Bratislavou začiatkom milénia otriasali výbuchy. Mimo iného za nimi stáli aj konflikty s albánskymi gangstrami.
Keď sa do rajónu Takáčovcov snažili dostať albánske gangy s drogami, niekoľko desiatok mužov zničilo vybavenie podnikov, ktoré patrili Albáncom a zmlátila personál. O bossa skupiny Jána Takáča, po ktorom má aj meno, sa nakoniec postarala konkurenčná skupina Piťovcov.
„Prekvapilo ma, že na nezakryté telo zavraždeného sa niekoľko desiatok minút mohli pozerať okoloidúci, ktorých priblíženiu sa k autu spočiatku nikto nebránil,“ povedal nám o mieste Takáčovej vraždy kriminovinár Vladimír Donner. Sám bol na mieste vraždy medzi prvými. Pre ďalšie prípady mafiánskych vrážd na Slovensku sleduj toto vlákno.
- Ako sa z ochrankára Takáča a výčapníka Surovčíka stali mocní mubratislavského podsvetia
- O kontaktoch mafiánov na policajta, ktorému platili 1 000 € za mesiac
- Ako si na miesto činu vraždy Jána Takáča a výbuchu v Jadrane spomína novinár Vladimír Donner
- Ako reagovala Takáčova matka na úmrtie svojho syna
- O reorganizácii Takáčovcov po smrti ich šéfa
Ján Takáč
Vypaľovanie podnikov nazývali zbieraním žita
V Bratislave pôsobilo niekoľko vplyvných mafiánskych gangov. Okrem Sýkorovcov si silné postavenie vybudovala aj skupina okolo Jána Takáča. Mnohí bossovia začali svoje kariéry ako ochrankári a Takáč nebol v tomto ohľade výnimkou. Podobne ako bratia Diničovci sa jeho meno na začiatku spájalo s kedysi populárnym bratislavským V-klubom.
Takáč, tak ako Černák a jemu podobní zločinci, začal robiť fakturačné podvody s objednávkami tovaru, ktoré nikto nezaplatil. Neskôr vo svojom teritóriu, ktorým bola Bratislava II, prostredníctvom SBS služby Vesuv K. T. Security vypaľovali miestne podniky.
Podľa policajných zdrojov novinára Jána Petroviča, autora knihy o slovenskom podsvetí, vymyslel Takáč v rámci terminológie rôzne pojmy. Vypaľovanie nazývali zberom zrna, či žita a vyberanie po podnikoch ťahom južnou či severnou. Jedna z jeho spoločností s názvom Vallis bola mimochodom údajne pomenovaná podľa spojenia slov valcujeme – lisujeme, k čomu netreba azda dodávať žiadne vysvetlenie.
Od práce výčapníka až po vlastníctvo mnohých bratislavských podnikov
Ilegálna činnosť Takáčovcov bola úzko prepojená s Jozefom Surovčíkom, ktorý mal predstavovať mozog celej skupiny. „Surovčík ani nebol členom skupiny, ale skôr financmajstrom. Takáčovci mu všetky podniky ochraňovali, a preto sa ho aj nakoniec všetci báli. Začínal ako krčmár a spoločne s Ružičom priniesli zo Španielska na Slovensko hazard. Surovčík bol vraj na vedenie podnikov vynikajúci,“ povedal Petrovič.
Dokumentárna séria RTVS Mafiáni v jednej zo svojich častí uviedla, že Surovčíkovi vraj pomáhal aj bývalý poslanec SDKÚ Pavol Kubovič, ktorý bol v tom čase zároveň starostom Ružinova.
Ich prepojenie naznačuje aj fotografia, na ktorej obaja muži popíjajú víno. „Je to z nejakej spoločenskej akcie. Taká fotografia môže vzniknúť kdekoľvek a s kýmkoľvek,“ povedal pre Pravdu Kubovič. Na inej fotografii stojí Kubovič vedľa Ľubomíra Kudličku alias Kudlu, ktorý mal skupinu Takáčovcov prevziať po Takáčovej smrti.
