Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Streda 11. 12. 2019 meniny má Hilda

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Umenie
4
Dušan Šutarík
20. máj 2019, 21:54

Osamelý údržbár v tajnosti vytvoril najdlhší román na svete a stovky obrazov. Dnes patrí k najoceňovanejším umelcom

Henry Darger prežil svoj život v osamelosti a o tom, že je autorom vizionárskeho diela sa svet dozvedel až po jeho smrti.

Dušan Šutarík
20. máj 2019, 21:54
Osamelý údržbár v tajnosti vytvoril najdlhší román na svete a stovky obrazov. Dnes patrí k najoceňovanejším umelcom
Zdroj: The Realms of the Unreal/Forward Entertainment/Mongrel Media/Wellspring Media
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
4
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Možno vieš, že vedľa „oficiálneho“ umenia existuje aj termín outsider art (alebo raw art či art brut). Ako prvý ho vymedzil Jean Dubuffet a zahrnul doň umelcov, ktorí sa celý život pohybovali mimo oficiálnej umeleckej scény.

 

Často ide o ľudí, ktorí nemali žiadne umelecké vzdelanie, napriek tomu však dokázali vytvárať fascinujúce diela. Títo umelci takmer výlučne žili na okraji spoločnosti. Buď boli psychiatrickými pacientmi, bezdomovcami či strávili svoj život v mučivej osamelosti.

 

K najznámejším a najoceňovanejším umelcom hnutia art brut jednoznačne patrí Henry Darger. Ten vytvoril pravdepodobne najdlhší román v histórii, ktorý doplnil o stovky vlastných kresieb, koláží a malieb.

 

Henry Darger v roku 1971

Osamelý údržbár v tajnosti vytvoril najdlhší román na svete a stovky obrazov. Dnes patrí k najoceňovanejším umelcom

 

Za Dargerovho života o jeho umeleckých aktivitách nikto netušil. Všetci ho mali skôr za uzavretého a tichého podivína. Celý svoj život prežil v chudobe a ostatní ho takmer ani neregistrovali. Niektorí ho považovali za blázna.

 

Jeho susedka Mary O'Donnell tvrdí, že to nie je presné. „Rozhodne nebol blázon v tom tradičnom slova zmysle,“ povedala. „Iste, bol excentrický, ale dokázal pracovať, starať sa o seba. Svoj život mal pod kontrolou.“

 

Celý svoj život prežil v skromnej izbe v dome na W. Webster Avenue, v ktorej nemal ani len posteľ (spával na stoličke). Dochovali sa len tri fotografie s jeho podobizňou a jeho každodenný život bol dosť jednotvárny. Napriek tomu však ide o fascinujúcu postavu, ktorá už roky púta pozornosť nielen svojím dielom, ale aj svojou nevšednou osobnosťou.

 

Život

Henry Joseph Darger sa narodil v roku 1892. Keď mal štyri roky, jeho matka zomrela pri pôrode Dargerovej sestry. Tá bola okamžite daná na adopciu a Darger ju nikdy nespoznal. Až do roku 1900 žil so svojím otcom, lenže ten následne ochorel a nebol schopný sa o Henryho starať a napokon v roku 1905 zomrel.

 

Malý Henry tak putoval do ústavu pre slabomyseľné deti v Illinois. O jeho psychickom stave však toho veľa nevieme (okrem špekulácií, ktoré sa vyrojili po Henryho smrti).

 

V záznamoch z ústavu sa dočítame len to, že „srdce malého Henryho nie je na správnom mieste“. Samotný Darger k tomu neskôr vo svojej autobiografii napísal: „A kde teda je? V mojom bruchu?“

 

Henry Darger

Osamelý údržbár v tajnosti vytvoril najdlhší román na svete a stovky obrazov. Dnes patrí k najoceňovanejším umelcom

 

V záznamoch sa tiež uvádza uvádza, že trpel „samo-poškodzovaním“, čo bol v tej dobe eufemizmus pre masturbáciu. Tá bola v Dargerovom detstve považovaná za psychické ochorenie.

