nie je všade rovnaký. Minulý rok, hoci celosvetovo druhý najteplejší, bol v USA len 34. najhorúcejším. Priemerné čísla si teda viac „odtrpeli“ iné krajiny, respektíve polárne oblasti. Tam oteplenie spôsobuje topenie snehu a ľadu, čo zas prispieva k rastúcej hladine morí a oceánov.
Výskumy ukazujú aj jeden paradox. Rok 2019 nebol len druhý najteplejší, ale aj druhý najmokrejší, vzhľadom na objem zaznamenaných zrážok. Tie však suchá príliš nezmiernia, voda totiž čoraz častejšie prichádza v podobe záplav a extrémnych hurikánov v krátkom časovom období.