Žiadna z mafiánskych skupín by sa neudržala pri moci bez kontaktov na politikov, ale aj na políciu. Bývalý zástupca riaditeľa Jednotky operatívneho nasadenia Národnej kriminálnej agentúry Branislav Bakoš alias Baki za svoje služby od Takáčovcov údajne dostával tisíc eur mesačne, píše blogerka Júlia Mikolášiková.
„V minulosti nechcel Takáčovcov nikto stíhať. Vyzerá to tak, že mali dobré krytie. Policajti však u nich nemali nasadených toľko agentov ako u Sýkorovcov. V prvej polovici mileniálnych rokoch bol policajným prezidentom Jaroslav Spišiak, ktorý urobil raziu v jednej pizérii v Ružinove, kde policajti zaistili aj Ľubomíra Kudličku. Súd ich však nezobral do väzby a prokuratúra to potichu zrušila. Mohli ich zlikvidovať už vtedy, no bohužiaľ, zjavne nebol záujem,“ myslí si Petrovič.
Ľubomír Kudlička
Explózia granátu a rozmlátené podniky boli začiatkom vojny proti Albáncom
Každá mafiánska skupina sa skôr či neskôr dostane do potýčky s konkurenciou. Na Takáča prvýkrát strieľali 27. marca roku 2000 v bare Casey. Strelec však zasiahol iba jeho osobného strážcu.
Rok na to sa verejnosť začala dozvedať o konfliktoch Takáčovcov s Albáncami, ktorí sa snažili v ich prevádzkach predávať drogy. O útok na Surovčíkov podnik sa v marci 2001 pokúsil Marko K., ktorý plánoval hodiť do priestorov reštaurácie granát. Vybuchol mu však v ruke a na mieste zomrel. Podľa TASR následkom explózie telo útočníka odhodilo niekoľko metrov pod terasu.
Telo 34-ročného Marka K. (8. marec 2001)
Marko K. sa mal podľa všetkého postarať o odvetu za to, že holohlaví muži od Takáča prezlečení za policajtov 1. marca 2001 zaútočili na Albáncov a ich prevádzky v nákupnom centre Jadran. Pre RTVS sa k veci v tom čase vyjadril aj poškodený podnikateľ Šerif Šerify, ktorý komunikoval s novinárom Jánom Petrovičom.
Podľa Šerifyho za útokom stála skupina Takáčovcov podporovaná Surovčíkom. Za odvysielanie reportáže s ich menami si vtedy novinára Petroviča zavolal "na koberček" samotný Surovčík, ktorý nešetril vulgarizmami (viac sa dočítaš v našom rozhovore).
S Albáncami si Takáčovci vraj nakoniec poradili. Po smrti mnohých mafiánskych bossov Slovenska sa však zahraničné gangy v uplynulých rokoch vrátili späť. „Pociťujeme príliv zločinu zo zahraničia, prispôsobujeme preto postupy, robíme zmeny a reorganizácie, aby sme vedeli reagovať a vysporiadať sa so situáciou,“ povedal nedávno policajný prezident Milan Lučanský pre Refresher.
Vráťme sa ale naspäť. V marci roku 2003 podľa Aktualít pred podnikmi Takáča a Surovčíka vybuchli štyri granáty. Za útokom však už neboli Albánci, ale vplyvná skupina Sýkorovcov, pod vedením Roberta Lališa alias Kýbla. Koniec Jána Takáča a Jozefa Surovčíka sa pomaly blížil.
Prvého rozstrieľali Takáča
Ján Takáč sa začiatkom roku 2003 presunul do Thajska, kde strávil 3 mesiace. Po návrate na Slovensko podcenil situáciu a chodil bez ochranky. 30. júla 2003 37-ročného Takáča zavraždili na bratislavských Kramároch.
„Strelec Takáča zavraždil pištoľou s tlmičom v luxusnom mercedese výstrelmi do chrbta, hlavy a krku. Ihneď po vražde prišlo na Kramáre niekoľko jeho kumpánov, boli to zväčša hrubokrkí muži s vyholenými hlavami, ovešaní zlatými reťazami. Novinárom, ktorí sa zbehli na mieste vraždy, rozprávali, aký bol Takáč vzorný otec dvoch detí,“ spomína na miesto činu novinár Vladimír Donner, ktorý prítomných ľudí spovedal medzi prvými.