 

Vo svojom denníku Darger píše, že bol učiteľmi často trestaný, údajne za svoju drzosť. Mal tiež nutkanie opakovane vydávať zvláštne zvuky a vykrikovať nadávky (čo niektorí neskôr pripisovali Tourettovmu syndrómu). Toto správanie mu narobilo mnohých nepriateľov.

 

Stával sa obeťou šikany od ostatných detí. Ako však Darger napísal, nikdy sa nebál, vždy sa vrhal do bitiek a dokázal sa ubrániť. Podmienky v ústave boli katastrofálne. Personál nebol adekvátne vyškolený a často tam dochádzalo k zbytočným úmrtiam.

 

Mŕtvi boli pochovávaní priamo na pozemku sanatória. Pacienti sa tiež museli zúčastňovať na ťažkých nútených prácach. Napriek tomu však Darger podľa vlastných slov našiel v ústave aj priateľov a niektoré obdobia považoval za šťastné.

 

Tretia a posledná dochovaná fotografia Henryho Dargera

Osamelý údržbár v tajnosti vytvoril najdlhší román na svete a stovky obrazov. Dnes patrí k najoceňovanejším umelcom

 

Niekoľkokrát sa pokúšal zo zariadenia utiecť, čo sa mu napokon podarilo ako 16-ročnému. Vrátil sa do svojho rodného Chicaga, kde našiel prácu ako upratovač, údržbár a vrátnik v jednej katolíckej nemocnici. V tejto práci ostal až do svojho dôchodku v roku 1963.

 

O jeho súkromí sa toho nedá mnoho napísať. Každý jeho deň bol veľmi monotónny. Stále nosil rovnaký kabát a oblečenie, vždy však dbal, aby bolo čisté. Bol silne veriaci a každý deň navštevoval omšu v katolíckom kostole. V odpadkových košoch zbieral najrôznejšie noviny, časopisy a reklamné letáky. Tie neskôr využil vo svojej tvorbe.

 

Jeho susedia naňho spomínajú ako na veľmi tichého človeka, ktorý bol uzavretý vo svojom vlastnom svete. Vo svojich denníkoch vyjadroval veľkú lásku k deťom a nenávidel všetkých, ktorí im ubližujú. Bádatelia vypátrali, že sa dvakrát snažil osvojiť si dieťa, čo sa mu ale nepodarilo.

 

Jeho susedia však tvrdia, že sa s deťmi zo susedstva nikdy nerozprával. „Nerozprával sa s nikým. Ani s deťmi, ani s dospelými. Bol proste sám,“ spomínala naňho jeho domáca Kiyoko Lerner.

 

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa American Folk Art Museum (@afamuseum),

 

Z jeho miestnosti ľudia často počuli rôzne hlasy. Darger mal totiž zvyk rozprávať sa sám so sebou. Išlo o hlasy rôznych postáv a rôznych akcentov. Ako spomínajú jeho susedia, zdalo sa, že tam má Darger celú skupinu ľudí, v skutočnosti bol úplne sám.

 

So svojím jediným priateľom Williamom Schloederom chceli založiť Ochrannú spoločnosť pre deti, ktorá mala nechcené a opustené deti umiestňovať do náhradných milujúcich rodín. Dargerov znalec Jim Elledge teoretizoval, že Schloeder a Darger mohli mať medzi sebou milostný vzťah, avšak ide skôr len o špekuláciu.

 

Dielo

V roku 1909 začal Darger pracovať na svojom epickom diele s vyčerpávajúcim názvom The Story of the Vivian Girls, in What is known as the Realms of the Unreal, of the Glandeco-Angelinnian War Storm, Caused by the Child Slave Rebellion (v skratke Realms of the Unreal). Autor na ňom pracoval v podstate až do konca svojho života.

 

Tento román má neuveriteľných 15 145 strán, ktoré Darger doplnil o množstvo vlastnoručných malieb a koláží. Darger nemal žiadne umelecké vzdelanie, ovplyvnený bol najmä rozprávkami, ktoré čítal ako dieťa. 

