Ženy by mali svoju sexualitu vlastniť a nehanbiť sa za ňu, hovorí Slovenka, ktorá sa vyzlieka pre oslavu feminizmu (Rozhovor)

Striptíz a feminizmus v jednej vete môžu pre niekoho znieť ako nezvyčajná kombinácia. Takýto názor však nemá burlesque tanečnica Rocky Rúž, ktorá svojimi vystúpeniami dodáva sebavedomie iným ženám a inšpiruje ich, aby sa nehanbili za svoje telá. 

Odporúčané

Striptíz nie je o tom, že si stiahneš gate, beháš s holým dickom a plieskaš im ho o tvár, hovorí Mark Topol (Rozhovor) 19. mája 2019, 17:47

„Ako vidieť, nie som chlpatá, mám rada mužov a nie som lesbička – nieže by na tom bolo niečo zlé, no je to zaužívané klišé. Burlesque tancom sa snažím dokázať, že aj feministky sa môžu rady líčiť, nosiť podpätky, vyzliekať sa a je to v poriadku,“ hovorí Rocky, ktorá svojimi názormi búra zaužívané konvencie o tom, čo vlastne znamená byť feministkou. 

Ako si sa k burlesque tancovaniu dostala?

Už počas puberty som to začala registrovať, pretože sa mi vždy páčila celková estetika a vintage štýl. Študovala som módne návrhárstvo, tak ma to vždy vizuálne priťahovalo. Samozrejme som tiež poznala Ditu Von Teese, ktorá sa mi veľmi páčila. 

Vnímala som to podprahovo, ale nikdy som si nemyslela, že to budem robiť aj ja. Mala som totiž veľké problémy s tým, ako vyzerám a dokonca som kvôli tomu 7 rokov nechodila na plaváreň a celkovo sa vyhýbala letu. 

Vtedy som veľmi vnímala to, čo spoločnosť vraví o ideále krásy a necítila som sa, že by som ho spĺňala. Raz som si však rezervovala burlesque tanečnice na rozlúčkovú párty kamarátky a všetky dievčatá boli z predstavenia unesené. 

Prihlásila som sa teda na ten kurz a pomaly som začala odbúravať svoje komplexy samej zo seba. Burlesque spĺňal všetko, čo mám rada a bol to takisto výrazový prostriedok na to, aby som mohla vyjadriť veci, čo ma trápia. No a to bolo 3 roky dozadu a teraz niečo cez 2 roky vystupujem sólo. 

Je burlesque tvoje jediné povolanie?

Zatiaľ mi to veľmi nezarába, ale už sa to konečne živí samo, čo je vlastne celkom úspech, lebo tie kostýmy sú extrémne drahé. Výdavky na šaty sa pohybujú v troj- až štvorciferných číslach a keďže som extrémny perfekcionista, tak si na také veci potrpím. 

Aký je rozdiel medzi konvenčným striptízom a burlesque tanečnicou?

Hlavný rozdiel je asi to, že pri burlesque tanci sa nikdy úplne nevyzliekame. Pri normálnom striptíze ide hlavne o to, že dievčatá sa musia vyzliecť, aby potešili svojho prevažne mužského diváka.

Pri nás ide okrem potešenia divákov aj o komfort tanečnice a tým pádom ukážeš len toľko, koľko chceš, no nikdy sa kompletne nevyzlečieš. Väčšinou tieto predstavenia majú aj tému a príbeh, ktorým sa tá burleska snaží niečo povedať.

Pri väčšine striptízových predstavení sa dievčatá takisto vyzliekajú strašne rýchlo, my to chvíľku naťahujeme a držíme tým diváka v napätí. Povedala by som teda, že u nás ide najmä o tú choreografiu a nie samotnú nahotu. 

Ľudia nemajú problém pozerať sa v reklamách na anonymné tváre polonahých modeliek, ktoré sú v kampani vykreslené ako sexuálne objekty. No akonáhle chce žena svoju sexualitu vlastniť, tak je to už automaticky niečo zlé. 

Takže pri burlesque sa nemôžeš kompletne vyzliecť, aj keby si chcela?

Existuje tam hranica a môžeš sa vyzliecť maximálne do nohavičiek, no musíš mať aj nálepky, ktoré ti zakrývajú bradavky. Keď sa hlásiš na burlesque, tak tam uvádzajú, že úplná nahota nie je povolená. 

Spomínala si, že väčšina burlesque predstavení má nejaký príbeh. Aký je ten tvoj? 

Ja riešim sociálno-kritické a najmä feministické témy. Moje úplne prvé číslo bolo o spoločenskom nátlaku na dôležitosť vydaja, ktorý existuje v slovanských krajinách. Ako mladé dievča neustále dostávaš otázky, či už máš priateľa, či si zasnúbená, kedy bude svadba a samozrejme, kedy budú deti. 

