Svetový rekord v počte zhybov, vodný kúpeľ i kopa bahna. Aj taký bol tohtoročný Tvrďák (Report)

Po roku sa športovci opäť stretli v Čunove, aby si navzájom zmerali sily v krátkom behu, doplnenom o množstvo zaujímavých prekážok. Namiesto zbytočných rečí prejdime rovno k súťaži. Pred jedenástou už na štarte sústredene postávala prvá TSUNAMI vlna sprevádzaná rovnomennou piesňou od Martina Garrixa. Štartovalo sa po 8-10 ľudí každé dve minúty, tým pádom sa predišlo skupinovej tlačenici. Pred každou vlnou sa na pódiu objavila šarmantná trénerka, dala súťažiacim rozcvičku a mohlo sa ísť víťaziť. Trasa bola dlhá približne 5,25 kilometra. Aj tento rok sme si mohli vyskúšať rôznorodé prekážky - začali sme plazením v piesku, nosením vriec a pokračovali cez Dunaj rovno do dier plných bahna. Prečítajte si náš report doplnený o úžasné fotky, ktorých autorom je fotograf Peter Brichta.

Súťažiaci sa zväčša rozpŕchli hneď na začiatku, keďže niektorým nezáležalo na konečnom čase a prišli si dráhu vyskúšať len tak rekreačne pre zábavu. Bahna bolo dosť a v priebehu piatich minút už mal každý premočené topánky, ktoré zbytočne pridávali na váhe – preto sa väčšina súťažiacich obliekla čo najľahšie, aby ich mokré šatstvo zbytočne nespomaľovalo. Liezlo sa bahnom, behalo sa, prevracali sa pneumatiky a kdesi v tretine ste narazili na asi najnepríjemnejšiu disciplínu – štrkové násypy. Väčšina pretekárov ich odkráčala, čím aj spomaľovala bežcov za nimi (na druhú stranu, niektorí to uvítali, keďže si mohli oddýchnuť). Kopcov bolo veľa a dochádzalo k prvým krízam, najmä keď ste si na jednej prekážke museli naplniť kýbeľ štrkom a vyniesť ho na vrch.

Tí vytrvalejší behali po celý čas, míňajúc mnoho „opustených“ kráčajúcich súťažiacich. Behalo sa po kladinách, na jednej prekážke ste za sebou ťahali valce, na inej to bol kus dreva. Mnohým robili problém rozhegané bradlá, kde mal každý pretekár jeden pokus prekonať ich a často sa stalo, že spadol a bol potrestaní tridsiatimi angličákmi. Na záver behu sme museli prekonať dlhý vodný kanál, či už ho prekráčať (väčšina zvolila túto metódu) alebo preplávať – plus ako bonus čakalo vo vode prekvapenie v podobe rias a špiny. Najväčšie bahno nasledovalo po kanáli. Ľudia sa v ňom brodili po kolená, niektorým sa dokonca vyzula teniska a pohyb v ňom bol skutočne náročný. Ešte na nás čakalo 5 zhybov a záverečná stena. Mnohí na nej pohoreli a znovu museli robiť 30 angličákov. Nasledoval cieľ, veľkolepá radosť, iontový nápoj, banán, medaila, šatka, tričko Tvrďák a záverečné fotografie zablatených, mokrých a spotených finišerov.

Tvrďák bol prosto zábavný a zvládnuteľný takmer pre každého. Športuchtivým a skúsenejším súťažiacim však určite chýbali nejaké tie náročnejšie disciplíny – napríklad šplh na lane alebo silové prekážky, v ktorých by sa selektovali práve tí najlepší športovci. Bez nich totiž viac záležalo na bežeckých kvalitách jednotlivca ako na jeho všestrannosti. Organizáciu preteku musíme každopádne pochváliť za vylepšenú trať a skvelú atmosféru. Okrem toho sme v jednom stane mohli sledovať pokus o prelomenie rekordu v počte zhybov za dvanásť i dvadsaťštyri hodín. Rekord sa nakoniec úspešne podarilo prelomiť Jánovi Karešovi z Česka, ktorý sa tak stal držiteľom svetového rekordu už po druhý raz. Dokopy spravil za 12 hodín 4910 zhybov a za 24 hodín rovných 6800 (predchádzajúce číslo bolo 5801)! Tento úspech potešil nielen Kareša, ale i všetkých účastníkov, ktorí mu po celý čas držali palce. Z Tvrďáka sme si odniesli kopu bahna a mnoho zážitkov a na záver ešte pridávame výsledky piatich najrýchlejších borcov.

 Konečné poradie:

1. Jiři Vacík (1989) - 0:30:14.7

2. Miroslav Lukáč (1985) - 0:31:32.8

3. Marcel Čakvári (1991) - 0:31:39.6

4. Igor Lauko (1992) - 0:32:22.0

5. Maroš Lukáč (1991) - 0:32:28.7