 

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Illustration Chronicles (@illustrationchronicles),

 

Sem patrili najmä diela ako Čarodejník z krajiny Oz od L. Franka Bauma, A Little Maid of Nantucket od Alice Curtis či knihy Charlesa Dickensa. Do svojho románu tiež pretavil spomienky z detského ústavu, najmä kruté tresty a nútené práce.

 

Zo zozbieraných novín a obrázkových časopisov vystrihoval postavičky, ktoré potom prekresľoval a následne kopíroval. Jeho maľby sú nezriedka veľmi epické a rozsiahle. Výnimkou nie sú takmer tri metre dlhé plátna, ktoré pomaľoval z oboch strán.

 

Samotný román rozpráva príbeh o siedmich transsexuálnych dievčatkách, princeznách kresťanského národa menom Abbiennia. V Abbiennii dospelí zo štátu Glandelinians zotročujú deti a využívajú ich na ťažkú prácu. Vedení sú krutým Johnom Manleym (Darger ho pomenoval podľa chlapca, ktorý ho v ústave často šikanoval).

 

Sedem princezien, nazývané aj Vivian Girls, však začne detskú rebéliu, ktorá vyústi v dlhý a krvavý vojenský konflikt s Glandeliniančanmi. V príbehu sa objavuje viacero bytostí ako napríklad Blengigomeneani, ktorí na seba dokážu brať ľudskú podobu.

 

Na tisíckach strán je popisovaná krutá občianska vojna, ktorá je výrazne poznačená Dargerovou kresťanskou vierou. Vivianské princezné reprezentujú kresťanský (katolícky) svet, zatiaľ čo Glandelinianci sú označovaní ako bezbožní a zlí. V príbehu vystupuje aj samotný Henry Darger, a to na strane zotročených detí.

 

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Alison Castle (@idealcheese),

 

Darger popísal mnoho krvavých bitiek medzi deťmi a Glandeliniančanmi, ku ktorým pridával tabuľky s presným počtom zabitých, s menami všetkých generálov a informáciami o tom, koľko peňazí bitka stála. Zložil dokonca aj fiktívne vojnové piesne.

 

Na ilustráciách a maľbách sa striedajú mnohé scény. Jednak sú to výjavy až idylicky nádherné, plné hrajúcich sa detí na rozkvitnutých lúkach, ale aj extrémne brutálne a násilné scény.

 

NAČÍTAŤ CELÝ ČLÁNOK BEZPLATNE
Podpor tvorbu kvalitného obsahu
Roky tvoríme kvalitné autorské články, ktoré nikde inde nenájdeš. Ak chceš viac takýchto článkov, predplať si REFRESHER+ a dostaneš ďalšie výhody.
CHCEM PODPORIŤ

 

Jednou z veľkých inšpirácií bola pre Dargera fotka dievčatka menom Elsie Paroubek. Paroubek bola vo svojich 5 rokoch zavraždená a vraha sa nikdy nepodarilo vypátrať. Elsie Paroubek sa stala základom pre postavu Annie Aronburg, veliteľku vzbúrených detí. Darger fotografiu Paroubek opatroval takmer ako svätú ikonu. 

 

Vražda 5-ročnej Elsie Paroubek z roku 1911 Dargera silno ovplyvnila

Osamelý údržbár v tajnosti vytvoril najdlhší román na svete a stovky obrazov. Dnes patrí k najoceňovanejším umelcom

 

Keď však Dargerovu pracovnú skrinku niekto vykradol, zistil, že okrem jeho osobných vecí zmizla aj fotografia. Dargerovi sa ju ani napriek obrovskému úsiliu nepodarilo nájsť. Toto obdobie preňho bolo obdobím silnej psychickej krízy.

 

Snažil sa nájsť útechu vo svojej viere, ale Boh na jeho modlitby neodpovedal. Darger vo svojich denníkoch poznamenáva, že sa správal voči Bohu veľmi urážlivo a nešetril naňho nadávkami, čo neskôr ľutoval. Táto kríza sa prejavila aj v jeho diele.

