Na maľovanie tváre s cieľom vyzerať ako černoch alebo používania slova „ni**a“ v bežnej reči sme sa pozreli z historického hľadiska.
Televízna šou Tvoja tvár znie povedome už pred dvoma rokmi prišla s dielom, v ktorom vzbudil pozornosť populárny český herec Martin Dejdar prezlečený za slávneho speváka The Weeknda. Zatiaľ čo porota a diváci sa na jeho imitačnom výkone smiali a uznávali ho, ďalší ho hodnotili ako rasistický. Martin Dejdar mal totiž tvár zafarbenú dohneda, aby pred publikom pôsobil ako Afroameričan.
Dramaturgia postupovala rovnako aj pri ďalších vystupujúcich, keď napodobňovali napríklad Beyoncé alebo Louisa Armstronga. Naposledy vyvolala rozruch slovenská modelka pred pár dňami. Naživo vystupovala ako Tupac a okrem prefarbenej tváre viackrát opakovala slovo „ni**a,“ a to aj mimo textu pesničky. Za to sa dočkala početnej kritiky na sociálnych sieťach a obuli sa do nej aj slovenskí raperi.
- Odkiaľ pochádza termín blackface a prečo je úzko prepojený s rasizmom
- Aká je temná minulosť blackface a prečo je absolútne nevhodné obhajovať ho v akejkoľvek forme v súčasnosti
- Kto sú populárni odporcovia rasizmu v tejto podobe
- Prečo je neobhájiteľné používať slovo „ni**a“ v bežnej komunikácii
- Ktorí slovenskí a českí youtuberi a raperi n-word použili, aj keď by nemali
Zástancovia markizáckej šou tvrdia, že ide len o nevinnú zábavu a nikto nemá právo kritizovať blackface – teda premaľovanie tváre za účelom podobať sa na Afroameričanov, pretože je na tom založený samotný formát.
V skutočnosti nevkusná forma vystúpení uráža okrem samotných interpretov aj celú afroamerickú kultúru, pretože sa dotýka desivej kapitoly z histórie, s ktorou sa spoločnosť snaží vysporiadať do dnešného dňa.
Akékoľvek prefarbovanie farby kože je rasistické. Nie je nič medzi tým, aj keby to komukoľvek prišlo akokoľvek zábavné.
Zobrazenie blackface – tvár prefarbená tmavšou farbou, ako je prirodzený pigment, s prípadným premaľovaním pier na sýtejšiu, je zakotvené ešte z rasistických prejavov predminulého storočia. Pochádza z dôb tzv. Minstrel show, čo boli potulné kabarety so značne pokleslým programom.
Ako píše CNN, už v začiatkoch 19. storočia jazdili belošskí vystupujúci po Spojených štátoch a Anglicku a napodobňovali černochov, ktorí vtedy ešte ako otroci pracovali na južanských plantážach. Tvár si farbili čistidlom na obuv alebo prepáleným korkom a Afroameričanov znázorňovali ako hlúpe a lenivé bytosti.
Černošskú komunitu takýmto spôsobom zosmiešňovali a tým viac si upevňovali „bielu nadradenosť“ a prehliadali hrôzy otroctva. Naopak, otroctvo podporovali, pretože z etnika robili nesvojprávne figúrky. Vzniká kult o nadradenosti bieleho muža. Vystúpenia boli zvyčajne jediným spôsobom, ako sa spoločnosť s Afroameričanmi aktívne stretávala.
O histórii blackface píše do detailov Národné múzeum pre štúdium afroamerickej kultúry. Podľa nich títo vystupujúci skreslili rysy a kultúru Afroameričanov, vrátane ich vzhľadu, jazyka, tanca a charakteru. Podporovaním týchto toxických stereotypov pasovali „belosť„“ ako privilegovaný štandard. Jediný, ktorý je vo vtedajšej spoločnosti prípustný.
Vystúpenia boli obzvlášť obľúbené počas Občianskej vojny, keď sa rasové strety najviac vyostrili a vznikol spor o tom, či má alebo nemá byť v USA zrušené otroctvo. To sa následne aj stalo.
Podľa History.com poslúžil nemý film Zrodenie národa z roku 1915 ako nástroj na regrutovanie členov Ku-Klux-Klanu. V silne rasistickom trojhodinovom propagandistickom epose je afroamerický človek vyobrazený ako „zlý nepriateľ národa“, a preto, že sa mu žiadny herec černošského pôvodu nechcel zapredať, museli ich hrať belosi s nafarbenou tvárou.
Viac ako sto rokov starý film je dnes ukážkou temnej kapitoly americkej histórie. Hoci proti jeho obsahu a zobrazeniu obdobia po občianskej vojne afroamerická kultúra dodnes protestovala, medzi xenofóbne naladenými bielymi divákmi bola snímka veľmi populárna.
