Slávne sci-fi, ktoré sa stali terčom krádeží či vzorom inšpirácií slávnych režisérov ako napríklad Spielberga či Camerona

Päťdesiate roky boli pre celý svet náročné. Čerstvo vypuknutá studená vojna a atómová hrozba z nej vyplývajúca nenechala chladných ani filmárov. Počas tohto obdobia sa uchytil v továrni na sny trend paranoidných science-fiction, reflektujúcich stav americkej spoločnosti a strach z jadrového konfliktu. Na väčšinu z týchto počinov sa zabudlo, no z niektorých sa stali kulty, ktorými sa inšpirovalo alebo ich citovalo množstvo slávnych tvorcov. V tomto výbere sa pozrieme na 10 najslávnejších kúskov z obdobia medzi rokmi 1950 -1959. Všetky už v súčasnosti pochopiteľne zostarli a pôsobia až príliš naivne, no to by vás nemalo odradiť. Ak to s nimi risknete a nasadíte si nostalgické okuliare, prežijete pár nezabudnuteľných a čarovných chvíľ s kusom filmovej histórie.

Destination Moon (réžia: Irving Pichel, 1950) 

Na svoju dobu prekvapivo vážne sci-fi vychádzajúce z knihy Roberta A. Heinlaina, autora predlôh k Vesmírnej pechote alebo Predestination, slúžilo ako štartér tejto éry amerického komerčného filmu. Na rozdiel od svojich pokračovateľov, nepracoval s červenou hrozbou a súťaživosťou medzi veľmocami pomocou metafor. Let americkej posádky je motivovaný predbehnutím Ruska a je aj v súčasnosti celkom napínavý a nepredvídateľný. Má dobrú atmosféru a množstvo prvkov, kde sa dajú vysledovať inšpirácie pre budúce klasiky. Z najzjavnejších spomeňme úvodné titulky Star Wars alebo inštruktážne video z Jurského parku. Preto je škoda, že sa po uvedení Kubrickovej Vesmírnej Odysei sa toto vydarené sci-fi dostalo hlboko do jej tieňa.

Deň, keď sa zastavila Zem  (The Day the Earth Stood, réžia: Robert Wise, 1951) 

Príbeh mimozemšťana Klaatua a jeho robota možno poznáte z nie príliš vydareného a po zásluhe zabudnutého remaku s Keanu Reevesom a Jennifer Connely. V pôvodnom filme sa neriešila ekológia, ale omnoho závažnejší problém. Jadrová hrozba bola začiatkom 50. rokov už veľmi reálna a mierové posolstvo filmu sa od nej odvíjalo. Bývalý strihač Orsona Wellesa a neskorší režisér prvého celovečerného Star Treku a peciek ako West Side Story alebo The Haunting, vytvoril reprezentatívne dielo svojej doby a žánru. Skvelá atmosféra, silná myšlienka a svižný dej robia aj napriek pochopiteľnej naivite aj po vyše šiestich dekádach z tejto klasiky stále pôsobivý zážitok. Kľúčová veta filmu „Klaatu Barada Nikto" skultovnela a požičal si ju napr. aj Sam Raimi do ukončenia svojej trilógie Evil Dead.

Vojna svetov (War of the Worldsréžia: Byron Haskin, 1953) 

Ďalší projekt, ktorý určite poznáte z novej verzie. Rovnako, ako nedávna Spielbergova pecka, vychádza aj tento počin z knižnej predlohy H.G. Wellsa. Útok ľudskými silami nezničiteľných mimozemšťanov na našu rodnú planétu bol vo svojej dobe veľkou trikovou zábavou. Slávny producent George Pal vyhradil takmer 2/3 veľkorysého rozpočtu na triky, neskôr ocenené Oscarom a pripravil vtedajším divákom vizuálny zážitok, aký predtým nikdy nevideli. Práve tu sa Roland Emmerich vo veľkom inšpiroval pre svoj prvý Deň nezávislosti. Zbavil ho síce temnejších podtónov, ktoré odkazovali k studenej vojne, no všetko prebil rozsahom a opäť sme pozerali na plátno s úžasom a užívali si toto dobrodružstvo rovnako ako diváci v polovici minulého storočia. 