 

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Pierre Laporte Communication (@pierre_laporte_communication),

 

Detailne kreslil a popisoval, ako sú deti masakrované Glandeliniančanmi, boli im rozrezávané hrude a vyberané vnútornosti, boli pribíjané na kríže. Mŕtve deti sa následne stávali martýrmi, podobne ako niektorí klasickí svätci katolíckej cirkvi. 

 

Henryho tiež veľmi zasiahla smrť jeho jediného priateľa Williama Schloedera v roku 1959. V jeho románe sa následne začali objavovať zvláštne meditatívne tóny. Deti trúchlia za svojimi mŕtvymi kamarátmi, ale veria, že sú už v nebi a netrpia.

 

Darger napísal dve verzie záveru: v jednom vyhrajú detskí rebeli, v druhom zase bezbožný národ Glandeliniančanov. Darger následne vytvoril pokračovanie svojho románu pod názvom Crazy House: Further Adventures in Chicago, ktoré má viac ako 10-tisíc strán.

 

V roku 1968 začal Darger pracovať na svojom poslednom diele The History of My Life.  Kniha začína ako klasická autobiografia. Na úvodných 206 stranách Darger popisuje svoj život, následne sa však forma zlomí a viac ako 4-tisíc strán autor rozpráva nový fantasy príbeh o obrovskom tornáde Sweetie Pie.

 

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Anna Piera Di Silvestre (@annapiera_illustration),

 

Objavenie

Ako sme napísali vyššie, o tom, že Darger je tvorcom takéhoto úžasného a rozsiahleho diela, nikto nemal ani len tušenia. A to ani jeho susedia, s ktorými býval v dome na W. Webster Avenue. Keď Dargerove zdravie začalo na počiatku 70. rokov chátrať, musel byť prevezený do nemocnice.

 

Jeho domáca Kiyoko Lerner povedala, že akonáhle Darger opustil svoju skromnú izbu, okamžite z neho začal vyprchávať život. Neskôr dodala, že to bolo nepochybne preto, lebo bol odlúčený od svojho diela. Práve v ňom skutočne žil, práve ono preňho znamenalo celý zmysel jeho existencie.

 

Manželia Lernerovci, ktorí objavili Dargerove dielo a oboznámili s ním verejnosť

Osamelý údržbár v tajnosti vytvoril najdlhší román na svete a stovky obrazov. Dnes patrí k najoceňovanejším umelcom

 

Manžel pani Kiyoko Nathan Lerner začal po Dargerovom odchode do nemocnice dávať do poriadku jeho veci. Keď otvoril dvere do jeho izby, akoby vstúpil do inej dimenzie. Objav stoviek a stoviek malieb a tisícov zapísaných stránok ho ohromil, rovnako ako Dargerových susedov. Len niekoľko dní pred Dargerovou smrťou ho Nathan Lerner navštívil v nemocnici.

 

„Henry...,“ oslovil ho Lerner. Darger naňho pozrel. „V tvojom byte sme našli mnoho malieb a sú nádherné!“ Darger údajne vystrašene vytreštil oči, akoby dostal nečakaný úder. Potom však nechal viečka klesnúť a odvrátil tvár. „Už je neskoro,“ povedal potichu. „Všetko vyhoďte, prosím.“

 

Miestnosť v bytovom dome na W. Webster Avenue, kde Darger strávil 43 rokov svojho života

Osamelý údržbár v tajnosti vytvoril najdlhší román na svete a stovky obrazov. Dnes patrí k najoceňovanejším umelcom

 

Nathan Lerner samozrejme nič také neurobil. Sám sa venoval umeniu a okamžite videl, že má pred sebou dielo neuveriteľnej kvality. Henry Darger sa stal hviezdou outsiderského umenia, mnohí kritici mu venovali celé štúdie a obdivovali jeho prácu s kompozíciou, inovatívnu prácu s farbami a s rôznymi technikami.