Minstrelské predstavenia vyvrcholili až pred 2. svetovou vojnou a dodnes si v sebe nesú hrozné konotácie. Spieva o nich aj jedna z najlepších jazzových speváčok Billie Holiday vo svojej skladbe z roku 1939 – tá reaguje na otrokárske južanské obyvateľstvo.
Južné stromy plodia zvláštne ovocie,
krv na listoch a krv v koreňoch,
čierne telá sa hojdajú v južnom vánku,
zvláštne ovocie visí na topoľoch. "
- Billie Holiday, Strange Fruit
Hoci v spomínaných 30. rokoch minulého storočia už posilnil vplyv rôznych hnutí za občianske práva a vyobrazovanie blackface sa postupne znížilo, úplne nevymizlo a jeho používanie pretrváva dodnes. V USA sa na Halloween niektoré deti aj v súčasnosti prezliekajú „za černocha.“ Podľa februárového prieskumu je pre tretinu Američanov blackface v úplnom poriadku.
Nielen tam. V televíznych šou Európy si belošskí herci stále farbia tvár na hnedo, keď imitujú černošského umelca. Čelia za to pochopiteľnej kritike, pretože tento spôsob zábavy nemožno oddeliť od niekdajších výsmešných vystúpení.
V podcaste WTF s Marcom Maronom zopakoval bývalý prezident Obama, ktorý v relácii účinkoval ako hosť, že Spojené štáty majú stále čo robiť, aby bojovali proti nekontrolovateľnému rasizmu. „Nie sme z neho vyliečení a nie je to len o tom, že je neslušné hovoriť slovo n*ger na verejnosti,“ povedal. Spoločnosť podľa neho cez noc nemôže vymazať to, čo sa stalo pred niekoľkými storočiami.
A aj keď sa táto história priamo nedotýka minulosti Čechov a Slovákov, nie je možné ju prehliadať. Je aktuálna a citlivá. Rovnako, ako používanie slova, ktoré je rozšírené hlavne v rapových textoch – ni**er, ni**a.
Takto Afroameričanom hovorili južanskí otrokári. Ide o slovo, ktoré je súčasťou americkej histórie. Podľa Obamu nezmizne dovtedy, kým sa z neho naozaj nepoučíme – kým ďalšie generácie skutočne neprekonajú niekdajšie historické zverstvá.
Dnes slovo „ni**a“ podľa UrbanDictionary.com Afroameričania používajú ako „výraz na označenie svojich priateľov a spojencov z jednej crew.“ Je to pre nich prostriedok, ako sa identifikovať. Jeho použitie bielymi ľuďmi je však stále absolútne neprípustné.
Použitiu tohto slova sa nevyhli ani viacerí českí a slovenskí raperi. Známym je príklad od Igora, ktorý rapuje „(...) jsme fakin young ni**az, co nic nerozhodí (...)“ na svojej skladbe Young Ni**az. Áno, rovnaký názov použil aj Tupac.
Prešľapu sa dopustil aj James Cole na spolupráci s Hugom Toxxxom. Na tracku Arnold Leopard-Navrátil rapuje „(...) fenykl boy, už jsi jen pěna z piva, ni**a.“ Samotný Toxxx použil slovo vo svojej skladbe Private Mode: „(...) je mi líto, ni**as, dneska stokuju vevnitř, ni**as (...)“.
Zo Slovákov viackrát slovo verejne použil ADiss, napríklad na spoločnej veci so Spiritom s názvom Femme Fatale. V nej opakuje slovo pri rôznych príležitostiach vrátane refrénu a už skôr sa snažil alibisticky vysvetliť, že nejde o n-word, ale slovo, ktorým označuje svojich kamarátov a nápadne ho pripomína. „Ona je luxusná jak prvá trieda, ona má štýl ni**a, potrebuje niečo real ni**a(...)“
Rytmus vo svojom hite Started from the bottom spevia „started from the bottom, lick my fucking hairy balls, ni**a,“ čo sa dá rovnako považovať za prešľap, aj keď len imituje slová, ktoré už dávno existujú.
Z kontextu všetkých spomenutých interpretov je evidentné, že to nemyslia rasisticky, ale je potrebné akékoľvek použitie neignorovať alebo neštandardizovať. Nie je to správne – rovnako ako blackface. Je potrebné chápať históriu, aby sa jej temné kapitoly nikdy viac nemuseli v akejkoľvek mutácii opakovať.
Z youtuberov má vo svojom repertoári n-word napríklad Vláďa Videos, ktorý ho bez hanby umiestňuje do názvov videí.
