Ninka na vandrovke: Kambodžské bryndzové halušky

..alebo ako som sa naučila čeliť mojim pocitom úzkosti.

Ako som spomínala v minulom článku, zo začiatku nebolo všetko ružové. Bola som smutná a premýšľala o odchode. Ale povedala som si, že nechcem utekať pred zlými pocitmi a budem im čeliť. Dala som sa do reči s ľuďmi, z ktorých sa nakoniec stali moji noví, úžasní kamaráti.

Sam, Flora & Richi, Jimbo, Jeremy, Tim. Vďaka nim som pochopila, že v mojom živote je viac predsudkov, než som si myslela. Väčšina z mojich nových priateľov má okolo 50tky. Keď sa mi Jeremy prvýkrát predstavil, bola som síce milá, ale trochu odmeraná. Keď sa mi na Slovensku predstaví 50 ročný muž, neveští to nič dobré. Väčšinou majú voči mne nepatričné poznámky. Ale Jeremy, aj všetci tu, boli úplne iní.

Po práci sme si zvykli dať pivko. Doteraz som pivo nikdy nepila, nechutilo mi, ale to kambodžské je jemnejšie a po práci na slnku naozaj dobre padne. Veď to poznáte. A tiež poznáte aj to, že nikdy sa nejde „len na jedno“ :) Naše večery končili pri khmérskej whisky (prvý alkohol, ktorý som dokázala dať ako shot na ex) a pri ohni som všetkých povykrúcala na Rytmusa a Kandráčovcov.

Jeremy bol šéfkuchár na susediacom súkromnom ostrove. Hovorila som mu o našich haluškách. A viete čo? On mi ich normálne pripravil na rozlúčkový večer ako prekvapenie! Z kozieho syra! Bola som dojatá. Chutili rovnako ako tie naše!

Do Vianoc síce chýbalo ešte pár dní, ale tento večer bol pre mňa Vianocami. Tá atmosféra bola čarovná. Dostala som nápad – napísať na lístočky odkazy, dať ich do flaše a hodiť do mora. A tak sme zrazu všetci stíchli a za hudby Ella Fitzgerald – Baby it´s cold outside a svetla sviečok každý písal svoj vlastný odkaz.

Na mojom, okrem iného, stálo: „build your own peace from your broken pieces“. Myslela som tým presne to, čo som prežívala. Pred počiatočným strachom, smútkom a pocitmi úzkosti som neutiekla, ale pozbierala odvahu a vybudovala si svoje vnútorné šťastie opäť. A aká som bola nakoniec šťastná a vďačná, že som po prvom dni neodišla!

Bývanie v nepríjemných podmienkach mi už nie je proti srsti, z gekonov sa stali moji kamaráti a na celý život mi ostane plno nádherných zážitkov , skúseností a spriaznených duší.

Jednou z najcennejších spomienok pre mňa ostane polnočné plávanie so svetielkujúcim planktónom okorenené podnapitou náladou. Predstavte si nočnú oblohu plnú hviezd. A predstavte si, že v nej plávate. Presne také to bolo.

Momentálne som na cestách už 40 dní a od Kambodže sa toho veľa udialo, veľa som sa naučila, zmenila, zažila a zamilovala. A to ma ešte ďalších 78 dní čaká, kým sa vrátim domov.

V ďalšom článku vám poviem ako som v mojej práci v bare dostala ponuku na sex za peniaze,o mojich exotických Vianociach a najnečakanejšom vianočnom darčeku.



Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
22
Poslať správu
Dievča z Modry, ktoré sa rozhodlo zistiť o živote niečo viac. A tak som sa vydala na 4-mesačnú cestu bez plánu a ciela do Ázie. Blogovať som začala preto, aby som sa po návrate vyhla otázke "no povedz ako bolo?". Na Slovensko sa vraciam v apríli. Možno :)

Chceš vedieť, keď Nina Skalikova pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.