- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Naša právna úprava dovoľuje aj tým najväčším zločincom požiadať o podmienečné prepustenie. Ako im môže pomôcť posudok z väzenia?
Sklad na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave sa stal 8. apríla 1994 miestom brutálneho masakru porovnateľného s vyvraždením zločineckej skupiny Pápayovcov (viac sa o slovenskej mafii z 90. rokov dočítaš tu). Zásadným rozdielom však bola skutočnosť, že v priestoroch firmy DUK, s.r.o. neumierali mafiáni, ale nevinní muži, ženy a osemmesačné dieťa.
Viacnásobnou lúpežnou vraždou sa páchatelia chceli rýchlo obohatiť. Z miesta ukradli peniaze a zahraničné meny v hodnote viac ako 1,1 milióna slovenských korún.
Dvaja vrahovia, odsúdení na doživotie, nedávno požiadali o podmienečné prepustenie. Jeden z nich svoju žiadosť stiahol, druhý však naďalej čaká na vytýčenie pojednávania. Aké sú šance, že sa na Slovensku dostane doživotne odsúdený vrah na slobodu? A akú rolu hrá vo veci posudok z väznice?
- Prečo sa zlodeji neuspokojili s lupom a zavraždili 6 ľudí vrátane 8-mesačného dieťaťa
- O prvých zisteniach z miesta činu (vyjadrenie dlhoročného novinára Vladimíra Donnera, ktorý bol na mieste)
- O jedinom spoločníkovi z firmy, ktorý prežil
- Aké podmienky musí spĺňať doživotne odsúdený väzeň na to, aby požiadal o podmienečné prepustenie
- Akú úlohu hrá v jeho možnosti prepustenia riaditeľ väzenia
- Čo sa stane, ak jednému z vrahov žiadosť o podmienečné prepustenie zamietnu
- Či podľa novinára Donnera využije túto možnosť aj Mikuláš Černák
Hlavný vyšetrovateľ vraždy major Vladimír Kotulič
prezentuje jednu zo zbraní páchateľov – samopal Škorpión (22. apríl 1994)
Pred masakrom sa vrahovia posilnili alkoholom
Viliam Hauser a Róbert Matta študovali na rovnakej základnej a strednej škole a obaja pracovali v bratislavskom Istrocheme. Práve v tomto podniku sa dostali do styku s dvojicou Vietnamcov Tran Xuan Khamom a Tran Phuong Sonom, ktorí si zo zarobených peňazí dokázali ušetriť a neskôr investovať do vlastného podnikania.
Spolu s niekoľkými ďalšími spoločníkmi si v roku 1992 založili spoločnosť DUK, s.r.o. Predmetom podnikania firmy bolo šitie odevov, sprostredkovanie obchodnej činnosti a služieb, no taktiež predaj rôzneho tovaru.
Viliam Hauser a Róbert Matta podobnou finančnou gramotnosťou zjavne neoplývali a kvôli rýchlemu zárobku bez akejkoľvek námahy sa nebáli pristúpiť aj k viacnásobnej vražde. V rámci plánovania celej akcie si Róbert Matta prezrel priestory spoločnosti pod zámienkou nakupovania.
V čase spáchania zločinu boli obaja nezamestnaní, a tak sa mohli v jednom z bratislavských podnikov stretnúť už za bieleho dňa. Neskôr ich mali vystriedať ešte niekoľko a počas spoločného trávenia času požívali alkohol.
Bál sa, že na neho vytiahne zbraň, a tak začal strieľať prvý
Ku vstupnému vchodu do firmy dvojica páchateľov pristúpila krátko po ôsmej večer. Strážca objektu si mužov ani masaker podľa výpovede vôbec nevšimol. I keď bolo cieľom vtedy 24-ročného Hausera a 23-ročného Mattu vraj iba olúpenie vietnamských podnikateľov, priniesli si so sebou aj dve zbrane. Pred obeťami sa navyše nijako nemaskovali, a preto sa vyšetrovatelia pohrávali s teóriou, či vraždu Vietnamcov vopred neplánovali.
„Bol som priamo na mieste činu, ale dovnútra nepustili nikoho. Ani novinárov či fotografov. Policajti boli po prehľadaní oblasti skúpi na slovo, pretože v prvých chvíľach ani nebolo jasné, že sa pod perinou v priestoroch budovy nachádza malé zadusené dieťa,“ povedal pre Refresher novinár Vladimír Donner, ktorý sa vyše 20 rokov venoval kriminálnym témam.
Prvou obeťou dvojice vrahov sa stal Tran Phuong Son, ktorý s Mattom a Hauserom kedysi pracoval v podniku Istrochem. Matta svojho známeho vyzval, aby mu dal peniaze. Tran Phuong Son mal následne pristúpiť k stolu, čo Matta vraj považoval za náznak toho, že chce na neho vytiahnuť zbraň, a tak spustil paľbu zo samopalu, ktorú ukončila guľka do hlavy obete.