Toto pre mňa nikdy neboli priority a keď už som sa blížila k tridsiatke, čo v našej spoločnosti znamená, že som v podstate stará dievka, tak som sa rozhodla, že svojej rodine venujem špeciálne burlesque číslo. Bol to vlastne darček pre všetkých blízkych, ktorí ma chceli vidieť v svadobných šatách. 

V tom čísle som pomocou predstavenia vysvetlila, že nepotrebujem manžela na to, aby som bola šťastná a že som spokojná s tým, čo mám. Bolo to vtipné, divoké a aj sexy, čiže si myslím, že sa na tom každý zabavil a vtedy to konečne všetci pochopili. 

Odporúčané

Profesionálna domina: Muži prichádzajú o potešenie z análneho orgazmu kvôli spoločenským predsudkom (Rozhovor) 29. apríla 2019, 18:53

Čiže sa takéto socio-kritické témy snažíš vo svojom predstavení predviesť s humorom? 

Nie vždy. Mám aj číslo, ktoré vôbec nie je veselé a zaoberá sa "slut-shamingom" (hanebením žien „ľahších mravov“).  Viem, že vždy keď sa takto prezentujem, tak sa vyskytne mnoho komentárov, ktoré budú písať o tom, že burleska je vlastne obyčajná striptérka. 

Ja sa vôbec nehanbím za to, čo robím a preto si aj na Instagrame píšem, že som feministická striptérka, keďže existuje stigma, že keď je niekto striptérka, je automaticky ľahká. Vždy je to o obviňovaní žien, no ja vravím, že aká je ponuka, taký je dopyt. 

A nemusíme sa rozprávať ani o striptérkach. Úplne stačí, ak si zoberieme ako príklad dievčatá, čo dávajú svoje fotky na Instagram. Vždy sa nájde niekto, kto jej tam príde vynadať, len aby si na nej vybil svoje komplexy.

Prečo si sa rozhodla venovať zrovna tejto téme? 

Keď som mala 12 rokov, v škole mi povedali, že dievčatá nemôžu nosiť tielka na ramienka, pretože to rozptyľuje chlapcov. Dokonca som musela podpísať dodatok do školského poriadku, že nebudem chodiť takým štýlom oblečená. Vtedy som skutočne ostala šokovaná. 

Určite sa každému dievčaťu stalo, že sa ocitlo v nepríjemnej situácii, v ktorej dostala nejakú nevhodnú poznámku na svoj výzor, či na to, čo má oblečené. A väčšinou sa rieši presne to, ako vyzerala. Pre mňa je to úplne nepochopiteľné, pretože nepovažujem mužov za primitívne stvorenia podliehajúce svojim zvieracím inštinktom, aby nemohli rozoznať to, čo je a čo nie je vhodné.

Nejde mi o to, aby som inšpirovala baby, aby z nich boli striptérky, burlesky, alebo si fotili holé zadky na Instagram. Chcem však, aby sa cítili dobre vo vlastnom tele. 

O čom konkrétne je teda to tvoje číslo?

Prvá časť je o oslave ženstva, kde vystupujem v dlhých šatách a kožušinovej štóle. Potom sa však z reproduktorov ozve taká reč, ktorá je z videa, kde jeden chlap v Londýne na ulici nadáva dievčaťu, čo má rifle a tričko nad pupok. 

On jej začne nadávať, pýtať sa jej, že za koľko pôjde. Ona je úplne zaskočená a on stále pokračuje, že určite je prostitútka, keď sa takto oblieka a ukončí to tým, že nech sa nečuduje, keď ju niekto znásilní. 

Pri tejto reči sa vyzliekam, mám na sebe nálepky, ktoré majú nadávky typu: „štetka“, „šľapka“ a podobne. Ľudia sa dovtedy bavia, no potom nastane táto scéna a ostanú zaskočení sedieť a nevedia, čo sa vlastne deje. 

Neskôr sa však ten hlas prepne na feministickú punkovú kapelu, ja si tie nadávky začnem strhávať a za mnou začnú svietiť povzbudzujúce slová. Na konci sa vyzlečiem a na obrazovke je napísané: „This is what a feminist looks like.“ Nie je to o tom, že všetky ženy sa majú vyzliekať. Ide o to, či to ja chcem, alebo nie a nikto nemá právo robiť na základe toho nejaké závery. 

Takto vlastne prepájaš tú myšlienku feminizmu so striptízom?

Áno. Burlesque neznamená to, že dievča sa musí teraz prezentovať pred publikom ľudí. Je to však o sebeláske a sebavedomí. Celá naša spoločnosť nás totiž učí opak, keďže na tom zarába.