Bol som v spermobanke. Koľko eur sa dá zarobiť darovaním spermií a ako to prebieha?

Nikdy nevieš, v akej situácii raz skončíš a možno raz naozaj budeš nutne potrebovať vedieť, či z tvojich pohlavných buniek vznikol život a ak áno, čo robí, či má šťastný život a všetko, čo potrebuje. Či vznikne úspešný mladý človek alebo osoba na okraji spoločnosti. Tieto myšlienky ma ťažili niekoľko týždňov.

Nad konceptom článku sme v redakcii týždne premýšľali, kým sme sa po mnohých premenách zhodli na nasledujúcej forme. Ako sa neskôr dočítaš, usúdili sme, že darcovstvo je dobrý skutok, no len pre morálne silných jedincov v pokročilom veku a životnými skúsenosťami, ktorí majú prehľad, ako sa ich život bude v najbližších rokoch vyvíjať.

Ak sa na to pozrieme z veľmi nemorálneho hľadiska, ľudské telo sa dá legálnymi cestami slušne rozdať a niektoré jeho súčasti aj za peniaze. Darujú sa jeho rôzne produkty – krvná plazma, samotná krv, no dokonca tiež pohlavné bunky.

Pohlavné bunky slúžia pre jednotlivcov či páry, ktoré z fyziologického hladiska nie sú uspôsobené mať vlastné deti, najčastejšie kvôli neplodnosti jedného z partnerov alebo nedostatočnej kvalite pohlavných buniek.

Oocyty aj spermie prichádzajú od anonymných darcov, ktorí za darovanie dostávajú finančnú odmenu. Žiaden príjemca nevie, kto je darcom a dieťa nikdy nezistí, kto je jeho otcom. Pohlavné bunky sa zmrazia a následne sú k dispozícii záujemcom za tisícky eur. Podobný biznis funguje aj na Slovensku. Rozhodli sme ho preskúmať a zažiť cestu, ktorou si prejde každý darca spermií.

Ak o niečom podobnom uvažuješ, polož si najprv nasledujúce otázky:

• Si pripravený mať dieťa, ktoré nikdy nestretneš?
• Si pripravený reagovať na to, že sa ťa dieťa pokúsi vyhľadať (napríklad pomocou budúcich technológií)?
• Si pripravený povedať o tom svojim najbližším?
• Bude tvoj život do smrti natoľko stabilný, aby ťa darovanie spermií neskôr morálne či mentálne nedobehlo a nespôsobilo ti ťažké depresie?
• Si v poriadku s tým, že pomôžeš splodeniu dieťaťa, ktoré nikdy nebude poznať biologického otca?
• Si v poriadku s tým, že pomôžeš splodiť dieťa, nad ktorým nebudeš mať akúkoľvek kontrolu? Kedykoľvek ho budeš môcť stretnúť na ulici a nevedieť o tom.
• Si stopercentne vyrovnaný s tým, že ťa myšlienky na darcovstvo môžu napádať pri každom pohľade na kočík či bábätko?

Ak na tieto otázky nevieš jednoznačne odpovedať, prečítaj si napríklad eticko-psychologické štúdie na túto tému (prvá, druhá).

Úvodný telefonát plný napätia

Hovorovo ich voláme „spermobanky“, v skutočnosti však ide o moderné centrá pre asistovanú reprodukciu a gynekologické a urologické služby. O darovaní spermií som veľa nevedel a keďže nasilu pozitívne texty na weboch kliník treba brať s rezervou, vydal som sa radšej hľadať zážitky ľudí či rozhovory s lekármi.

Jeden taký som našiel na bulvárnom denníku, kde sa tvrdilo, že celé testovanie trvá približne 2-3 mesiace, kým sa určí, že je darca v poriadku. Bol som preto milo prekvapený, keď mi zlatá teta v telefóne povedala, že som za hodinu hotový.

Do spermobanky sa netelefonuje ľahko. Kliniky však majú veľmi veľký záujem na tom, aby darovanie prebehlo úspešne. Určite sa tak stretneš s veľmi milou a povzbudzujúcou odozvou, ktorá ti odpovie na všetky otázky.

Niečo pre každú kategóriu

Bol som poriadne vystrašený

Pani v telefóne ma uistila, že všetko bude v poriadku. Očakával som, že najprv prebehnú krvné a močové testy, o ktorých sa písalo všade na internete, bol som však vyvedený z omylu. Odber vzorky spermií má byť na programe ako prvý. Potom sa otestujú a ak budú zdravé, pristúpi sa ku krvným a močovým testom.

To mi urobilo škrt cez plány, dva týždne som sa totiž mentálne pripravoval na to, ako sa sám v kabínke psychicky opustím nad tým, čo vlastne idem urobiť a či to je skutočne dobrý nápad.

V každom prípade, dostal som termín. Ešte trikrát sa vyspím a o 7:00 mám byť na mieste. Cestovné náklady vraj preplatia, aj keď je klinika zhodou okolností 5 minút od môjho bytu. Pani z kliniky mi nezabudla zdôrazniť, aby som sa tri dni predtým zdržal sexu. Štart do týždňa bol o to nepríjemnejší.

Čo so mnou robili v spermobanke?

Spermobanky alebo reprodukčné centrá sú v podstate len dlhé nemocničné chodby s ordináciami po stranách. V jedných dverách je gynekológia, v ďalších urológia a do ďalších som šiel ja. A tam to začalo byť poriadne dobrodružné.

