Vzácna pracovná vernosť skvelého pracovníka.
Usmiatejšieho zamestnanca McDonald’s by si hľadal len veľmi ťažko. Už prešlo viac ako 32 rokov od momentu, kedy v McDonald’s začal pracovať vtedy len 18-ročný Russell O‘Grady, a svoje zamestnanie si obľúbil natoľko, že v ňom vydržal cez tri dlhé dekády.
Russell sa narodil s Downovým syndrómom, takže nemal jednoduché detstvo ani dospievanie. Stretával sa s množstvom zdravotných problémov, avšak nevzdal sa a prešiel si strednou školou. Po jej skončení nepokračoval v štúdiu, zamestnal sa v McDonald’s neďaleko austrálskeho Sydney.
Po prvýkrát sa do uniformy obliekol v roku 1986 a veľmi rýchlo sa stal obľúbencom reštaurácie. Návštevníci ho začali pozývať na pivo či kávu, pretože nikdy nezabudol milo pozdraviť. Správal sa ako správny džentlmen, podával si so zákazníkmi ruku a doteraz si rád zapózoval aj na spoločnej fotke.
There's a lesson here: meaning is where you find it. We should all be so lucky as Russell O'Grady. https://t.co/ah9RayrlKU pic.twitter.com/bElwi5uGYU
— tutorMATT (@tutorMATT) 17. listopadu 2016
Samozrejme, Downov syndróm nie je diagnóza, ktorej sa dá zbaviť. Život pri nej však ani zďaleka nekončí. Russell je skvelým príkladom toho, že aj so zdravotnými problémami vie človek žiť svoj život naplno.
On samotný si najviac vychutnával socializáciu s ľuďmi, pričom po rokoch skonštatoval, že na strednej škole svoje postihnutie pociťoval, avšak v McDonald‘s sa v kolektíve stratilo.
Zo začiatku pracoval len na čiastočný úväzok, svojho zamestnávateľa postupom času presvedčil o kvalitách natoľko, že po chvíli pracoval už ako profesionálny balič. Keď však prišiel čas osláviť 50. narodeniny, Russell urobil dôležité rozhodnutie. Aj s prihliadnutím na svoje zdravie odišiel do dôchodku, pri čom mu kolegovia vystrojili veľkú rozlúčkovú oslavu.