 

Našlo sa však aj mnoho ľudí, ktorí boli jeho dielom značne zmätení. Aj sám Nathan Lerner spočiatku nevedel, ako s Dargerovým dielom oboznámiť verejnosť, keďže obsah mu prišiel veľmi zvláštny.

 

Jedným z dôvodov bol očividný transsexualizmus. Ten sa objavoval v oboch Dargerových zásadných dielach (In the Realms of the Unreal a Crazy House: Further Adventures in Chicago). Darger svoje detské hrdinky často zobrazoval bez šiat a s penismi. Nikto však presne nevie prečo.

 

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 

#henrydarger

Príspevok, ktorý zdieľa @ jeantheresin_,

 

Niektorí špekulovali, že mohlo ísť o znaky Dargerovej homosexuality alebo o naznačovanie problému s vlastnou sexuálnou identitou. Ale napríklad vo svojich denníkoch sa o týchto témach nikdy ani len náznakom nezmieňuje, čiže je otázne, čo bolo jeho hlavnou motiváciou.

 

Dargerova susedka Mary O'Donnell tvrdila, že vysvetlenie môže byť v skutočnosti oveľa jednoduchšie. Henry bol podľa nej extrémne nevinný a nepoškvrnený. „Nemyslím si, že vôbec poznal rozdiel medzi chlapcom a dievčaťom,“ vyjadrila sa. 

 

Dargerov psychický stav sa tiež stal predmetom mnohých špekulácií. Spomínali sme už Tourettov syndróm, avšak nezriedka brutálny a krvavý obsah Dargerovho románu viedol mnohých k presvedčeniu, že umelec nebol psychicky v poriadku. Niektorí dokonca vyhlásili, že „mal myseľ sériového vraha“.

 

John MacGregor, ktorý Dargerovo dielo detailne skúmal, sa napríklad vyjadril nasledovne: „Myslím, že by sme mali prestať vnímať Henryho Dargera ako nejakého ľudového hrdinu a priznať si, že to bol muž s veľmi vážnymi psychickými problémami. Niet pochýb o tom, že mohol byť nebezpečný.“

 

Podobné slová vždy vyvolali ostrú vlnu kritiky od tých, ktorí Dargera poznali. Podľa nich bol Henry síce excentrický, avšak nikdy nikomu neublížil. Istý sklon k násiliu však zrejme predsa len mal, o čom svedčia jeho denníkové zápisky a líčenie toho, ako sa v detskom veku rád bil. 

 

Vo svojej dospelosti sa však násilne nikdy neprejavoval, na ľudí pôsobil skôr smutným a ustrašeným dojmom.

 

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Galerie St. Etienne (@gseart),

 

Smrť a odkaz

Henry Darger zomrel 13. apríla 1973, len deň po svojich 81. narodeninách. Jeho dielo sa vystavovalo a dodnes vystavuje v mnohých galériách po celom svete.  Stalo sa tiež neoceniteľným inšpiračným zdrojom pre mnohých iných umelcov.

 

Významný americký básnik John Ashbery venoval Dargerovi svoju rozsiahlu básnickú skladbu Girls on the Run, ktorá vyšla knižne v roku 1999. Darger inšpiroval výtvarníkov, filmárov, ale aj hudobníkov, rockové kapely či dramatikov. Podľa jeho diel a života vznikla dokonca aj opera. 

 

V roku 2004 bol natočený výborný celovečerný dokument The Realms of the Unreal od Jessicy Yu, nahovorený herečkou Dakotou Fanning.

 

Animátori v ňom rozpohybovali Dargerove maľby, film obsahuje aj úryvky z jeho vrcholného románu či autobiografie, ako aj svedectvá Dargerových susedov.

 

Henry Darger je pochovaný na katolíckom cintoríne All Saints Cemetery a na jeho náhrobnom kameni je napísané „Umelec“„Ochranca detí“.

 

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jason House (@spacemanfromthepast),

Pridaj sa k tým, ktorí nas podporili. Predplať si R+ VIAC
Ohodnoť článok
31
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Najčítanejšie