Návšteva z vesmíru (It Came from Outer Space, réžia: Jack Arnold, 1953) 

Ďalšia inšpirácia pre Emmericha a Deň Nezávislosti. Tentoraz pre aktuálne pokračovanie. Stroskotaný mimozemšťan má mnoho styčných bodov s vesmírnym poslom z tohtoročného blockbusteru. A nielen s ním. Množstvo príbehových prvkov si požičal rovnako J. J. Abrams pre svoje nostalgické vyznanie Stevenovi Spiebergovi v Super 8. Dejová linka stroskotanca z cudzej planéty unášajúceho ľudí do jaskyne, aby mu pomohli pochopiť našu technológiu a opraviť jeho loď je viac než podobná. Používanie ľudských tiel ako schránok pre votrelcov si neskôr požičal ďalší film z tohto výberu - Invasion of Body Snatchers, o ktorom si ešte povieme. Tradičné posolstvo „buďte na seba dobrí, pretože vás môžeme kedykoľvek zničiť" tento film uvádzaný v 3D neničí a dáva mu ďalšiu vrstvu. 

Them! (réžia: Gordon Douglas, 1954) 

Varovanie pred nukleárnou hrozbou trochu inak. Obrovské zmutované mravce útočiace na obyvateľov malého mestečka patria k najväčším kultom podžánru „monster movies". Prekvapivo dobrý príbeh dokáže zaujať aj mimo pasáži s agresívnym hmyzom a takisto si v ňom našiel predobraz James Cameron pri pár scénach a výstavbe svojich legendárnych Votrelcov. Po úspechu tohto diela sa vyrojilo množstvo príbuzných žánroviek, kde boli za hrozbu napríklad pavúci, chrobáci alebo z opačného konca sveta slávna Godzilla z rovnakého roku. Tento film sa však kvalitatívne radí k ich dobovej špičke a ak máte podobné filmy v obľube, skúste sa pozrieť, kde majú svoje korene. 

This Island Earth (réžia: Joseph N. Newman, 1955) 

Pamätáte si scénu, keď slávny E.T. mimozemšťan prepínal televíziu a vydesila ho scéna s UFOM unášajúcim lietadlo? Tak to sa pozeral práve na tento film. A ak si spomínate na design marťanov z Burtonovej šialenosti Mars útočí! ste takisto na správnej adrese. V tomto filme je všetko, čo má správne sci-fi svojej doby mať. Lietajúce taniere, zákerných mimozemšťanov, supervedca vyzerajúceho, ako keby vypadol z obálky módneho časopisu, peknú ženu v ohrození, štýlovú cudziu planétu, na ktorej stále niečo vybuchuje, hromadu akcie a perfektný drive. Takže vôbec nevadí, že je to príliš naivné a blbé aj na dobu svojho vzniku. Keby v roku 1955 existovali blockbustery, vyzerali by takto.

Invázia lupičov tiel (Invasion of the Body Snatchers, réžia: Don Siegel, 1956) 

Toto oficiálne B-čko vyvolalo vo svojej dobe debatu o tom, či sa vďaka svojim kvalitám radí ešte stále do tejto kategórie. Tvorcovia na čele s budúcim režisérom Dirty Harryho totiž námetom trafili klinec po hlavičke a ozdobili ho skvelým filmárskym spracovaním. Bezcitná cudzia civilizácia nahradzujúca telá bežných ľudí výborne odzrkadľovala americkú paranoju z komunizmu. Skvelá atmosféra, kde hlavní hrdinovia nemôžu veriť nikomu, je korunovaná fantastickým záverom. Mnohokrát citovaná a remakovaná klasika je najslávnejším a zároveň najlepším filmom z tohto výberu. Z ďalších verzií stojí za zmienku hlavne tá z roku 1978, kde sa predstavil Donald Sutherland. Naposledy sme tento z iných dôvodov stále aktuálny príbeh mohli vidieť v rozpačitej Invázii s Nicole Kidman a Danielom Craigom. 

Zakázaná planéta (Forbidden Planet, réžia: Fred M. Wilcox, 1956) 

O ambíciách tohto počinu svedčí aj fakt, že ide o prvé sci-fi natočené so skutočne veľkým rozpočtom. Jeden zo stavebných kameňov žánru pracuje s originálnou myšlienkou o tom, že každý človek má vo svojom podvedomí beštiu. Vizuálne nápadité a originálne sci-fi sa takisto preslávilo svojou hudbou. Prvá čisto elektronická kompozícia originálne dopĺňa dianie na  vzdialenej planéte. Jedna z hlavných inšpirácií pre vznik Star Treku síce rovnako ako spriaznené žánrovky vizuálne zostarla, no myšlienkovo a dejovo dokáže stále zasiahnuť a pobaviť. A takisto prekvapiť obsadením. Jedného z hlavných hrdinov totiž stelesnila budúca komediálna ikona Leslie Nielsen. 