Telo Tran Phuong Sona
8-mesačné dieťa udusili a tehotnú ženu strelili do hlavy
Sonov spolupracovník Nguyen Minh Hai sa pokúsil z vedľajšej miestnosti utiecť pred Mattom. Ten na neho začal strieľať a poslednú guľku svojej druhej obeti vpálil do hlavy. Po zavraždení Sona si už totiž nemohli dovoliť žiadnych svedkov.
V areáli sa nachádzali aj dve ženy – Dao Thi Minh Hauongt a Nguyen Thi Kim Dung. Druhá z nich bola v piatom mesiaci tehotenstva. Dao a Nguyen dvojici zločincov prezradili, kde nájdu peniaze. Po tom, čo ich našli, chcel Hauser ísť pre valuty, ale vyrušil ho krik malého dievčatka. Kým Hauser kráčal k dieťaťu, Matta strážil dvojicu žien.
Do miestnosti následne vbehol ďalší bývalý kolega dvojice páchateľov z bratislavského Istrochemu Tran Xuan Kham. Jeho pokus o zastavenie Mattu dopadol neúspechom. Ten sa aj pri svojej tretej obeti postaral o jej smrť záverečným výstrelom do hlavy.
Medzičasom sa Hauser dostal k dieťaťu, ktoré otočil na bruško a zakryl ho paplónmi a poduškami. Dievčatko sa preto udusilo. Nakoniec sa vrátil naspäť k Mattovi s kabelkou, kde sa nachádzali valuty. Jedna zo žien začala kričať, a tak ju Matta tiež zastrelil.
Tehotnú Nguyen Thi Kim Dung vraj zabili kvôli tomu, aby nezostal na mieste žiaden svedok. Obidve ženy zastrelil Matta z blízkosti strelou do hlavy. Telá Vietnamcov našli na druhý deň ráno.
Firma prišla o päť zo šiestich spoluvlastníkov
„Keď som ako šéf vyšetrovačky prišiel na miesto činu, bol to mimoriadne negatívny pohľad. Vôbec situácia, ktorá nastala, by sa dala charakterizovať ako absolútne neľútostná brutálna vražda malej vietnamskej komunity, pravdepodobne teda s lúpežným motívom. Vtedy to bola základná vyšetrovacia verzia, ktorá sa potom neskôr aj potvrdila,“ povedal pre TASR niekdajší šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor.
Novinára Vladimíra Donnera sme sa pýtali, či sa okrem verzie lúpeže nezvažoval aj rasový motív. Ten však podobnú možnosť jasne vylúčil. „Podstatné bolo to, že zmizli peniaze. Určite sa neriešilo, že obeťami boli Aziati. V tom období však boli známi tým, že si neukladali peniaze do finančných ústavov. A preto mohli Hauser s Mattom predpokladať, že v ich firme nájdu veľké množstvo peňazí. Rasový motív sa však v danom čase vôbec nerozoberal,“ povedal.
Ako jediný zo spoločníkov firmy prežil Quoc Tuan Nguyen, ktorý sa v čase masakru nenachádzal v priestoroch spoločnosti. DUK, s.r.o. z Obchodného registra Slovenskej republiky vymazali 23. júla 2011. „Spomínam si, že sa na pohrebe obetí zišlo množstvo ľudí z ich komunity. Išlo teda o pomerne uzavretú komunitu,“ dodal Donner k ich poslednej rozlúčke.
Zadržaní často menili výpoveď a Hauser tvrdil, že nemá s vraždami nič spoločné
Po odchode z areálu sa vrahovia vydali ku garáži na Kafendovej ulici, kde si schovali zbrane a rozdelili peniaze a valuty v hodnote približne 1,1 milióna slovenských korún (išlo o 150-tisíc korún, 4 000 nemeckých mariek, takmer 30-tisíc amerických dolárov a 30-tisíc rakúskych šilingov). Následne sa odobrali k Hauserovi pre pasy a odcestovali do Nemecka, kde mal Hauser rodinu. Telefonicky odtiaľ požiadal svojho brata, aby zakopal tašku so zbraňami, ktorú nechali v garáži.
Tie boli istý čas ukryté vo Vajnorskej doline. Za krátku dobu sa páchatelia vrátili na Slovensko, aby si z garáže vzali ďalšie peniaze. „Páchatelia ušli do Nemecka, chytili ich následne v dobe, keď sa vrátili na Slovensko a plánovali odcestovať naspäť do zahraničia,“ spomína na ich dolapenie investigatívny novinár. Písal sa 19. apríl 1994 a polícia zadržala mužov na hraniciach s Rakúskom, pretože jednu zo zbraní, ktorú kúpili, niekto ukradol v Krasňanoch.