Vrah Takáča prišiel na miesto autom, ktoré neskôr neďaleko miesta činu podpálil. Donner sa nazdáva, že s veľkou pravdepodobnosťou utiekol cez lesopark na druhý koniec mesta.
„Prekvapilo ma, že na nezakryté telo zavraždeného sa niekoľko desiatok minút mohli pozerať okoloidúci, ktorých priblíženiu sa k autu spočiatku nikto nebránil. Ľudia hovorili, že mal Takáč na tejto ulici byt, ktorý prenajímal a občas tam prespával. Vlastnil však aj byt v centre mesta v honosnom dome. Krátko po vražde som v paneláku v Ružinove stál pri dverách do bytu, keď matke zavraždeného Takáča oznámili násilnú smrť jej syna. Žena spustila krik a rev. Bolo hrozné to počúvať, radšej som odišiel,“ opísal nám ďalej svoje spomienky Donner.
Ako sa neskôr ukázalo, za vraždou Takáča stála skupina Piťovcov. Vykonávateľom, respektíve strelcom, bol Ľuboš Zelman alias Zrzek. Jeho spolupáchateľmi boli Matej Šalaga známy ako Gaťa a Marek Orlík. Ako sa strelci dostali k mafiánskemu šéfovi, ktorý útok akoby vôbec nečakal? Za všetkým mohol stáť jeho pozitívny prístup k alkoholu a drogám. Aj podľa jeho neskoršieho nástupcu Kudličku sa z Takáča stala úplne iná osoba, zmenená na nepoznanie. Možno aj preto stratil akúkoľvek obozretnosť, čo ho v konečnom dôsledku stálo život.
Obete si rozdelil Piťo a Sýkorky, vrah Surovčíka je však dodnes neznámy
Gustav Murín spomína, že Takáč mohol prekážať údajnej dohode o spojení medzi Jozefom Surovčíkom a Jurajom Ondrejčákom alias Piťom. V podsvetí sa taktiež spomína historka, podľa ktorej Takáč s kumpánmi naložili Ondrejčáka do auta, no neskôr ho nechali žiť.
Nevraživosť kvôli zničenému egu by v tomto smere bola jasná. Príhodu však nemožno potvrdiť. Isté ale je, že Takáčová vražda sa odohrala po dohode Piťovcov a Sýkorovcov a viedli k nej mnohé vyhrotené spory medzi skupinami.
Podľa novinára Jána Petroviča bol poslednou kvapkou útok na biletára Johnyho. Sýkorky a Piťovci spoločne spravovali, inak povedané vypaľovali, bývalý Hystéria pub, kde pracoval spomínaný biletár. 18. februára 2003 mu vybuchlo auto, explózia zranila nielen jeho ale aj jeho priateľku. Z útoku podozrievali práve ľudí od Takáča
Piťo dal preto odstrániť šéfa ich skupiny a Sýkorky sa zase postarali o Róberta Pála. Pôvodne sa mali mimochodom postarať o Pála Piťovci, no v podsvetí sa hovorilo o tom, že Takáč o Ondrejčákovi hovorí, že „Piťo pôjde dole“. Ciele si preto Sýkorovci a Piťovci vymenili. Ešte pred zavraždením Pála však rukou vraha padol aj Jozef Surovčík.
Toho zavraždili 18. septembra 2003 pri Slnečných jazerách v ranných hodinách siedmimi ranami z pištole. V čase vraždy venčil svojho psa a rovnako ako Takáč nemal žiadneho ochrankára. Ako píše Nový Čas, nájomný vrah u Surovčíka ľahko zneužil pravidelný rituál ranného venčenia psa.
Nebol teda žiaden problém nájsť mafiánskeho podnikateľa samého a zavraždiť ho bez svedkov. Smrť Takáča síce mohla Surovčíkovi naznačiť, že v blízkej dobe pôjde zrejme o život aj jemu, no zjavne nebol dostatočne obozretný. Osudným sa mu mohli stať konflikty s Albáncami, prepis majetku od Jozefa Svobodu alebo spory so Sýkorovcami. Jeho vrah je však do dnešného dňa neznámy.