Ufo útočí! (Earth vs. the Flying Saucers, réžia: Fred F. Sears, 1956) 

Obľúbený  film Johna Carpentera a menej depresívna a akčnejšia variácia na Vojnu svetov. Keby mi po dopozeraní niekto povedal, že Deň nezávislosti je priamym remakom tohto roztomilého B-čka, nemal by som dôvod mu neveriť. Ľudstvo je zúfalé, lietajúce taniere jednoznačne vyhrávajú, americké monumenty sú efektne ničené a zbraň proti útočníkom je tak zvláštna, že by vám to nikdy nenapadlo. A tento spôsob si opäť ukradol Tim Burton do vyššie spomínaného Mars útočí! Úderná jednohubka, v ktorej spoznáte mnoho postupov a záberov z budúcich vrcholov žánru. Metafora na studenú vojnu je tak jednoznačná, že už sa ani nedá nazývať metaforou, o triky sa postarala legenda stop motion animácie Ray Harryhausen a zá záverečnú štvrťhodinku by sa nemuseli v 50. rokoch hanbiť ani Bay a Emmerichom. 

The Incredible Shrinking Man (réžia: Jack Arnold, 1957) 

Jack Arnold patril v časoch, ktorým sa venujeme k popredným tvorcom sci-fi a tento počin je nielen jeho najlepším filmom, ale aj skutočnou filmovou lahôdkou nielen pre milovníkov žánru. Trikovo úžasné, obrovsky nápadité a prekvapivo naliehavé dobrodružstvo koketujúce s filozofickým presahom patrí do zlatého fondu kinematografie a aj dnes dokáže zapôsobiť. Zabudnite na filmy ako Miláčik, zmenšil som deti, Ant-Mana a ďalšie populárne hity inšpirované touto peckou. Neuveriteľne sa zmenšujúci muž je iba jeden a bola by škoda ho kvôli jeho veku prehliadnuť. Trailer k filmu natočeného podľa predlohy Richarda Mathesona, autora knižnej verzie Ja Legenda, načítal Orson Welles. 

Bonus: Plán 9 (Plan 9 from Outer Space, réžia: Edward D. Wood Jr., 1959) 

A  keď už sme sa doteraz venovali tomu najlepšiemu, pozrime sa teraz na to najhoršie. Legendárny kúsok pravidelne vyhrávajúci rebríčky filmov tak zlých, až sú dobré. Posledný výstup hororovej ikony Belu Lugosiho a „majstrovské dielo" Eda Wooda, ktorého životu a aj tvorbe tohto počinu sa venoval Tim Burton vo svojom vynikajúcom filme. Úžasná zábava na nejakú párty plnej alkoholu a dobrej zábavy sa vďaka svojmu kultovému statusu dočkala dokonca kolorovanej reedície. Neskutočný amaterizmus tvorcov je odzbrojujúci a scény ako napr. naháňačku, pri ktorej sa každým záberom mení deň a noc alebo interiér mimozemskej lode tak jednoducho z hlavy nevymažete.

Na mnoho vydarených kúskov sa samozrejme opäť nedostalo. Medzi ďalšie patria napríklad pôvodné verzie Carpenterovej Veci alebo Cronenbergovej Muchy. Za pozornosť stojí takisto katastrofický When Worlds Collide slúžiaci ako inšpirácia  hitu konca 90. rokov zo Spielbergovej produkcie pod názvom Deep Impact. Tému Marsu ťažil Invaders from Mars končiaci prekvapivou pointou. Adaptácia Vernovej klasiky Cesta do stredu sveta tiež patrí medzi lahôdky tejto éry. Subžáner Monster movies zastupujú napríklad aj snímky Creature from Black Lagoon spadajúce medzi klasické horory štúdia Universal alebo kultová Tarantula. Množstvo budúcich klasík ako napr. District 9 alebo Votrelec našlo inšpiráciu v Quartemassovom experimente. Ak sa vám snímky z výberu zapáčia a okúzli vás ich čaro odporúčame aj tieto pod čiarou. Je to toho dosť, takže hor sa do dopĺňania filmárskeho vzdelania a rozširovania fanúšikovských obzorov.

Videli ste niektorý z vyššie uvedených filmov?

Dokázali vás chytiť aj tak dlhej dobe od ich vzniku?

Dajte nám vedieť v diskusii.