Pri vypočúvaní o krádeži zbrane sa ale priznali aj k masakru Vietnamcov. Na mieste šesťnásobnej vraždy sa navyše neskôr našli otlačky Hauserovej ruky a vyšetrovatelia sa časom dostali aj k zakopaným zbraniam a zvyšným peniazom schovaným v garáži a v Nemecku. V priebehu výsluchov sa Matta s Hauserom obrátili proti sebe a zhadzovali vinu jeden na druhého. Hauser napríklad tvrdil, že Mattu odviezol pred sklad a o masakre v priestoroch nevedel.
Mafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavu
28. júla 2019, 14:48
Súd s vrahmi sa začal 15. mája 1995. Pojednávanie však prerušili z dôvodu anonymného nahlásenia bomby v Justičnom paláci. Za krvavú viacnásobnú lúpežnú vraždu, aká na Slovensku nemala obdoby, boli 9 dní na to Viliam Hauser a Róbert Matta odsúdení na doživotný trest odňatia slobody, ktorý si dodnes odpykávajú v Leopoldove.
V roku 1996 sa Matta a Hauser odvolali na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý potvrdil rozhodnutie Mestského súdu v Bratislave. Podľa znalcov nebolo totiž pravdepodobné, aby u mužov po prepustení na slobodu prebehla úspešná resocializácia.
Matta žiadosť o prepustenie stiahol, Hauser chce bojovať
V apríli roku 2019 obaja odsúdení splnili lehotu („odsedeli“ si 25 rokov) na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie. „Okresnému súdu Trnava boli v druhej polovici apríla postupne doručené žiadosti odsúdených o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,“ potvrdila pre TASR hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová.
Róbert Matta však nakoniec svoj návrh na podmienečné prepustenie stiahol. „Okresný súd Trnava zrušil termín verejného zasadnutia nariadený na 15. augusta o 9.00 h z dôvodu, že odsúdený vzal návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody späť,“ informovala o veci zástupkyňa hovorkyne Katarína Lovasová. O návrhu Hausera sa doposiaľ nerozhodovalo. Hauser okrem toho podal na súd sťažnosť voči znaleckému posudku.
Pátranie po väzňovi, ilustračná fotografia
Ak Hauserovu žiadosť súd zamietne, novú šancu dostane o 3 roky
O bližších informáciách o doživotne odsúdených väzňoch a možnostiach ich potenciálneho prepustenia sme hovorili s Katarínou Novákovou, riaditeľkou odboru podpory centrálneho riadenia a komunikácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Podľa Novákovej môže trestanec odsúdený na doživotie požiadať opätovne o podmienečné prepustenie po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, ak bol návrh zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
„Z uvedeného dôvodu nie je ojedinelá situácia, kedy odsúdený ešte pred rozhodnutím súdu zoberie svoju žiadosť z rozličných dôvodov a pohnútok späť, a tým nie je pre podanie novej žiadosti o podmienečné prepustenie viazaný žiadnou lehotou,“ prezradila ďalej. To sa týka aj Róberta Mattu, ktorý svoju žiadosť možno stiahol práve z uvedeného dôvodu.
Z doživotne odsúdených zločincov o podmienečné prepustenie už napríklad v roku 2018 neúspešne žiadal vrah Ľubor Masár. Bude naše súdnictvo ochotné vyhovieť Hauserovi? A podá svoju žiadosť aj obávaný Mikuláš Černák?
„Či si to súdnictvo zoberie na krk, to je vec konkrétneho senátu. Druhá vec je tá, že aj odsúdení na doživotie majú právo na to, aby si podali žiadosť o podmienečné prepustenie. V roku 2023 bude mať rovnaké právo aj Černák a myslím si, že keď začal spievať, tak s touto možnosťou ráta. Ale či sa to stane, to netuším,“ vyjadril sa na záver novinár Vlado Donner.
Ústav na výkon trestu a odňatia slobody v Dubnici nad Váhom
Na Slovensku máme 57 doživotne odsúdených trestancov, z väzenia sa žiaden z nich nedostal
Katarína Nováková zo Zboru väzenskej a justičnej stráže nám taktiež potvrdila, že sa aktuálne vo výkone trestu nachádza 57 väzňov odsúdených na doživotie a do dnešného dňa o podmienečné prepustenie mohlo požiadať 10 z nich. Z tých, ktorí mali nárok na podanie žiadosti po 25 rokoch výkonu trestu odňatia slobody, na slobodu neprepustili ani jedného.
Akým spôsobom môže väzňom pomôcť či uškodiť hodnotenie riaditeľa väznice? „Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie,“ povedala pani Nováková.
Konkrétne ide najmä o „hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu, aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania a resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania“. Na základe vyhodnotených informácií riaditeľ ústavu uvedie svoje odporúčanie, v ktorom vyjadrí úplný alebo čiastočný súhlas či nesúhlas s podmienečným prepustením konkrétneho trestanca. Ten však nemá záväzný charakter a súd sa ním pri rozhodovaní nemusí riadiť.