Pani na recepcii sa spýtala, či tu už bola moja partnerka. Vraj je bežné, že sem muži chodia spolu so ženami, aby sa ich spermie dostali práve k nim, rovno v ten deň. V čakárni sedí asi desať žien a vrátane mňa len traja muži.

Po podpísaní súhlasu so spracovaním osobných údajov som dostal kartičku s poradovým číslom. Takmer hneď prišiel lekár a zavolal si pána s nižším poradovým číslom. Ja som posledný.

Chcel som ísť na WC. Recepčná ma zastavila, vraj to nie je dobrý nápad. V čakárni zatiaľ čítam treťotriedne časopisy a gynekologické letáčiky. Všade sú tu čudné abstraktné obrazy, kam si moja predstavivosť dosádza pohlavné orgány. Asi mi hrabe.

Zavolali moje číslo. Obrovský stres. Prejsť chodbou plnou ľudí, ktorí vedia, že práve idem premiestniť svoj genetický materiál do plastovej nádobky, bolo zničujúce.

Poľské porno bolo skutočne príšerné

Poľské porno, časopisy a plastová nádobka

Lekár sa spýtal, prečo chcem darovať. Vraj ak chcem, môžem za 100 € odovzdať vzorku každý mesiac, no vždy raz za pol roka treba chodiť na testy. Každý raz treba podpísať papier o tom, že „to“ je naozaj moje.

Dostal som návleky na topánky, do rúk plastovú nádobku a lekár mi ukázal tajomnú miestnosť. Vraj sa mám zamknúť a prečítať si manuál na odber spermií. Nemá to byť ústami, z čoho usudzujem, že prítomnosť partneriek asi nie je ojedinelá.

V masturbačnej miestnosti (názov som si nevymyslel) je príjemné prítmie, hrá tam ambientná hudba, no vo finále to celé pôsobí skôr znepokojujúco ako povzbudzujúco.

Nechýba telka s asi pätnástimi poľskými pornofilmami či časopisy všetkých kategórií, ktoré ma len utvrdili vo fakte, že Česko je svetová pornoveľmoc. Toľko kreativity by fotografom a modelkám závideli aj reklamné agentúry. Playboy však ani jeden.

Všetci mi hovorili, že narazím na zalepené stránky časopisov, ktoré sa tak často nekontrolujú, no našťastie bolo všetko v poriadku. Čisté boli aj steny či kreslo. De facto, všetko pôsobilo hygienicky, až kým som s hnusom objavil kôš plný použitých vreckoviek. Nos sa tým zrejme neutieral.

Žiadne oleje či Pornhub premium sa nekonali, len telka so zopár filmami, časopisy a heslo na wi-fi, ak by ti predvolená ponuka nevyhovovala. Celý proces máš zvládnuť na pohodlnej koženej sedačke, no nedalo sa na nej ani pohodlne vyvaliť, ani si ľahnúť.

Necítim sa komfortne opisovať zážitok, tak len uvediem, že to bolo dosť ťažké a skôr boj ako radosť. Dané prostredie a pocit, že je to povinnosť, naozaj nie sú príjemné a nepomohla ani trojdňová abstinencia od pohlavného styku.

Nádobku som odovzdal, vraj mám hodinu čakať a piť veľa vody. Na rad totiž prídu močové a krvné testy.

Darcom som sa napokon nestal

Samozrejme, na Slovensku ťa budú testovať na pohlavné choroby a riešené budú napríklad aj telesné anomálie. Väčšina spermobánk sa pýta otázky na rodinné zázemie či talenty, no v USA budeš vypisovať 25-stranový dotazník a všetko prebieha omnoho podrobnejšie.

Takisto sa zvykne vyžadovať, aby si chodil každý týždeň – slovenské spermobanky ťa k odovzdaniu pripustia maximálne raz za mesiac.

Nielenže spravíš dobrý skutok a dostaneš zaplatené, no tiež získaš informácie o potenciálnych pohlavných chorobách či o kvalite tvojho genetického materiálu. V mojom prípade to boli papiere, kde som zistil napríklad pH či to, že som normozoospermický, teda v rámci vhodných parametrov.

Keďže však celý proces nakoniec k darcovstvu po neskoršej dohode nesmeroval, nebol mi vytvorený ani profil darcu pre potenciálnych záujemcov. Ak by všetko pokračovalo ďalej, podpísal by som ďalší papier a vzorka by išla na 6 mesiacov do tekutého dusíka. Po pol roku by som sa musel znovu otestovať a spermie by boli k dispozícii.

Ťažký cash

Za prvé darovanie som mohol dostať rovných 100 €. Za prekonanie prvotných morálnych dilem to nie je veľa, no každý mesiac by som hypoteticky mohol dostať ďalšiu stovku.

Za desať návštev 1 000 €. Spermobanky však častokrát limitujú počet odberov, ktoré sú následne aj zbytočné. Z desiatich vhodných vzoriek vie vzniknúť aj päťdesiat detí a tým pádom je uspokojený každý potenciálny záujemca.

Prvýkrát som pobudol na klinike dlhšie, no v ďalších prípadoch netreba opakovať močové a krvné testy, kvôli ktorým som hodinu čakal. Ak strávený čas zrátame, predstavujem si, že 1 000 € viem získať za 8 hodín „práce“ aj s čakaním, teda za jeden pracovný deň – akurát v rozmedzí desiatich mesiacov.

Ak nemáš s darovaním vnútorný problém, peňazí to nie je málo, ak darca daruje opakovane. A po čase určite upadne aj nekomfort z triafania do plastovej nádoby.