Zo skupiny Takáčovcov v novembri 2003 zabili aj spomínaného Róbert Pál. Portál Aktuality ho označil za šéfa výkonnej vetvy skupiny. Na rozdiel od Takáča či Surovčíka mal so sebou v čase vraždy ochranku, no ani tá mu nepomohla. Za jeho vraždou mal stáť Sýkorovec Juraj Harvan, ktorý sa na akcii podieľal s ďalšími mužmi.
Atentát na Iva Ružiča a koniec vodcu skupiny Ľubomíra Kudličku
Boje s pohrobkami Takáčovcov neprestávali ani v roku 2004. Ďalší útok na nich prišiel 9. novembra 2004. Ľuboš Zelman zo skupiny Piťovcov zasiahol šéfa južnej vetvy Takáčovcov Tibora Füleho. Útok ale prežil, pretože sa neďaleko nachádzala policajná hliadka.
2. decembra toho istého roku v nákupnom centre Jadran v Ružinove vybuchla trhavina, ktorá mala usmrtiť Iva Ružiča tiež spájaného s Takáčovcami. Išlo o odvetu za vraždu významného člena Sýkorovcov Petra Havasiho alias Havla, ktorý riadil seneckú vetvu.
„Pri výbuchu v Jadrane na Nevädzovej ulici v roku 2004 som bol na mieste medzi prvými. Vyzeralo to tam veľmi škaredo, okná boli porozbíjané ešte aj na náprotivnej budove. Zhŕklo sa tam niekoľko desiatok ľudí. Explózia zranila štyroch. Polícia uviedla, že išlo o vybavovanie účtov podsvetí. Medzi ťažko zranenými bol aj Ivo Ružič, považovaný za jedného z posledných mohykánov bratislavského podsvetia. Jeho meno sa spájalo s Takáčovcami,“ povedal pre Refresher novinár Vladimír Donner.
Svedkovia na mieste tesne po výbuchu videli aj to, ako hrubokrkí ochrankári nakladajú krvavého Ružiča do sanitky a vulgárne odháňajú zvedavcov.
„Novinári mali možnosť Ružiča vidieť pred pojednávaním na okresnom súde Bratislava IV. Ružič od výbuchu slabo počuje,“ dodal k mužovi spájanému s podsvetím. Ružiča neskôr odsúdili za nedovolené ozbrojovanie. Podľa jeho slov však malo ísť iba o historické zbrane, ktoré mu omylom priniesli po zosnulom Jozefovi Surovčíkovi. Sudca mu ale na túto výhovorku neskočil.
Výbuch v roku 2004 vraj pripravil nájomný vrah Jozef Roháč, ktorý dlhodobo spolupracoval so skupinou Sýkorovcov. Práve on stál napríklad aj za vraždou Eduarda Diniča. Tentokrát však Roháčovi prezývanému Potkan alebo Čapica akcia nevyšla. Skupina Takáčovcov fungovala aj naďalej.
„Hlavné slovo získal Ľubomír Kudlička. Vysokoškolsky vzdelaný inžinier, ktorý nepatril medzi jednoduchých násilníkov, ale vedel veci organizovať. Vtedy mal dostať informáciu, že hierarchická štruktúra v organizovaných zločineckých skupinách nie je dobrá, lebo to vedie k ľahšiemu odhaleniu činnosti. Kudlička teda rozdelil ľudí tak, aby každá podskupina mala šéfa, ktorý vie iba o ľuďoch pod sebou. A tieto jednotlivé podskupiny sa navzájom nepoznali. Hovorilo sa o nich, že sú v bublinách. Podšéfovia priamo hlásili veci Kudličkovi. Iné skupiny, ako Piťovci a Sýkorovci, mali svoju presne rozvetvenú hierarchiu a vzájomne spolupracovali,“ objasnil Petrovič.
Pri policajnej akcii s názvom Lyžiar v novembri roku 2019 Kudličku, jedného z posledných vodcov Takáčovcov, zadržali. Aktuálne je obvinený z objednávky vraždy, o ktorú sa vraj postarali Sátorovci. Ešte v priebehu októbra príslušníci polície zadržali ďalších 12 členov takáčovskej skupiny.
