Šili pre Armaniho, Calvina Kleina, Róberta Fica aj Michaela Schumachera. Po privatizácii a odchode sicílskych podnikateľov do Srbska fabrika aj svidnícka odevná tradícia skončila.
Bol december 2014. Po celodennej šichte, stojí stovka žien pred odevnou fabrikou s transparentmi a megafónmi v rukách. V ten deň nejdú klasicky na druhú „domácu šichtu“ za svojimi malými deťmi. Stoja v mraze a kričia, že už toho majú dosť.
Zima, krik a chaos
Už viac nebudú osem hodín sedieť za strojom vo vetrovkách a šiť v zime pri trinástich stupňoch. Nechcú pracovať za tristo eur mesačne, pretože v nich ešte zostal kúsok ľudskej dôstojnosti.
Nebudú s prekríženými nohami tŕpnuť, kedy im taliansky šéf dovolí ísť na záchod. Nechcú zas a znova čakať na jeho hysterický záchvat, krik a ponižovanie. Nepomohlo, že sa do veci vložili odbory, médiá, polícia ani ďalšie štátne orgány. Inšpektorov práce majitelia z fabriky jednoducho vyhodia.
Po šiestich desaťročiach urobili majitelia – talianski bratia Bucalovci – tragickú čiernu bodku za tradíciou odevnej výroby vo Svidníku. V roku 2019, po piatich rokoch trvania kauzy, naťahovania sa so zamestnancami, odbormi, médiami a inšpektorátom práce, majitelia hromadne prepúšťajú väčšinu zamestnancov a presúvajú výrobu do Srbska.
Šitie odevov vo Svidníku po šesťdesiatich rokoch končí. Kauza skončila fiaskom štátu a ponížením zamestnancov aj odborov. Poďme sa na bizarný príbeh jednej fabriky pozrieť trochu bližšie.
Pohľad na obrovský areál svidníckej fabriky. Výrobu presunuli Taliani od Srbska
Z Číny do Svidníka
„Boli to Taliani, Sicílčania, ktorí mali prepojenia na vtedajšiu Berlusconiho vládu. Dostali veľkú štátnu zákazku pre taliansku armádu. Nesmeli ju však robiť v tretích krajinách, iba v Taliansku. Nakoniec to vymysleli tak, že obišli Taliansko cez Čínu a Svidník,“ vysvetľuje bývalý spolumajiteľ a manažér spoločnosti, sedemdesiatnik Ladislav Koudelka. Pri svidníckej fabrike bol od začiatku, viac ako 50 rokov.
„Materiál sa teda vyviezol z Talianska do Číny a tam sa čiastočne spracoval. Potom to všetko poslali k nám do Svidníka a tu sa to dokončilo. Celé to ale nakoniec krachlo, pretože v Taliansku sa to prevalilo. Bucalovcov za to niekto udal a zákazka sa nekonala,“ hovorí spolumajiteľ.
Mafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavu
28. júla 2019, 14:48
„Málokto to vie, ale dodnes sú v skladoch svidníckej fabriky talianske uniformy. Na tomto sa majitelia veľmi popálili a stálo ich to veľa peňazí. Od toho momentu to išlo s výrobou dole vodou,“ dodáva Ladislav Koudelka.
Obleky pre celebrity
Ešte v roku 2008 sa spoločnosti darilo dobre. Fabrika zamestnávala 900 ľudí, špecializovala sa na luxusné odevy a klientelu prominentov. Šili sa tu pánske saká, obleky a vesty pre značky Armani, Calvin Klein, Valentin, Profilo, Dalton Forsythe a Facis.
Obleky a košele dodávala nielen slovenským politikom, napríklad bývalému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi či vtedajšiemu premiérovi Róbertovi Ficovi, ale aj medzinárodným športovým celebritám.
Medzi inými aj slávnemu futbalovému trénerovi Josému Mourinhovi, pretekárovi F1 Michaelovi Schumacherovi či kompletnému futbalovému tímu AC Miláno. Tie najdrahšie sa predávali za 2 000 €.
Protest svidníckych šičiek v decembri 2014
Novodobí otrokári
„Chceme žiť, nie živoriť! Novodobí otrokári! Chceme to, čo nám patrí. Dajte nám mzdu a primerané pracovné podmienky! Chceme pracovať za lepšiu mzdu!“ hlásajú na štrajku o šesť rokov neskôr transparenty v rukách zúfalých žien.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vyriešili Taliani sťažnosti, že je pracovníčkam zima
- Čo spravili z kedysi fungujúcej fabriky pracujúcej s Armani aj Calvin Klein
- Prečo odborári hovoria, že v prípade závodu zlyhal štát
- Ako sa vyvíjala svidnícka fabrika
- Čo sa stalo, keď Taliani vyhodili z fabriky inšpekciu práce
